Preskočiť na obsah

Kassandros (syn Antipatra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kassandros
macedónsky kráľ
Kassandros
Panovanie
DynastiaAntipatrovci
PredchodcaAlexander IV.
NástupcaFilip IV.
Biografické údaje
Narodeniecca 355 pred Kr.
Úmrtie297 pred Kr. (vo veku 58 rokov)
Pella
Rodina
Manželka
Potomstvo
OtecAntipatros
Odkazy
Spolupracuj na CommonsKassandros
(multimediálne súbory na commons)

Kassandros (starogr. Κάσσανδρος; * cca 355 pred Kr. – † 297 pred Kr.) bol kráľom starovekej Macedónie od roku 305 pred Kr. do svojej smrti a de facto vládcom južného Grécka už od roku 317 pred Kr.[1]

Bol synom diadocha Antipatra a súčasníkom Alexandra Veľkého. Ako jeden z diadochov sa po Alexandrovej smrti v roku 323 pred Kr. zapojil do bojov o rozdelenie jeho ríše. Kassandros si moc upevnil bezohľadným odstránením Alexandrových dedičov, vrátane mladého kráľa Alexandra IV.[2] Počas svojej vlády sa sústredil na posilnenie severných hraníc a hospodársky rozvoj, pričom založil alebo obnovil niekoľko významných miest, ako napríklad Solún (Thessaloniki), Kassandreia a Téby. Jeho historický obraz je však poznačený extrémnou krutosťou, ktorú prejavoval voči svojim politickým nepriateľom.[3]

Raný život a vzostup k moci

[upraviť | upraviť zdroj]

V mladosti sa Kassandros vzdelával u filozofa Aristotela v macedónskom Lyceu. Študoval v skupine spoločne s Alexandrom Veľkým, Héfaistiónom, Ptolemaiom a Lysimachom.[4] Jeho rodina bola vzdialenou vedľajšou líniou kráľovskej dynastie Argeovcov.

Prvá historická zmienka o Kassandrovi sa viaže k jeho príchodu na Alexandrov dvor v Babylone v roku 323 pred Kr.. Vyslal ho tam jeho otec Antipatros, aby obhájil jeho postavenie regenta v Macedónii. Niektoré antické pramene nepriateľsky naklonené Antipatrovcom však neskôr šírili verziu, že Kassandros prišiel kráľa otráviť.[5] Kassandros opustil Babylon krátko pred alebo po kráľovej smrti v júni 323 pred Kr. a nezohral žiadnu priamu úlohu v počiatočných mocenských bojoch o trón.[6]

Vrátil sa do Macedónie, kde pomáhal otcovi pri správe štátu. V rokoch 321 – 320 pred Kr. pôsobil ako chiliarchos u Antigona I. Monofthalma, pravdepodobne preto, aby monitoroval jeho aktivity v Ázii v mene svojho otca.[7]

Vláda v Macedónii

[upraviť | upraviť zdroj]
     Kassandrovo kráľovstvo
Ostatní diadochovia:
     Seleukos
     Lysimachos
     Epirus

Keď sa v roku 319 pred Kr. priblížila smrť Antipatra, regentstvo nad Macedóniou nepreviedol na svojho syna Kassandra, ale na starého stratéga Polyperchonta. Pravdepodobne tým chcel predísť znepokojeniu ostatných diadochov z jasných dynastických ambícií, no možno tak urobil aj pre vedomie Kassandrovej vlastnej ctižiadosti.[8] Kassandros otcovo rozhodnutie odmietol a okamžite hľadal spojencov u Antigona, Ptolemaia a Lysimacha. V rozpútanej vojne proti Polyperchontovi zničil jeho flotilu, ovládol Atény (ktoré zveril pod správu Démétriovi z Faléru) a v roku 317 pred Kr. sa sám vyhlásil za regenta. Po tom, čo Olympias koncom toho istého roka úspešne zasiahla proti Filipovi III., Kassandros ju obľahol v meste Pydna. Keď mesto na jar roku 316 pred Kr. padlo, nechal Olympiadu zabiť a Alexandra IV. s jeho matkou Roxanou uväznil v Amfipole.[3]

