Karol Divald
| Karol Divald | |
| uhorský lekárnik, fotograf a svetlotlačiar | |
| Narodenie | 2. november 1830 Banská Štiavnica, Rakúske cisárstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 7. november 1897 (67 rokov) Prešov, Rakúsko-Uhorsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Karol Divald |
Karol Divald (maď. Károly Divald, nem. Karl Divald; * 2. november 1830, Banská Štiavnica, Rakúske cisárstvo – † 2. november 1897, Prešov, Rakúsko-Uhorsko) bol uhorský lekárnik, fotograf a svetlotlačiar, ktorý nafotografoval Tatry a východné Slovensko a tiež mal jednu z prvých svetlotlačiarní v Uhorsku, ktorá sídlila v Prešove.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v rodine lesného inžiniera Ferdinanda Divalda a Johanny Schreinerovej v Banskej Štiavnici. Štúdiá začal na lýceu v meste Eger, ale diplom magistra farmácie získal 17. júla 1855 vo Viedni. Po krátkom pôsobení v rakúskom Voralbergu si otvoril lekáreň v Bardejove a neskôr aj v Giraltovciach. Hoci sa rozhodol usadiť sa v Prešove a venovať sa tu iným nelekárnickým aktivitám, lekáreň v Giraltovciach si ponechal stále vo svojom vlastníctve.[1]
Nákup použitého fotoaparátu viedol osvojeniu si základov fotografovania v roku 1860. Začiatky sú spojené s Bardejovskými kúpeľmi. V roku 1858 sa jeho pôsobisko presunulo do Prešova. Tu sa aj oženil 9. februára 1858 s dcérou mešťana Ľudovíta Steinhübela Barborou s ktorou mal 5 detí: Karol (1858 – 1924), Ľudovít (1861 – 1931), Adolf (1867 – 1923), Eduard, Rozália. Po smrti svojej manželky Barbory v roku 1869 sa 26. februára 1870 oženil druhýkrát (zobrazil si sestru svojej prvej manželky - Rozáliu Steinhübel). S druhou manželkou mal tak isto 5 detí, medzi nimi aj Kornela (1872 – 1921).
Fotografický ateliér si otvoril v Prešove v roku 1865 a ďalšie si otvoril aj v Starom Smokovci, Bardejove, Bardejovských Kúpeľoch, Levoči, Gelnici, Spišskej Novej Vsi a Budapešti.
Venoval sa portrétom, avšak zaujímavé boli hlavne jeho fotografie krajinkárske a mestských panorám. Karol Divald bol jedným z prvých fotografov, ktorí vystúpili na tatranské štíty s fotoaparátom a zachytil vrchy a doliny Vysokých Tatier ako aj rekreačných zariadení. To bolo spojené s jeho členstvom v Uhorskom karpatskom spolku, založenom v roku 1873[2], ktorého bol aktívnym členom.
V rokoch 1873 – 1879 vydáva albumy s fotografiami Vysokých Tatier. Kde v počiatkoch boli fotografie v albumoch reprodukované formou drevorytu. Tiež nafotil sériu fotografií z Pienín.
V Mníchove v roku 1877 si osvojil techniku svetlotlače, čo ho doviedlo k tomu že v Prešove roku 1878 založil prvú svetlotlačiareň v Uhorsku. Fotografie reprodukované touto technikou sú aj v SNG a to Veľký vodopád na Malom Studenom potoku z albumu: Képek a Magas Táträ. Bilder der Hohen Tatra (Obrázky z Vysokých Tatier)[3] a je ich možno vidieť aj na webumenia.sk[4].
Nafotil aj albumy jaskýň a to od roku 1880, medzi ktorými boli Dobšinská ľadová jaskyňa, Belianska jaskyňa a Aggtelecká jaskyňa v Maďarsku.
V roku 1890 sa začali fotografie Vysokých tatier predávať ako pohľadnice, v čom pokračovali jeho synovia nakoľko v tomto roku celú sieť ateliérov a svetlotlačiareň predal svojim synom s tým, že Adolf pracoval v ateliéri v Bardejove, Karol viedol ateliér v Starom Smokovci, neskôr v Budapešti a Ľudovít pokračoval v prešovskom ateliéri a svetlotlačiarni.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- 1896 A Rimamurány-Salgótarjáni Vasmű. (slov. Rimamuráň-Šalgotarjanske železiarne)
- 1890 Baradla fotoalbum.
- 1887 Bélai barlang. (slov. Belianska jaskyňa) fotoalbum
- 1887 Képek Eperjes elhamvadt részeiből. (slov. Obrázky Prešova po požiari) (Prešov)
- 1886 A bánfai fürdő képekben. (slov. Bardejovské kúpele v obrazoch)
- 1882 – 1884 A képzőművészet remekel I–IV. (slov. Vynikajúci umelci) (Budapest)[5][6]
- 1873 – 1888[7] A Magas Tátra. (slov. Vysoké Tatry) fotoalbum[8][9]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Reklama ateliéru v Prešove v dobových novinách -
Srbský kráľ Milan so synom Alexandrom -
Pamätník na cintoríne v Prešove -
Mikuláš Sontág z ateliérov v Spišskej N. Vsi a Starom Smokovci -
Obrazy z Vysokých Tatier - titulný list albumu -
Vysoké Tatry z Huszovho parku - z albumu -
Kriváň od Podbanského - z albumu -
Tri Koruny nad Dunajcom z albumu Stredné Karpaty
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ ŠVORC, Peter. Príbehy starého Prešova. 1.. vyd. Prešov : UNIVERSUM. ISBN 80-89046-14-2.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-04-13]. Dostupné online. Archivované 2012-09-08 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-04-13]. Dostupné online. Archivované 2016-04-25 z originálu.
- ↑ http://www.webumenia.sk/katalog?search=karol+divald&page=3
- ↑ http://bookline.hu/product/home.action?_v=Divald_Karoly_Wagner_Janos_A_kepzomuveszet_remekei&id=2103486514&type=10
- ↑ http://sclib.svkk.sk/his01/Record/000000886
- ↑ http://gallica.bnf.fr/ark:/12148/btv1b85538078.r=Divald
- ↑ http://gallica.bnf.fr/ark:/12148/btv1b8432879n.r=Divald
- ↑ http://gallica.bnf.fr/ark:/12148/btv1b8432877t.r=Divald
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Záznam o narodení a krste v matrikefarnosti Banská Štiavnica; záznam číslo 2; pokrstený ako Carolus Ferdinandus Divald
- KYSEĽOVÁ, M.: Dynastia Divaldovcov: Uhorsko poznalo Prešov polstoročie vďaka státisícom portrétov a fotografií. In: Prešovský večerník.- Roč. 13, č. 3090/28.10.2002, s. 16 – 17.
- KYSEĽOVÁ, M.:Lekárnické váhy a camera obscura. In: Príbehy starého Prešova/ Švorc, P.: Prešov: UNIVERSUM, 2003.- s. 156 – 161.
- Osobnosti Prešova: Karol Divald
- Múzeum tatranskej kinematografie Karol Divald
- K. Divald na A MAGYAR HEGYMÁSZÁS ÉS TURIZMUS ARCKÉPCSARNOKA