Karol Salva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Karol Salva
slovenský vydavateľ, aktivista, autor a evanjelický kňaz
Karol Salva
Narodenie11. august 1849
Liptovská Sielnica, Slovensko
Úmrtie21. január 1913 (63 rokov)
Cleveland, Ohio, USA
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Karol Salva

Karol Salva (pseudonymy Čebratský, Karol Častolovský, Peter zo Žulotýna) (* 11. august 1849, Liptovská Sielnica – † 21. január 1913, Cleveland, Ohio, USA) bol jeden z najvplyvnejších vydavateľov slovenskej literatúry; zároveň aktivista, učiteľ, evanjelický kňaz, spisovateľ, národný a osvetový pracovník a kníhtlačiar

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otcom bol Ján Salva, kováč (1819 – 1871), matkou Zuzana, rodená Lovichová . Mal ešte brata a štyri sestry. Manželka sa volala Emília Lehotská (1859 – 1897). Z tohto manželstva mal syna Milana (nar. 1891) a ešte dve dcéry. S druhou manželkou, Máriou Pivkovou (1870 – 1951) mal ďalšie tri dcéry a troch synov, medzi nimi aj Fedora Ivana Salvu (1901 - 1988), krajanského pracovníka v USA.

Navštevoval ľudovú školu v Liptovskej Sielnici, potom v rokoch 1863 – 1867 slovenské evanjelické gymnázium vo Veľkej Revúcej. V rokoch 1867 – 1868 študoval na gymnáziu v Levoči a v školskom roku 1868 – 1869 ma učiteľskom ústave v Revúcej. V rokoch 1869 – 1885 bol pomocným učiteľom v Sielnici a v rokoch 1885 – 1887 v Klenovci. V roku 1887 bol z učiteľského miesta suspendovaný úradmi pre panslávske aktivity. V roku 1888 sa vyučil za sadzača v srbskom Osijeku a následne pôsobil ako kníhtlačiar v Ružomberku. V roku 1909 emigroval do USA. Pôsobil ako redaktor Amerikánsko-slovenských novín, Raráška a Slovenského denníka, ktoré vychádzali v Pittsburghu. V roku 1910 absolvoval teologické skúšky a po vysvätení bol v rokoch 1910 – 1911 evanjelickým farárom v Pleasant City. V rokoch 1911 – 1913 bol kňazom v meste Cleveland (Ohio). Zomrel v meste Cleveland (Ohio), pochovaný je na tamojšom cintoríne Brooklyn Hights Cemetery.

Počas štúdia v Revúcej pôsobil ako divadelný ochotník. Ochotnícke divadlo pomáhal po roku 1869 zakladať aj v niektorých obciach na Liptove (Liptovská Sielnica, Liptovský Trnovec, Ružomberok). V roku 1871 založil Čitateľský spolok v Liptovskej Sielnici a stal sa jeho knihovníkom a zapisovateľom. Od roku 1887 bol za článok s názvom „Čo Slovák, to človek“, uverejnený v časopise Domový kalendár, vyšetrovaný uhorskými orgánmi.

Bol propagátorom česko-slovenskej vzájomnosti. V roku 1895 bol vedúcim učiteľskej delegácie na národopisnej výstave v Prahe. Bol členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktorej daroval početné knihy, najmä z vlastnej produkcie. Sám publikoval články v rôznych slovenských denníkoch, kalendároch a časopisoch. Jeho články mali často ľudovýchovný obsah, prípadne boli pedagogicky zamerané. Za svoje názory, články a publikačno-vydavateľské aktivity bol prenasledovaný. Napokon sa z existenčných dôvodov vysťahoval do štátu Ohio v USA.

S českým jazykovedcom Karolom Kálalom pripravil česko-slovenský a slovensko-český slovník (1896).

Karol Salva ako kníhtlačiar[upraviť | upraviť zdroj]

Po vyučení za sadzača na radu Ivana Branislava Zocha a s pomocou Štefana Marka Daxnera založil kníhtlačiareň v Ružomberku. V roku 1888 zamestnával v podniku šesť ľudí, ale v roku 1898 už 34. Neskôr pri tlačiarni zriadil aj kníhkupectvo, papiernictvo a centrálny sklad pre knihy dovážané zo slovanských krajín. V roku 1900 zriadil filiálku v Liptovskom Mikuláši. Jeho tlačiareň bola neustále cieľom útokov a šikany zo strany uhorských úradov. V roku 1898 bol v súdnom procese v Bratislave odsúdený na dva mesiace väzenia a pokutu 100 zlatých. V roku 1909 z dôvodu finančnej tiesne odpredal kníhtlačiareň Jánovi Páričkovi. V rokoch 1888 – 1909 bolo v jeho kníhtlačiarni vytlačených 258 titulov v náklade trištvrte milióna výtlačkov. Tlačil a vydával aj periodiká ako napr.

  • Domový kalendár (1888 – 1892), premenovaná neskôr na Slovenský domový kalendár (1893 – 1905),
  • časopis Dom a škola (1888 – 1897),
  • časopis Priateľ dietok (1888 – 1889),
  • Obzor (1889 – 1905),
  • Slovenské listy (1897 – 1900),
  • Dennica (1898 – 1903) a iné.

Tlačil a vydával aj edície kníh v tzv. Lacnom čítaní (1890 – 1895), ktoré mali prinášať slovenskému čitateľovi najmä novinky zo svetovej literatúry. V rokoch 1896 – 1898 vydával edíciu tolstojovských diel pod názvom Poučné čítanie, ktorú pripravoval tolstojovec Dušan Makovický.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Tlačou Karola Salvu[upraviť | upraviť zdroj]