V tom istom roku sa Kassandros spojil s kráľovskou dynastiou Argeovcov tým, že sa oženil s Alexandrovou nevlastnou sestrou Thessaloniké. Zároveň dohliadal na slávnostný pohreb Filipa III. a Eurydiky na kráľovskom cintoríne v Aigai. Svoju autoritu ďalej upevňoval budovaním miest: založil Solún (Thessaloniki), Kassandreiu a nechal znovu vybudovať Téby.[2] V rokoch 314 až 310 pred Kr. ťažil na západe a severe, pričom načas rozšíril macedónsku moc až k Apollónii a Epidamnu, kým ho nevytlačili miestni vládcovia ako Glaukias. Jeho moc v samotnej Macedónii však zostala pevná; usadzoval tu porazených nepriateľov podľa tradície Filipa II. a podporoval obchod v regióne svojich nových miest.[3][9] Okolo roku 310 pred Kr. (alebo nasledujúci rok) nechal Kassandros tajne otráviť Alexandra IV. a Roxanu, čím definitívne ukončil priamu líniu macedónskych kráľov.[10]

Okolo roku 309 pred Kr. začal Polyperchón tvrdiť, že Hérakles je skutočným dedičom macedónskeho trónu. Kassandros však Polyperchonta podplatil, aby chlapca zabil, výmenou za spojenectvo a vrátenie macedónskych statkov.[11] Po tomto čine bola Kassandrova pozícia v Grécku a Macedónii relatívne bezpečná a v roku 305 pred Kr. sa oficiálne vyhlásil za kráľa.[12] Diodoros uvádza, že Kassandros, Ptolemaios a Lysimachos prijali kráľovské tituly v reakcii na Antigona, ktorý tak urobil po svojom víťazstve nad Ptolemaiom pri Salamíne v roku 306 pred Kr.

V rokoch 307 – 304 pred Kr. viedol tzv. štvorročnú vojnu proti Aténam. V roku 304 pred Kr. vyslal jeho rival Antigonos svojho syna Démétria Poliorkéta, aby Aténam pomohol. Démétriovi sa podarilo vytlačiť Kassandra zo stredného Grécka a obnovil proti nemu Korintský spolok. V zime 303 – 302 pred Kr. sa Kassandros pokúsil o mierové vyjednávanie, no po Antigonovom odmietnutí presvedčil Lysimacha, Ptolemaia a Seleuka, aby obnovili koalíciu proti Antigonovcom.[13]

Na jar 302 pred Kr. vyslal svojho generála Prepelaa s armádou, aby sa pripojil k Lysimachovi pri invázii do Malej Ázie. Sám Kassandros s hlavným vojskom vyrazil do Tesálie, aby zabránil Démétriovi v postupe do Macedónie. Démétrios síce disponoval početnou prevahou, no Kassandros ho zastavil opevnením svojich pozícií a odmietaním otvorenej bitky.[14] Keď bol Démétrios kvôli ohrozeniu otca v Ázii odvolaný z Tesálie, Kassandros vyslal časť svojej armády pod velením svojho brata Pleistarcha, aby posilnil spojencov pred rozhodujúcim stretom. Ten nastal v roku 301 pred Kr. v bitke pri Ipse, kde bol Antigonos zabitý. Kassandros tak definitívne potvrdil svoju kontrolu nad Macedóniou, no zo svojho úspechu sa netešil dlho; zomrel v roku 297 pred Kr. na vodnatieľku (edém).[15]

Úpadok dynastie

[upraviť | upraviť zdroj]

Kassandrova dynastia prežila svojho zakladateľa len o niekoľko rokov. Jeho najstarší syn Filip IV. zomrel krátko po nástupe na trón prirodzenou smrťou. Zvyšní dvaja synovia, Alexander V. a Antipatros II., sa zapletli do ničivého bratovražedného boja o moc, do ktorého zatiahli aj svoju matku. Keď bol Alexander vyhnaný svojím bratom, požiadal o pomoc Démétria Poliorkéta. Ten však situáciu využil vo svoj prospech: nechal Alexandra zabiť, vypudil Antipatru II. a sám založil novú dynastiu Antigonovcov. Poslední členovia antipatrovskej rodiny, ako napríklad Antipatros Etesias, sa už nikdy nedokázali na macedónsky trón vrátiť.

Historický odkaz

[upraviť | upraviť zdroj]
Poloha miest Solún (Thessaloniki) a Kassandreia na mape súčasného Grécka.

