Karol Marko starší
| Karol Marko starší | |
| maďarský maliar, krajinár | |
 Antal Ligeti, Portrét Karola Marka, olej na plátne, 1847, Maďarské národne múzeum, Budapešť | |
| Iné mená | Andrej Karol Marko, Károly Markó, Karl Marko, Carlo Marco, Carlo Markó |
|---|---|
| Štát pôsob. | Spiš, Taliansko |
| Narodenie | 25. september 1793 (/1791) alebo 23. november 1793 alebo 3. november 1793 Levoča |
| Úmrtie | 19. november 1860 Villa Medici di Lappeggi pri Bagno a Ripoli |
| Štátna príslušnosť | Rakúske cisárstvo |
| Alma mater | Gymnázium Janka Francisciho-Rimavského Akadémia výtvarných umení vo Viedni |
| Profesia | maliar, krajinár, vedecký ilustrátor |
| Deti | Karol Marko mladší Andreas Marko Ferenc Markó |
| Poznámky | člen Maďarskej akadémie vied |
| Odkazy | |
| Commons |  Karol Marko starší |
Karol Marko, prípadne známy aj ako Andrej Karol Marko, Károly Markó, Karl Marko, Carlo Marco, Carlo Markó (* 25. september 1793, Levoča – † 19. november 1860, Villa Medici di Lappeggi pri Bagno a Ripoli, Taliansko) bol jedným z prvých maďarských krajinárov. Často je označovaný ako „Starší“, aby sa odlíšil od jeho syna Karola Marka mladšieho.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Začiatkom 19. storočia, hoci sa už zaujímal o umenie, vyštudoval inžinierstvo ako učeň v Pešti a Kolozsvári (dnes Cluj-Napoca, Rumunsko).[1] V rokoch 1812 až 1818 po zvládnutí remesla pracoval ako inžinier v Starej Ľubovni a Rožňave. Práve v tomto meste vytvoril svoje prvé obrazy podľa vzoru známych súčasných umelcov.
V roku 1818 sa presťahoval do Pešti a študoval, aby sa zdokonalil v kreslení. O štyri roky neskôr sa presťahoval do Viedne, kde sa zapísal na Akadémiu výtvarných umení,[1] odbor história a krajinomaľba. Tam sa oženil a nakoniec mal osem detí. V rokoch 1826 až 1830 žil v Kismartone (dnes Eisenstadt, Rakúsko), potom sa usadil na zámku Esterházy, kde vyrábal kópie pre obchodníkov s umením a bol čoraz viac žiadaný. Pod patronátom miestneho bankára sa vrátil do Maďarska a vytvoril Visegrád, jeden z jeho najznámejších obrazov.
V roku 1832 podnikol rozšírené turné po Taliansku, navštívil Florenciu, Benátky, Bolognu a Rím. Žiaľ, v roku 1838 bol nútený opustiť Rím, keď ochorel na maláriu a musel zostať v Pise až do roku 1843.[1] Počas svojho pôsobenia bol zvolený za člena Maďarskej akadémie vied. Znova cestoval, od roku 1843 do roku 1848, keď sa rozhodol natrvalo usadiť niekde blízko Florencie, nakoniec sa usadil v mestskom dome v Lappeggi, s láskavým dovolením grófa Gherardesca.[1] Čoskoro sa stal veľmi obľúbeným medzi miestnou aristokraciou a nikdy nemal núdzu o prácu. Okrem jednej krátkej maliarskej cesty do Uhorska v roku 1853 tam zostal po zvyšok svojho života.
Známymi maliarmi boli aj jeho synovia Andreas a Ferenc.
Vybrané maľby
[upraviť | upraviť zdroj]-
Vyšehrad, olej na plátne, 1826, Maďarská národná galéria, Budapešť -
Pusta, olej na plátne, 1853, Maďarská národná galéria, Budapešť -
Talianska krajina s viaduktom a dúhou, olej na plátne, 1838, v súkromnom vlastníctve -
Talianska krajina pri západe slnka s rybármi, olej na plátne,1851, Maďarská národná galéria, Budapešť
_-_The_Puszta_-_WGA14113.jpg)
_-_Italian_Landscape_with_Viaduct_and_Rainbow_-_WGA14108.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d Markó Károly @ the Magyar Életrajzi Lexikonban.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Magyar művészeti kislexikon (Maďarský umelecký glosár: Od počiatku po súčasnosť). Budapešť : Enciklopédia Kiadó, 2002. ISBN 963-8477-66-0
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karol Marko starší
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Markó Károly Životopisy a kritika/ocenenia @ the Magyar Elektronikus Könyvtár
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Károly Markó the Elder na anglickej Wikipédii.