Kastelorizo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Poloha ostrova
Kastelorizo

Kastelorizo (gr. Καστελόριζο) alebo Mejisti (resp. v staroveku Megisté; gr. Μεγίστη), po taliansky Castelrosso, je grécky ostrov. Je to najvýchodnejšie územie Grécka, geograficky sa zvykne uvádzať už do Anatólie, leží iba niekoľko kilometrov od pobrežia južnej Anatólie, blízko tureckého mesta Kaş, kam často chodia miestni Gréci. Leží na polceste medzi Rodosom a Antalyou alebo, vo vzťahu ku gréckym ostrovom, medzi Rodosom a Cyprom. Na ostrove žije už iba 430 obyvateľov, keďže väčšina sa vysťahovala do Atén alebo do zahraničia. Je súčasťou nomu Dodekanéz.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci je ostrov Kastelorizo veľmi malý, má veľmi bohatú históriu. Nepretržite je osídlený od neolitu. Asi v 12 stor. pred Kr. sa na ostrove usadzujú dórski Gréci, ktorí sem prišli z ostrova Rodos. V staroveku sa ostrov nazýval Megisté (Μεγίστη). Ostrov podliehal Rodosu, ale v 4. stor. sa pravdepodobne osamostatnil, lebo razil vlastné mince. Neskôr ovládli Megisté Rimania a od roku 395 po Kr. je súčasťou Byzantskej ríše. V roku 1306 pripadol johanitom, ktorí ovládali aj Rodos. V tejto dobe Megisté zmenil meno na Kastelorizo, z talianskych slov castello (kaštieľ) a rosso (červený), teda Castellorosso, pogréčtene Kastelorizo. Od roku 1480 tu vládnu Turci, ktorých však čoskoro vyhnali Benátčania. Turci sa ostrova zmocnili až v roku 1659. V 17 stor. obyvateľstvo Kasteloriza rapídne vzrástla, preto sa mnoho obyvateľov vysťahovalo do pobrežných oblastí Anatólie, čím tu posilnili populáciu maloázijských Grékov. Obyvatelia Kasteloriza počas gréckej vojny za nezávislosť útočili svojimi ľoďami na turecké flotily, ku Grécku sa však pričlenili až roku 1947, keď získali nezávislosť od Talianov. Vtedy malo Kastelorizo asi 15 000 obyvateľov, ktorí sa počas storočia vysťahovali hlavne do Atén.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Kastelorizo má bohatý folklór. Známy je bohato zdobený trblietavý ženský kroj. Obyvatelia sú veľmi pobožní a prísne dodržiavajú starobylé tradície, vychádzajúce ešte z byzantských a antických čias. Kastelorizo je známe aj svojimi ľudovými piesňami, najznámejšia z nich je určite pieseň To kastro tis Aspropalias.