Katedrála svätého Ľudovíta (Plovdiv)
| Katedrála svätého Ľudovíta | |
| rímskokatolícka katedrála | |
 pohľad na hlavnú južnú fasádu budovy | |
| Patrocínium: Ľudovít IX. | |
| Štát |  Bulharsko |
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Plovdiv |
| Mesto | Plovdiv |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | rímskokatolícka cirkev |
| - diecéza | sofijsko-plovdivská |
| Súradnice | 42°08′40″S 24°45′09″V / 42,144444°S 24,7525°V |
| Dĺžka | 48 m |
| Šírka | 21 m |
| Výška | 15 m |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| - počet veží | 1 |
| Architekti | Alfonso (architektonický plán), Ivan Bojanov (staviteľ), Kamen Petkov (prestavba) |
| Štýly | neorománsky (pôvodne), neoklasicizmus, novobarok (po prestavbe) |
| Výstavba | 1858 – 1861 |
| - dokončenie | 1861 |
| Dátum | |
| - posvätenia (svätiteľ) | 25. marec 1861 (prvé vysvätenie), 8. máj 1932 (druhé vysvätenie) (Andrea Canova (prvé vysvätenie), Angelo Giuseppe Roncalli (druhé vysvätenie)) |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
 Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa) | |
| Wikimedia Commons: Cathedral of St. Louis, Plovdiv | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Katedrála svätého Ľudovíta (bulh. Катедрала „Свети Лудвиг“ – Katedrala „Sveti Ludvig“) je rímskokatolícka katedrála, ktorá sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3]
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[4][1][2] Je hlavnou rímskokatolíckou katedrálou na území Bulharska a konkatedrálou sofijsko-plovdivskej diecézy.[5] Zasvätená je Ľudovítovi IX.[3]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Katedrála svätého Ľudovíta sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv na ulici bulevard „Kňagiňa Marija–Luiza“ (bulh. булевард „Княгиня Мария-Луиза“, doslova bulvár princeznej Márie–Lujzy) č. 3.[3]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Pred výstavbou súčasnej budovy
[upraviť | upraviť zdroj]Predpokladá sa, že n mieste dnešnej katedrály sa pri bohoslužbách stretávali miestni pavlikiáni už približne 400 rokov pred jej výstavbou, pričom v počiatkoch sa tieto bohoslužby konali v malom dome, ktorý sa na mieste nachádzal. Neskôr bol na mieste postavený aj prvý kostol a to v roku 1623. O tejto budove existuje aj niekoľko písomných svedectiev.[5] V roku 1768 bola v Plovdive oficiálne založená aj rímskokatolícka farnosť.[2] Prvý kostol bol v roku 1836 nahradený novou budovou, ktorá však bola kompletne zničená v dôsledku masívneho požiaru v roku 1856.[1][2][6]
Súčasný kostol
[upraviť | upraviť zdroj]S iniciatívou na výstavbu katedrály prišiel biskup a najvyšší predstaviteľ plovdivského rádu kapucínov Andrea Canova.[1][2] Výstavbu finančne podporil Lyonský dobročinný spolok pre podporu kresťanstva.[1][2]
Výstavba prebiehala v rokoch 1858 – 1861.[5] V čase po dostavbe patrila budova k najväčším rímskokatolíckym kostolom v rámci Osmanskej ríše.[1][2] Katedrálu vysvätil sám iniciátor výstavby Andrea Canova 25. marca 1861.[5]
V roku 1898 bola pri budove postavená zvonica.[1][2]
V roku 1928 bola budova poškodená v dôsledku zemetrasenia.[5] K ďalšiemu poškodeniu došlo v roku 1930, tentoraz v dôsledku požiaru (poškodený bol predovšetkým interiér budovy, pričom kompletne boli zničené drevorezby a organ).[1][2] Obnovená bola následne v roku 1932.[1][2] Po prestavbe bola budova nanovo vysvätená, pričom svätiteľom bol arcibiskup Angelo Giuseppe Roncalli, budúci pápež Ján XXIII.[2] Vysvätenie prebehlo 8. mája 1932.[3]
V roku 1995 získala budova štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[4]
26. mája 2002 navštívil katedrálu v rámci svojej návštevy Bulharska pápež Ján Pavol II. a predniesol v nej kázanie.[1]
Charakteristika budovy
[upraviť | upraviť zdroj]
Architektonický plán budovy vypracoval taliansky architekt Alfonso a budovu postavil významný bracigovský staviteľský majster Ivan Bojanov. Autorom prestavby v 30. rokoch 20. storočia je plovdivský architekt Kamen Petkov.[5]
Budova bola postavená v neorománskom slohu a prestavaná v neoklasicistickom a neobarokovom slohu.[1][2]
Katedrála je dlhá 48 metrov, široká 21 metrov a dosahuje výšky 15 metrov.[3] Kapacita katedrály je približne 600 osôb.[7]
Ide o trojloďovú baziliku tzv. rímskeho typu s jednou apsidou.[3]