Kassandros v porovnaní s ostatnými diadochmi vynikal neskrývaným nepriateľstvom voči pamiatke Alexandra Veľkého.[5] Arrianos neskôr uvádzal, že Kassandros nebol schopný prejsť okolo Alexandrovej sochy bez toho, aby nepocítil nevoľnosť. Historikmi býva opisovaný ako ambiciózny a bezohľadný muž, ktorý sa odcudzil aj vlastnej rodine. Niektorí moderní bádatelia, ako John D. Grainger, však tvrdia, že toto negatívne vykreslenie je do veľkej miery výsledkom propagandy jeho rivalov.[16]

Hoci bol zodpovedný za smrť viacerých členov kráľovského rodu (Alexander IV., Roxana, Hérakles a Olympias), nebol v tomto smere medzi diadochmi výnimkou. Polyperchón či Antigonos boli rovnako ochotní vraždiť Alexandrových príbuzných, ak im to prinášalo úžitok.[17] Podľa numizmatických dôkazov boli Kassandrove činy do roku 311 pred Kr. motivované skôr pudom sebazáchovy a udržaním moci než kráľovskými ambíciami.[18]

Kassandrovo rozhodnutie obnoviť Téby, ktoré Alexander zrovnal so zemou, bolo vnímané ako urážka zosnulého kráľa, hoci z hľadiska realpolitik mu tento krok poskytol dôležitú mocenskú základňu v Boiótii.[19]

Minca s nápisom „ΒΑΣΙΛΕΩΣ ΚΑΣΣΑΝΔΡΟΥ“, zobrazujúca postavu (Alexandra alebo Kassandra) v leviej koži.

Podobne ako ostatní diadochovia, aj Kassandros využíval kráľovskú ikonografiu, ktorá ho spájala s Alexandrom. Zatiaľ čo iní sa nechali zobrazovať s atribútmi ako slonia koža alebo rohy, Kassandros razil mince, na ktorých bola postava odetá v leviej koži (tradičný Heraklov atribút), čím nadviazal na Alexandrov vlastný numizmatický precedens.

Najtrvalejším odkazom jeho vlády zostáva premenovanie mesta Therma na Solún (Thessaloniki) podľa jeho manželky. Okrem toho založil mestá Kassandreia (na ruinách Potidaie) a Antipatria v dnešnom Albánsku.[20]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ „Cassander“. In: Encyclopædia Britannica, 2014.
  2. 1 2 Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 66.
  3. 1 2 3 Roisman, Joseph & Worthington, Ian. A Companion to Ancient Macedonia, s. 214–215. Chichester: Wiley-Blackwell, 2010. ISBN 978-1-4443-2751-9.
  4. ↑ Heckel, Waldemar. Who's Who in the Age of Alexander the Great, s. 153. Oxford: Blackwell, 2006.
  5. 1 2 Lane Fox, Robin. Alexander the Great, s. 469. London: Penguin, 2004.
  6. ↑ Grainger, John D. Antipater's Dynasty, s. 70, 73. Barnsley: Pen & Sword Military, 2019. ISBN 978-1-5267-3089-3.
  7. ↑ Grainger, John D. Antipater's Dynasty, s. 111–117, 123.
  8. ↑ Green, Peter. Alexander the Great and the Hellenistic Age, s. 35-36. 2007.
  9. ↑ Diodoros Sicílsky, Bibliothéké historiké XX, 53.
  10. ↑ Roisman, Joseph & Worthington, Ian. A Companion to Ancient Macedonia, s. 216.
  11. ↑ Green, Peter. Alexander the Great and the Hellenistic Age, s. 44.
  12. ↑ Green, Peter. Alexander the Great and the Hellenistic Age, s. 163.
  13. ↑ Billows, Richard A. Antigonos the One-Eyed and the Creation of the Hellenistic State, s. 174. 1990.
  14. ↑ Billows, Richard A. Antigonos the One-Eyed, s. 175.
  15. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 196.
  16. ↑ Grainger, John D. Antipater's Dynasty, s. 138.
  17. ↑ Green, Peter. Alexander the Great and the Hellenistic Age, s. 38.
  18. ↑ Pitt, Evan. „An Ill-defined Rule: Cassander's Consolidation of Power“. In: Karanos, roč. 2, č. 2 (2019), s. 33–42.
  19. ↑ Green, Peter. Alexander the Great and the Hellenistic Age, s. 40–41.
  20. ↑ Grainger, John D. Antipater's Dynasty, s. 156–157.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3.
  • Peter Green. Alexander the Great and the Hellenistic Age. [s.l.] : Weidenfeld & Nicolson, 2007. ISBN 9780297852940.
  • Richard A. Billows. Antigonos the One-Eyed and the Creation of the Hellenistic State. [s.l.] : University of California Press, 1990. ISBN 0-520-20880-3.
  • John D. Grainger. Antipater's Dynasty. [s.l.] : Pen & Sword Military, 2019. ISBN 978-1-5267-3089-3.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kassandros_(syn_Antipatra)&oldid=8181297“