Karol Ľudovít Bádenský
| Karol Ľudovít Bádenský | |
| bádensky princ a následník | |
 | |
| Narodenie | 14. február 1755 Karlsruhe, Rímsko-nemecká ríša |
|---|---|
| Úmrtie | 16. december 1801 (46 rokov) Pforzheim, Rímsko-nemecká ríša |
| Rodičia | Karol Fridrich Bádenský, Karolína Lujza Hesensko-darmstadtská |
| Manželka | Amália Hesensko-darmstadtská |
| Deti | 8 |
| Odkazy | |
| Commons |  Karol Ľudovít Bádenský |
Karol Ľudovít Bádenský (* 14. február 1755, Karlsruhe, Rímsko-nemecká ríša – † 16. december 1801,[1] Pforzheim) bol bádenský princ a následník bádenského markgrófstva.[2]
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa ako syn Karola Fridricha a Karolíny Lujzy Hesensko-darmstadtskej,[2] dcéry Ľudovíta VIII. Hesensko-darmstadského.
Bol popisovaný ako tlstý a chorľavý.[3]
15. júla 1775 sa oženil so svojou sesternicou Amáliou Hesensko-darmstadtskou, dcérou Ľudovíta IX. Hesensko-darmstadského.
V roku 1801 navštívil spolu s manželkou ich dcéru Lujzu, ruskú cárovnu. Na spiatočnej ceste navštívili ešte dcéru Frederiku, švédsku kráľovnu. Tu dostal 15. decembra na zámku Gripsholm mozgovú porážku a po dvanásťhodinovom bezvedomí 16. decembra zomrel.[1]
Deti[upraviť | upraviť zdroj]
- Katharina Amalie Christiane (* 13. júl 1776 – † 26. október 1823)
- Karolína Frederika (* 13. júl 1776 – † 13. november 1841) ∞ 1797 bavorský kráľ Maxmilián I. Jozef (* 1756 – † 1825)
- Lujza (* 24. január 1779 – † 16. máj 1826) ∞ 1793 ruský cár Alexander I. (* 1777 – † 1825)
- Frederika Dorotea (* 12. marec 1781 – † 25. september 1826) ∞ 1797 švédsky kráľ Gustáv IV. Adolf (* 1778 – † 1837)
- Mária Alžbeta (* 7. september 1782 – † 29. apríl 1808) ∞ 1802 braunschweigský vojvoda Fridrich Viliam Braunschweigsko-wolfenbüttelský (* 1771 – † 1815)
- Karl Friedrich (* 13. september 1784 – † 1. marec 1785)
- Karol Ľudovít (* 8. jún 1786 – † 8. december 1818) ∞ 1806 Stéphanie de Beauharnais (* 1789 – † 1860)
- Vilhelmína Lujza (* 10. september 1788 – † 27. január 1836) ∞ 1804 hesenský veľkovojvoda Ľudovít II. (* 1777 – † 1848)
Zomrel pred svojim otcom a tak nikdy nevládol, ale vďaka sobášom svojich detí je predkom členov mnohých európskych panovníckych rodov. K jeho potomkom patria aj rakúsky cisár František Jozef I. a jeho manželka Alžbeta Bavorská, ruský cár Mikuláš II. a jeho manželka Alix Hesensko-darmstadtská a súčasní panovníci dánska kráľovná Margaréta II., švédsky kráľ Karol XVI. Gustáv, monacký knieža Albert II., belgický kráľ Filip, španielsky kráľ Filip VI. či Philip, vojvoda z Edinburghu, manžel britskej kráľovnej Alžbety II.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Annette Borchardt-Wenzel: Karl Friedrich von Baden, Gernsbach 2006, S. 266
- ↑ a b Darryl Lundy. Genealogia del principe Carlo Luigi di Baden [online]. . Dostupné online.
- ↑ Annette Borchardt-Wenzel: Karl Friedrich von Baden, Gernsbach 2006, S. 265/266
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karol Ľudovít Bádenský
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Karel Ludvík Bádenský na českej Wikipédii a Karl Ludwig von Baden na nemeckej Wikipédii.