Kató Lombová
| Kató Lombová | |
| maďarská tlmočníčka a prekladateľka | |
| Narodenie | 8. február 1909 Pécs, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 9. jún 2003 (94 rokov) Budapešť, Maďarsko |
Dr. Kató Lombová, (* 8. február 1909, Pécs, Maďarsko – † 9. jún 2003, Budapešť) bola maďarská tlmočníčka, prekladateľka, „jazykový génius“, svojho času jeden z najlepších synchrónnych tlmočníkov na svete.
Má doktorát z fyziky a chémie, ale v čase hospodárskej krízy začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia je nútená venovať sa jazykom. Tlmočila v deviatich až desiatich jazykoch (v štyroch bez prípravy), v šiestich jazykoch prekladala krásnu literatúru. Publlicistické texty prekladala asi z štrnástich ďalších jazykov. Podľa vlastných slov peniaze zarábala vďaka znalosti nasledujúcich jazykov: anglický, bulharský, dánsky, francúzsky, ivrit, japonský, čínsky, latinský, nemecký, poľský, rumunský, ruský, slovenský, španielsky, taliansky, ukrajinský.
Jazyky sa učila v podstatnej miere autodidakticky. Samu seba nazývala „lingvistkou“ (na rozdiel od „jazykovedca“) – jedincom, ktorý sa z praktických pohnútok, zo záujmu, naučí viac jazykov.
Jej dlhý život – podľa vlastného priznania – ožarovalo učenie sa jazykov a nie ich ovládanie. Túto radosť sa snažila sprostredkovať cez svoje knihy, cez rozhlasové a tlačené interview, šíriť medzi viaceré generácie. Ako tlmočníčka pracovala na piatich kontinentoch, svoje skúsenosti a zážitky spracovala v knihe Egy tolmács a világ körül (Tlmočník na ceste okolo sveta).
Jej metódy a zásady učenia sa jazykov[upraviť | upraviť zdroj]
Jej prvým kľúčovým pojmom bol záujem, po latinsky interesse (po anglicky interest, po francúzsky intérêt atď.), s čim úzko súvisel ďalší pojem – motivácia. Dôležité boli pre ňu tieto otázky: „Nakoľko ma to zaujíma? Čo tým chcem dosiahnuť? Čo to pre mňa znamená? Čo z toho mám?“ Neverila v takzvané jazykové nadanie. Jazykovú schopnosť rada vyjadrovala v zlomku, v čitateli stojí motivácia (aj v najnáročnejšej práci sa dá nájsť denne desať minút), v menovateli zasa zábrany (strach otvoriť ústa, strach z nešikovnosti, z posmechu). Bola presvedčená, že čím väčšia je motivácia, o to rýchlejšie sa zbavíme zábran a o to skôr dokážeme ovládať jazyk.
Ako sa sama vyjadrila, vo svete jazykov premáva s troma „auto“-mobilmi: autolexia, autografia a autológia. (Pôvodne grécke slová: auto- znamená ja, ja sám, -lexia, -grafia a -lógia znamenajú čítanie, písanie a rozprávanie.) Autolexia znamená čítanie pre seba: kniha, ktorú sám skúmam, mi dáva stále čosi nové, môžem si ju zobrať kamkoľvek, môžem ju čo aj roztrhať, dáva odpoveď aj o štvrtej ráno. Autografia znamená písanie pre seba, keď svoje myšlienky, zážitky, bežný život zapisujem práve v jazyku, ktorý sa učím; nevadí, že je to blbosť, nikto sa nerozčuľuje nad gramatickými chybami, nevadí, keď chýba dôležité či menej dôležité slovo. Autológia znamená vedenie monológu, formulovanie vlastných dojmov a pozorovaní v jazyku, ktorý sa učím, bez protirečenia.
Nudili ju vyumelkované dialógy z učebníc, jej obľúbená metóda bola, že si zaobstarala dobrú knihu v cieľovom jazyku, ktorej téma ju veľmi zaujímala (či už detektívka, ľúbostný román alebo odborný opis), a z neho vylúštila, vyslabikovala základy jazyka: základy gramatiky a najdôležitejšie slovíčka. Nestrácala čas so zriedkavými a zložitými výrazmi: preskočila ich so slovami, že čo je dôležité, to sa znova objaví a samo sa prezradí („je jedno, či páchateľ stojí za čučoriedkovým alebo egrešovým kríkom“). To znamená, že ani slovník nepotrebujeme – iba strácame chuť do čítania, mizne radosť z odkrývania nového jazyka. Keď na to prídem sám, tak si to aj zapamätám. Používala len vlastné knihy, počas čítania si na okraj zapisovala, čo už pochopila z textu. Takto človek nemôže zabrániť tomu, aby niečo nenabral z daného jazyka – nemá pokoj, kým nevie, kto je vrah, či dievča povedalo áno.
Jej druhým kľúčovým pojmom bol kontext, textová súvislosť (prezývali ju aj Katka Kontextová): jednak v pochopení textu (či už knihy či hovoreného slova) kontext je rozhodujúci, mnohokrát nám pomáha, keď niečo nepochopíme; ale aj v tom, že sa slová neučila izolovane, ale v súvislosti, ako to čítala, počula (to je asi najlepšia metóda učenia jazykov) alebo zaradené do slovných spojení (napr. búrlivý vietor, prudký vietor) – ak aj jedno slovo zabudneme, to druhé ho pripomenie (stáva sa „spúšťačom“). V týchto spojeniach si napríklad často zapamätáme aj člen. Kató Lombová navrhuje aj inde používanie šablón, čo sú jednoduché vety na rôzne konštrukcie alebo jazykové zvraty, možno ich použiť ako panely v stavebníctve – možno postaviť jazykový mrakodrap.
Nedopustila, aby ju chyby, neúspechy alebo snaha o dokonalosť odradili od jej cieľa, ale stále sa držala radostných a kladných stránok učenia sa jazykov. V tom sa asi skrývalo jej tajomstvo – tisíckami rôznych útokov dobývala hrad cieľového jazyka. Jej výrok môže pomôcť aj menej sebavedomým: „Jazyk je jediné, čo sa oplatí ovládať aj zle!“
Diela[upraviť | upraviť zdroj]
- Így tanulok nyelveket (Egy tizenhat nyelvű tolmács feljegyzései) „Takto sa učím jazyky (Záznamy tlmočníčky ovládajúcej šestnásť jazykov)“ 1970, 1972, 1990, 1995
- Egy tolmács a világ körül „Tlmočník na ceste okolo sveta“ 1979
- Nyelvekről jut eszembe… „O jazykoch ma napadá ...“ 1983
- Bábeli harmónia (Interjúk Európa híres soknyelvű embereivel) „Babylonská harmónia (Interview so slávnymi viacjazyčnými Európanmi)“ 1988
Známe preklady[upraviť | upraviť zdroj]
- Как я изучаю языки (Ako sa učím jazyky) (ruský)
- Wataši No Gaikokugo Gakušū-hō (japonský)
- Par valodam man nak prata (lotyšský)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Venovanie z japonského prekladu "Takto sa učím jazyky"
- Odkazy na ruský preklad „Takto sa učím jazyky“ Помню, что в русско-английском словаре, купленном мной в 1941 году, я прежде всего отыскала мое имя – Екатерина. (Spomínam si, že v rusko-anglickom slovníku, ktorý som si kúpila v roku 1941, som si najskôr vyhľadala svoje meno – Jekaterina, Katarína.)