Katastrofický handlovský zosuv
Katastrofický handlovský zosuv bol zosuv svahu, ktorý postihol medzi 11. decembra 1960 a 30. máj 1961[1] juhovýchodnú časť Handlovej. Bol to najkatastrofickejší zosuv dosiaľ zaznamenaný na Slovensku.
Geologická stavba územia
Oblasť Handlovej je výrazne zasiahnutá svahovými deformáciami. Zosuv z rozhrania rokov 1960 a 1961 vznikol reaktiváciou staršieho zosuvu v geologickom prostredí priaznivom pre rozvoj svahových porúch. Podložie spodnej časti tvorili paleogéne ílovcov až slienité bridlice hutianského a zubereckého súvrstvia, nad ktorými sa nachádzajú ílovité horniny neogénneho kordíckeho súvrstvia. Najvyššiu časť tvorili hrubozrnné piesky a štrky tzv. štrkovej série. Nad týmito sedimentami sa nachádzal vulkanický pokryv hyperstenicko-amfibolitických andezitov a aglomerátových tufov, ktoré tvorili sčasti odlučnú oblasť zosuvu a trosky sa vyskytujúce i v nižších polohách svahu[2].
Rozvoj zosuvu
Pri jeho vývoji zohrala významnú úlohu kladná zrážková anomália trvajúca od júna do decembra 1960. Zmena podmienok vo svahu bola spôsobená znižujúcou funkčnosťou jeho odvodňovania[2]. Celková dĺžka hlavného zosuvného prúdu bola 1800 m (objem zosunutých hmôt predstavoval okolo 14,5 mil. m3). Prúd na východnom okraji hlavného zosuvu sa začal pohybovať asi o 14 dní neskôr; jeho dĺžka dosiahla 1 km a kubatúra zosunutím postihnutých hornín predstavovala asi 5,7 mil. m3[2].
Zosuvný pohyb mal najväčšiu intenzitu od 22. decembra 1960 do 20. januára 1961. Rýchlosť pohybu bola až 6,3 m za 24 hodín. Po zastavení pohybu v lete roku 1961 bola ďalšia aktivita zosuvu zaznamenaná v rokoch 1967, 1970 i 1977[1].
Následky zosuvu
Zosuv postupne zničil 150 domov, poškodil 2 km úsek štátnej cesty I. triedy z Handlovej do Žiaru nad Hronom, úsek vodovou a niekoľko liniek vysokého napätia[1].
Sanácia a monitoring
So sanáciou sa začalo ihneď po aktivácii zosuvu (odvodňovanie). Neskôr bola oblasť zalesnená. Veľmi originálnym riešením bola stavba stabilizačného násypu pri päte svahu. Zároveň došlo k regulácií toku Handlovky a jej presmerovaniu do podzemého potrubia, prekrytého násypom. Materiál násypu sa hromadil zo skrývky, pochádzajúcej z banskej činnosti.
V dôsledky potreby ďalšie monitoringu potenciálneho zosubu boli na zosuve zamerané geodetické body v 4 rôznych líniách. Rovnako bolo vytvorených 6 inklinometrických vrtov a sústava ďalších piezometrických vrtov. Súčasné merania poukazujú na pokračovanie aktivity v odlučnej oblasti. Výskum potvrdil význam odvodenia poškodeného svahu[2].
Zosuv bol medzník nielen vo výskume svahových pohybov, ako aj v prístupe spoločnosti k znižovaniu ich nepriaznivých účinkov. Bol varovaním pre spoločnosť, aby zohľadnila zosuvy ako významné geologické riziko na území Slovenska, uvedomila a podnikala preventívne opatrenia na zamedzenie nových prejavov zosuvov.[3]
Referencie
- ↑ a b c Nemčok, A., 1982. Zosuvy v slovenských Karpatoch. Bratislava, Veda, 306 s.
- ↑ a b c d Wagner, P., Katastrofálny handlovský zosuv z rokov 1960 - 1961 ŠGÚDŠ (Online) prístup: 3.12.2008
- ↑ Ondrášik, M., Ondrejka, P., Wagner, P., 2006: Zosuvy na Slovensku sa prebúdzajú. 14 Enviromagazín 5/2006 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Slovenská agentúra životného prostredia, Banska Bystrica.
