Katedrála svätej Nedele

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 42°41′48″S 23°19′18″V / 42,696778°S 23,321551°V / 42.696778; 23.321551
Katedrála svätej Nedele
pravoslávny chrám
Sv nedelya01.jpg
Katedrála svätej Nedele – zvonica
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Sofia
Okres Sofia
Mesto Sofia
Náboženstvo  
 - cirkev Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice 42°41′48″S 23°19′18″V / 42,696778°S 23,321551°V / 42.696778; 23.321551
Dĺžka 30 m
Šírka 15,5 m
Výška 31 m
Ďalšie údaje  
 - počet veží 1
 - počet kupol 1
Výstavba v dnešnej podobe v rokoch 1927 – 1933
 - dokončenie apríl 1933
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Legenda kosciol.svg
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: St. Nedelya Church, Sofia

Katedrála svätej Nedele (bulh. Катедрала "Света Неделя"Katedrala „Sveta Nedeľa“) je pravoslávny katedrálny chrám nachádzajúci sa na rovnomennom námestí v centre mesta Sofia v západnom Bulharsku. Je katedrálnym chrámom Sofijskej eparchie. Chrám bol posvätený 7. apríla 1933.[1][2][3]

Charakteristika a dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Dávnejšia minulosť pôvodného chrámu nie je veľmi známa, ale predpokladá sa, že bol postavený niekedy v priebehu 10. storočia a ako aj iné sofijské chrámy z toho obdobia mal kamenné základy a drevenú nadstavbu. V druhej polovici 14. storočia sa sofijské chrámy prestavovali, drevené nadstavby sa búrali a nahrádzali sa kameňom, no z neznámeho dôvodu chrám svätej Nedele prestavaný nebol a ostal s drevenou nadstavbou až do 19. storočia.

O chráme sa píše v zozname 22 sofijských chrámov, ktorý zostavil v roku 1578 nemecký cestovateľ Stephan Gerlach pri svojej ceste Bulharskom. Chrám bol s najväčšou pravdepodobnosťou najskôr zasvätený Ježišovi Kristovi a až neskôr svätej Nedeli. V 19. a začiatkom 20. storočia sa chrám nazýval aj chrámom svätého kráľa a to z dôvodu, že v ňom boli uchovávané relikvie srbského kráľa Stefana Uroša II. Milutina.

Na začiatku 50. rokov 19. storočia sofijská eprachia rozhodla o výstavbe nového katedrálneho chrámu a zbierka darov na výstavbu sa začala v lete roku 1853. 25. apríla 1856 Sofijčania začali s búraním a rozoberaním pôvodného chrámu. To sa im podarilo dokončiť 7. mája toho istého roku a začali sa kopať základy pre novú budovu, pričom samotná výstavba začala v priebehu leta pod vedením pešterského majstra Petăra Kazova. Budova bola stavaná ako trojloďová bazilika s dĺžkou 35,5 a šírkou 19 metrov. Chrám bol takmer dokončený na jeseň roku 1858, ale Sofiu v tom čase postihlo silné zemetrasenie a budova bola vážne poškodená. Sofijčania okamžite začali so zbierkou, aby sa budova mohla obnoviť, ale kvôli mnohým problémom, vrátane obvinení z korupcie a krádeže cirkevných peňazí, sa stavba prakticky zastavila. Rozhodnutie o pokračovaní vo výstavbe padlo v roku 1863 a na dokončenie bol zavolaný bracigovský majster Ivan Bojanin, ktorý sľúbil, že katedrálu dokončí v krátkom čase, čo sa mu aj podarilo, keďže ešte na jeseň toho istého roku bola stavba dokončená. Potom sa ešte niekoľko rokov dokončovala vnútorná výzdoba katedrály, čo oddialilo posviacku. Ikonostas zhotovil rezbár Anton Stanišev v rokoch 1863 – 1865. Chrám bol slávnostne posvätený 11. mája roku 1867. V roku 1879, v období ruskej správy Sofie, daroval ruský knieža Korsakov-Dondukov katedrále 8 zvonov a keďže sa všetky nezmestili do pôvodnej zvonice, bola pristavaná druhá zvonica v južnej časti chrámového dvora. Na konci 19. storočia prebehla rozsiahla úprava okolia chrámu.

16. apríla 1925 sa chrám stal dejiskom jednej z najtragickejších udalostí bulharskej histórie. Vojenská organizácia Bulharskej komunistickej strany uložila výbušný systém v juhozápadnej kupole chrámu a spáchala bombový atentát počas slávnostnej liturgie, na ktorej sa vtedy zúčastnilo veľa významných bulharských činiteľov. Celkovo pri atentáte zahynulo 193 ľudí a ďalších 500 bolo zranených. Výbuch zničil väčšinu strechy a časť južnej chrámovej steny.

Oprava a rekonštrukcia chrámu sa začala v júni 1927 a na jar roku 1933 bol dokončený v podstate takmer nový chrám s veľkou centrálnou kupolou, dĺžkou 30 metrov, šírkou 15,5 metra a výškou kupole dosahujúcou 31 metrov. Zvonica chrámu bola osadená 11 zvonmi vrátane 8 darovaných pôvodnej katedrále kniežaťom Korsakovom-Dondukovom. Do katedrály sa premiestnil aj pôvodný ikonostas. Rekonštruovaná budova bola vysvätená 7. apríla roku 1933. Stenopismi bola katedrála vyzdobená v rokoch 1971 – 1973.[2][3][4][5]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]