Karol Kuzmány

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Karol Kuzmány
slovenský spisovateľ, novinár a estetik
slovenský spisovateľ, novinár a estetik
Narodenie 16. november 1806
Brezno, Slovensko
Úmrtie 14. august 1866 (59 rokov)
Štubnianske Teplice, Slovensko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Karol Kuzmány

Karol Kuzmány (* 16. november 1806, Brezno – † 14. august 1866, Štubnianske Teplice) bol významný slovenský spisovateľ, novinár a estetik, priekopník slovenskej prekladovej literatúry, spoluzakladateľ a v rokoch 1863 – 1866 podpredseda Matice slovenskej.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec: Ján Kuzmány, literárne činný evanjelický farár
  • matka: Zuzana rod. Prievidzká
  • syn: Karol Ladislav Kuzmány, Pavol Michal Kuzmány
  • dcéra: Ľudmila (1839-63), manželka Jána Jesenského
  • manželka: Karolína Zuzana rod. Kellnerová

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Hrob Karola Kuzmányho na Národnom cintoríne v Martine

Vzdelanie začal získavať v rodisku, na gymnaziálnych štúdiách v Dobšinej a v Gemeri (1817 – 1822) si osvojil aj znalosť latinčiny, gréčtiny a maďarčiny. V roku 1822 prišiel do Bratislavy na lýceum, a jeho pobyt tu ho posilnil v národnom povedomí a rozšíril jeho znalosti o minulosti a prítomnosti slovanských národov. Už tu bol ovplyvnený učením Jána Kollára o slovanskej vzájomnosti. Ako vychovávateľ v rodine Jána Prónay v novohradskom Romháni sa naučil po francúzsky. Tieto znalosti využil aj v Hronke, kde sa častejšie odvolával na francúzsku literatúru.

V roku 1828 odišiel na univerzitu do nemeckej Jeny, kde vtedy študovalo veľa Slovákov. Tu mal na neho najväčší vplyv profesor filozofie Jakub Fridrich Fries, ktorého názory nachádzame aj v Kuzmányho neskorších estetických štúdiách (O kráse), ako aj profesor histórie Heinrich Luden. Ako väčšina štúrovcov aj on prijal filozofické názory Heglove a odmietal kantovskú filozofiu.

Po návrate z Nemecka sa stal profesorom kežmarského gymnázia (1829 – 1830) a vedúcim spolku slovenských študentov. V 1830 – 1832 evanjelický farár vo Zvolene. Po roku 1832 pôsobil ako farár v Banskej Bystrici, kde začal aj roku 1836 vydávať Hronku. Ona mala tiež čeliť rozkolísanosti v oblasti spisovného jazyka a upevňovať pozície spisovnej češtiny aj na Slovensku. Preto sa aj Kuzmány vzdal spolupráce s vydavateľmi literárneho almanachu Zora, ktorý prinášal príspevky v bernolákovskej slovenčine, hoci sám prispel do jej prvého zväzku. Kuzmány Hronku, ktorá vychádzala tri razy do roka, začal vydávať bez akýchkoľvek redaktorských skúseností.

V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, 1860 patentálny superintendant, sprvu sídlil v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Kuzmányho literárna tvorba členená na prózu, poéziu i literárnu estetiku, ako aj na vydávanie literárneho časopisu, spadá do rokov jeho mladosti. Písal reflexívne a vlastenecké básne, napísal spoločenský román v listoch pod názvom Ladislav, idylický epos Běla a estetickú rozpravu O kráse. Svojim literárnym časopisom Hronka rozvíjal aj kultúrny život stredného Slovenska, ktorý upadol po zániku „Učenej spoločnosti banského okolia“. V dobe neoabsolutizmu, keď okrem iného zastával aj funkciu univerzitného profesora teológie a neskôr superintendanta (biskupa) autonómnej evanjelickej cirkvi, ako aj v šesťdesiatych rokoch, keď bol podpredsedom Matice slovenskej, písal už menej, dokonca sa aj úplne odmlčal. V období bachovského absolutizmu pôvodca návrhu na usporiadanie evanjelickej cirkvi v Uhorsku.

Napísal tiež v nemeckom jazyku odborné práce o cirkevnom práve. Venoval sa aj prekladaniu zo svetovej literatúry.

Tento muž patrí nesporne k najvýznamnejším slovenským osobnostiam 19. storočia. Bol znalec literatúry, talentovaný básnik, estetik i schopný organizátor a novinár. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1834Hrání fantazie, cyklus 13 sonetov, ktorými sa hlásil ku Kollárovmu dielu
  • 1835 – Modlitby
  • 1835Pod okýnkem, baladická báseň
  • 1835Píseň prostonárodnjá, báseň
  • 1836Běla, epos
  • 1838Lučatinská víla, balada
  • 1838Evanjelický funebrál
  • 1840Život dra Martina Luthera
  • 1842Zpěvník, je jedným z tvorcov tejto zbierky náboženských piesní (prispel 94 piesňami)
  • 1845Katechyzmus evanjelický
  • 1848 / 1849 – 'Kto za pravdu horí
  • 1856 / 1860Praktische Theologie der evangel. Kirche augsb. Und helvet. Conf. – 3-zväzkové dielo univerzitných prednášok
  • 1863 – O pohanstve a křestu slovenskeho národa

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zlatá medaila pruského kráľa za vedu a umenie (1856)
  • čestný mešťan (1863)

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pozoruhodná je Kuzmányho vlastenecká poézia, z ktorej báseň Sláva šľachetným je známa ako národná hymnická pieseň Kto za pravdu horí.

V rámci cyklu Dejiny kresťanstva vznikol v Slovenskej televízii v roku 2001 dokumentárny film o Karolovi Kuzmánym (scenár Miloš Kovačka, réžia Fedor Bartko).

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • hrob rodiny K. Kuzmányho na Národnom cintoríne v Martine
  • pamätná tabuľa na rodnom dome v Brezne (od L. Majerského 1926) a na dome, v ktorom žil v Banskej Bystrici (1927)
  • portrét (olej, 1870) a rkp. pozostalosť v LAMS
  • busta od J.G.Tajovkeho(1971)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]