Umelecky hodnotná je predovšetkým predná fasáda budovy s budovy s mohutným trojuholníkovým frontónom pod ktorým sa v hornej časti fasády nachádzajú sochy svätej Terezy a svätej Alžbety.[1][2] V priestore frontónu sa nachádza hodinový mechanizmus s ciferníkom.[5]
Zvonica
[upraviť | upraviť zdroj]Zvonica je vysoká a samostatne stojaca. Bola postavená v roku 1898.[1][2] Autorom zvonice je taliansky architekt Mariano Pernigoni.[7] Zvony boli vyrobené v nemeckom Bochume a katedrále ich venoval pápež Lev XIII.[1][2]
Výzdoba interiéru
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodná výzdoba
[upraviť | upraviť zdroj]Prvotná výzdoba interiéru bola v neorománskom slohu. Vynikal predovšetkým z dreva vyrezávaný strop, bohato zdobený oltár s desiatimi sochami a organ s 2000 striebornými píšťalami, ktorý bol dielom talianskych majstrov. Pôvodný interiér však bol zničený v dôsledku požiaru.[1][2]
Súčasná výzdoba
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasná výzdoba pozostáva predovšetkým z freskovej výzdoby a obrazov.[1][2] Autorom freskovej výzdoby je Krăsťo Stamatov.[1][2] Fresky sa nachádzajú na polkruhovej klenbe, ako aj na stĺpoch, ktoré od seba oddeľujú jednotlivé lode v chráme. Sú zhotovené v neobyzantskom štýle.[3] Autorom ikon a obrazov je Dosiu Mandov.[1][2] Obrazy predstavujú scény z Pašií.[3]
Organ sa nachádza na balkóne napravo od nartexu. Oltár sa nachádza na vyvýšenom pódiu pred apsidou.[3]
Sarkofág princeznej Márie Lujzy
[upraviť | upraviť zdroj]V katedrále je pochovaná Mária Lujza Bourbonsko-parmská,[1][2] manželka bulharského kniežaťa Ferdinanda I. a matka jeho nástupcu, cára Borisa III.[2] Je pochovaná v sarkofágu, ktorý je vo vrchnej časti vyzdobený sochou Márie Lujzy v cárskom odeve s korunou na hlave.[1][2] Z tohto dôvodu je katedrála významnou stavbou nielen pre bulharských rímskokatolíckych veriacich, ale pre Bulharov všeobecne.[3]
Okrem hrobu princeznej Márie Lujzy sa v chráme nachádza niekoľko hrobov plovdivských rímskokatolíckych biskupov, pričom hroby sú označené náhrobnými doskami.[5] Okrem iných sa medzi nimi nachádza aj hrob iniciátora výstavby katedrály, Andreu Canovu.[6]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[4][1]
Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská a umelecká hodnota budovy[4]
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]- V tesnom susedstve budovy katedrály stojí aj budova plovdivského biskupstva.[1][3]
- Pred budovou sa nachádza bronzová socha Ježiša Krista, ktorú zhotovil v roku 1993 umelec Kiril Najdenov,[1][2] pričom sa jedná o prvú zhotovenú sochu predstavujúcu Ježiša Krista na území Bulharska.[2]
- Do roku 2006 bola plovdivská Katedrála svätého Ľudovíta najväčším rímskokatolíckym kostolom v Bulharsku.[7]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
pohľad ku katedrále z juhozápadu
pohľad ku katedrále zo severozápadu
pohľad na budovu zvrchu
centrálna časť prednej fasády
vrchná časť prednej fasády
západná fasáda budovy
detailný pohľad na apsidu
pohľad na dvere zvonice
pohľad na jedny z bočných dverí v prednej fasáde
pohľad na vrchnú časť zvonice
detail zo zvonice
pohľad na zvonicu zo severovýchodu
interiér katedrály
náhrobný kameň Andreu Canovu – iniciátora výstavby katedrály
katedrála na historickej fotografii z roku 1892
katedrála na historickej fotografii z roku 1932
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 10. REM – SON. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-32-6. S. 3898.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2022. 706 s. ISBN 978-619-195-327-1. S. 459 – 460.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinand, 2006. 496 s. ISBN 978-954-91694-3-0. S. 361 – 363.
- 1 2 3 4 5 Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Пловдив [online]. ninkn.bg, [cit. 2024-07-02]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Plovdiv : TOTEV, 2017. ISBN 978-619-188-138-3. S. 233 – 234.
- 1 2 RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“, 2017. 476 s. ISBN 978-954-491-553-7. S. 188 – 189.
- 1 2 3 KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv, 2018. 272 s. ISBN 978-954-8852-84-5. S. 33.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katedrála svätého Ľudovíta (Plovdiv)
