Karol Emanuel I.

	Karol Emanuel I.
	savojský vojvoda
Panovanie
Dynastia	Savojskí
Panovanie	30. august 1580 – 16. júl 1630
Predchodca	Emanuel Filibert Savojský
Nástupca	Viktor Amadeus I.
Biografické údaje
Narodenie	12. január 1562,; Rivoli, Savojsko (historické územie)
Úmrtie	26. júl 1630,; Savigliano
Rodina
Manželka	Katarína Michaela Španielska
Potomstvo	Filip Emanuel; Viktor Amadeus I.; Emanuel Filibert Savojský; Markéta Savojská; Izabela Savojská; Móric Savojský; Mária Apolónia; Františka Katarína; Tomáš František Savojský; Giovanna
Otec	Emanuel Filibert Savojský
Matka	Margaréta Francúzska
Odkazy
	Karol Emanuel I.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Karol Emanuel I. (tal. Carlo Emanuele di Savoia; * 12. január 1562 – † 26. júl 1630), známy ako Veľký, bol medzi rokmi 1580 až 1630 vojvoda zo Savojska. Neraz sa tiež zúčastnil bojov, v ktorých získal prídomok Testa d'feu (Ohnivá hlava), kde však dosiahol málo úspechov. Bol tiež jedným z možných kandidátov na českú korunu, tejto možnosti sa však sám vzdal. Prejavil sa ako vzdelaný monarcha, ktorý podporoval umenie.

Život

V politike kolísal medzi mocou Francúzskeho kráľovstva a Španielskeho impéria. Spočiatku sa držal Filipa II., ktorého dcéru Katarínu pojal roku 1585 za manželku a toho istého roku bol pasovaný na rytiera Rádu zlatého rúna. Využívajúc rozpoltenosť Francúzskeho kráľovstva, zmocnil sa na jeseň roku 1588 markgrófstva Saluzza a v nasledujúcich rokoch obsadil taktiež Provensálsko. Zamýšľal sa tatkiež získať kráľovskú korunu. Keď však bol uznaný Henrich IV. kráľom, donútil Karola pre mier. Podľa mierovej zmluvy síce Karol podržal Saluzzo, ale ostatné výboje, dokonca časti Savojska, musel roku 1601 napokon postúpiť Francúzsku.

Boje, ktoré Karol v tejto dobe viedol proti švajčiarskym protestantským kantónom, obzvlášť proti Ženeve, sa skončili bez úspechu. Roku 1610 sa Karol spolčil s Francúzskym kráľovstvom, lenže po smrti Henricha IV. sa priklonil opäť smerom k Španielskemu impériu. Roku 1619, teda po skone cisára Mateja sa zamýšľal pre zisk cisárskej koruny. Okrem iného by tak získal český kráľovský stolec, keďže mal tiež čiastočne zásluhu pre výpravu pomocného Mansfeldovho zboru smerom do Čiech, ale nebol zvolený ani vo Svätej ríši rímskej a ani v Čechách.

V snahách o rozšírenie svojho panstva na území Apeninského polostrova, bol dosť sklamaný. Roku 1613 sa pokúsil opanovať Montferrat. O čosi neskôr, presnejšie roku 1623, mal v pláne dobyť a získať pod svoju vládu Veltlin. Roku 1627 plánoval obsadiť a získať Janov, lenže bez výsledku. Keď vymrel kniežací rod mantovský (1627), snažil sa Karol s pomocou Habsburskej monarchie získať z dedičstva aspoň Montferrat, ale francúzske vojsko vtrhlo do jeho krajín, ovládlo Pinerolo ale aj Savojsko. Zároveň ohrozovalo Turín. V tej kritickej chvíli Karol zomrel na mŕtvicu.

Bol priateľom vied a umení, ktoré za svojej vlády horlivo podporoval, ale jeho početné neprospešné vojny veľmi škodili blahobytu krajiny.

Potomkovia

Filip Emanuel (* 2. apríl 1586 – † 9. február 1605)
Viktor Amadeus I. (* 8. máj 1587 – † 7. október 1637), savojský vojvoda, titulárny kráľ cyperský a jeruzalemský, ⚭ 1619 Kristína Bourbonská (* 10. február 1606 – † 27. december 1663)
Emanuel (* 16. apríl 1588 – † 4. august 1624), sicílsky vicekráľ v rokoch 1622 až 1624
Margaréta (* 28. apríl 1589 – † 26. jún 1655), ⚭ 1608 František IV. Gonzaga (7. máj 1586 – 22. december 1612), vojvoda z Mantovy a Montferratu
Izabela (* 11. marec 1591 – † 28. august 1626), ⚭ 1626 Alfons III. d'Este (* 22. október 1591 – † 26. máj 1644), vojvoda z Modeny a Reggia
Maurícius (* 10. január 1593 – † 4. október 1657), biskup a kardinál
Mária (* 1594 – † 1656), mníška
Františka Katarína (* 1595 – † 1640), mníška
Tomáš (* 21. december 1596 – † 22. január 1656), carignanské knieža, soissonský gróf, ⚭ 1625 Mária Bourbonská (* 3. máj 1606 – † 3. jún 1692)
Johana (*/† 1597)