Karol Koch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Karol Koch
slovenský lekár, protifašistický odbojár a politický väzeň
Narodenie29. jún 1890
Náměšť nad Oslavou, Česko
Úmrtie24. január 1981 (90 rokov)
Toronto, Kanada
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Karol Koch

Profesor MUDr. Karol Koch (* 29. jún 1890, Náměšť nad Oslavou – † 24. január 1981, Toronto, Kanada) bol známy bratislavský lekár, protifašistický odbojár a dlhoročný politický väzeň.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Karol Koch po štúdiách medicíny v Brne, Prahe a Viedni prichádza po vzniku ČSR v roku 1919 do Bratislavy v skupine lekárov okolo profesora Stanislava Kostlivého. V r. 1923 je habilitovaný na docenta v odbore špeciálna chirurgia a v r. 1927 za profesora chirurgickej propedeutiky. V roku 1929 začína podľa plánov architekta a svojho priateľa Dušana Jurkoviča stavať známe Kochovo sanatórium s priľahlou Kochovou záhradou. Sanatórium bolo dokončené v roku 1931. V r. 1936 sa stal predsedom „Zemského spolku pre pečlivosť o zmrzačené deti“, okrem toho prednáša, operuje a stavia ústav pre mrzákov.

V r. 1938 mu ako Čechovi Ministerstvo školstva zastavuje „služobné požitky“ a jeho sanatórium anektujú Nemci. Naďalej však lieči prominentných nemeckých pacientov, o. i. rodinu nemeckého veľvyslanca Manfreda von Killingera. V Kochovom byte sa uskutočnili tajné rokovania o nemeckej podpore vzniku samostatného Chorvátska.

Od roku 1939 sa Koch intenzívne zapája do práce ilegálnej protifašistickej skupiny Justícia. Po prvýkrát bol Koch na tri mesiace zatknutý v r. 1941 za údajnú špionáž pre Srbsko a Rusko. Po bombardovaní bratislavskej Apolky a po potlačení povstania v r. 1944 vypisujú Nemci na Kochovu hlavu odmenu 100 000 ríšskych mariek. Viacerí Kochovi spolupracovníci zo skupiny Justícia zomierajú v koncentračných táboroch poručík Oldřich Seiler, Koch sa zachraňuje aj pričinením rodiny Dušana Jurkoviča.

Po príchode frontu do Bratislavy sa Karol Koch 6. apríla 1945 na tri dni stáva predsedom dočasného Národného výboru (primátorom) za občiansky - nekomunistický odboj.

Po roku 1945 obnovuje sanatórium a pracuje ako vedec. V r. 1947 je odmenený „Radom SNP I. triedy“.

Koncom roka 1947 predáva sanatórium, no po nástupe boľševikov k moci vo februári 1948 je predaj anulovaný a sanatórium sa znárodňuje. Začiatkom roka 1951 je Karol Koch zatknutý a 20. júna 1951 v zinscenovanom procese „so skupinou velezradcov a špiónov skupiny ONBRA (Obrana národa)“ je odsúdený na doživotie. Dvaja jeho spoluobžalovaní, Ing. J. Dlouhý a J. Velecký sú popravení.

Karol Koch prešiel neľudskými komunistickými väznicami v Bratislave (Justičný palác), Leopoldove, Ilave, Mírove a Bitízi. V roku 1963 bol po 12 rokoch väzenia amnestovaný. Žil v panelákovom byte v Bratislave.

Po okupácii Československa v r. 1968 vojskami Varšavského paktu emigroval 1. septembra 1968 do Kanady. Zúčastňoval sa na exilovom krajanskom živote.

V r. 1971 mu Pamätník Yad Vashem udelil titul Spravodlivý medzi národmi.

24. januára 1981 umiera v Toronte. Urna s jeho popolom a popolom jeho manželky je uložená na torontskom cintoríne.

18. marca 1991 boli rozsudky komunistického súdu odsudzujúce Kocha z tzv. velezrady zrušené.[1]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Knižné publikácie

  • Príručka úrazového lekára (1933)
  • Mrzáci bez sveta a svet bez mrzákov (1941)
  • Lekár Anonymus (1942)
  • Slovo má ľudskosť (1946)
  • Justícia (1946)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zabudnite na Kocha, Slavo Kalný, vydavateľstvo Marenčin PT, Bratislava, 2008

1. Cesty k sebe., Zlatica Zudová-Lešková, Historický ústav Praha, 2009