Karol Adler

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Karol Adler
protifašistický bojovník, partizánsky veliteľ
Narodenie20. marec 1910
Kolta, Slovensko
Úmrtie20. december 1944 (34 rokov)
Dobšiná, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Karol Adler

Karol Adler (* 20. marec 1910, Kolta, Slovensko – † 20. december 1944, Dobšiná, Slovensko) bol slovenský protifašistický bojovník a partizánsky veliteľ. Bol vedúci činiteľ viacerých partizánskych oddielov na juhovýchodnom Slovensku počas SNP.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobil ako zubný technik v Levoči ale aj v Leviciach a Poprade. Od vzniku prvej Slovenskej republiky sa angažoval v protifašistickom odboji. V roku 1944, keď prevzal moc revolučný národný výbor, utvorila sa milícia, ktorá pod vedením Karola Adlera zaistila exponovaných fašistov. Keď sa v druhej polovici októbra 1944 začal mohutný nástup nemeckých jednotiek na všetkých úsekoch frontu, došlo k bojom aj v priestore Dobšinej. Nepriateľské jednotky ju obsadili a povstalci ustúpili do hôr. Karol Adler sa stal organizátorom a vedúcim činiteľom partizánskej brigády kapitána Nálepku. Koncom roka 1944 sa v okolí Dobšinej vyskytovala partizánska brigáda Rákosi. Do jej stavu patrila aj jednotka Karola Adlera. Po smrti Zoltána Grubicsa sa práve on stal veliteľom partizánskej skupiny Sándor Petőfi. Partizáni sa však v polovici decembra 1944 dostali do zovretia nemeckými vojskami. Adlerova jednotka sa preto pokúsila uniknúť v oblasti Vyšnej Slanej a Rejdovej. Nemecké vojská ich však obkľúčili a postupne zlikvidovali. 10. decembra 1944 ho zajali po ťažkých bojoch vo Vyšnej Slanej a následne ho odovzdali Gestapu. Po surovom mučení bol 20. decembra 1944 obesený na námestí v Dobšinej. Pri vyšetrovaní sa Karol Adler správal hrdinsky a pred popravou údajne povedal: „Ja umieram, ale vás je veľa.“ Zvyšok jeho partizánskej jednotky, ktorý sa vyhol zničeniu pod vedením Jozefa Fábryho bojoval ďalej.

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

Je mu venovaná pamätná tabuľa na budove pošty v Dobšinej. V roku 1964 bol in memoriam povýšený na kapitána a vyznamenaný Radom červenej hviezdy. V bratislavskej mestskej časti Dúbravka je po ňom pomenovaná ulica i škola.