Katiu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Katiu
(Taungataki, Atina)
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 16°26′00″J 144°22′01″Z / 16,43333°J 144,367°Z / -16.43333; -144.367
Miestna osada Hitianau
Najvyšší bod
 - výška 2 m n. m.
Dĺžka 26 km
Šírka 13 km
Rozloha 265 km² (26 500 ha)
 - súše 10 km² (1 000 ha)
Obyvateľstvo 250 (2012[1])
Hustota 25 obyv./km²
Pre verejnosť Voľný
Prístup loďou alebo lietadlom
Objaviteľ Faddej F. Bellinsgauzen
 - dátum 15. júl 1820
Lagúna polootvorená
Vstup do lagúny splavný s navigáciou podľa IALA
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Katiu (pôvodný názov Taungataki alebo Atina)[2] je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.

Nachádza sa v strede súostrovia a jeho najbližšími susedmi sú atoly Tuanake (necelých 20 km na juhovýchod), komunitný atol Makemo (26 km na východ) a na západ, približne 40 km, atol Raraka. Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 520 km smerom na západo-juhozápad.

Geografia atolu[upraviť | upraviť zdroj]

Atol na dĺžku nepresahuje 26 km a na šírku má 13 km. Lagúna má celkovú rozlohu 235 km², pričom na mnohých miestach sa dno dvíha v podobe koralových hláv, siahajúcich z dna až tesne k hladine. Voda sa do a z lagúny z okolitého oceánu dostáva ponad útes z juhu a cez úzky splavný prieplav z juhozápadnej strany. Podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Taenga, Makemo, Tahanea, Tuanake, Arutua, Hiti a i.), je jeho južná časť prstenca umiestnená iba tesne na úrovni hladiny oceánu, ale severná je tvorená vyšším a často takmer súvislým pásom súše s veľkým zastúpením vegetácie.

Do lagúny vedie jediný, 30 m úzky a iba 3,3 m hlboký prieplav pre menšie lode. Je však vybavený osvetlenou námornou navigáciou podľa IALA.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, na ktorej ležia aj atoly Hiti, Tuanake, Makemo a Tepoto.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol 15. júla 1820 Faddej Faddejevič Bellinsgauzen,[3][4] ktorý mu dal názov „Saken“, resp. „Osten-Saken“.[2]

Po ňom to bol 20. decembra 1840 Charles Wilkes so svojou veľkou americkou expedíciou z rokov 1838 – 1842.[3] [5]

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

V 19. storočí, keď sa Katiu stal francúzskym územím, mal asi 50 obyvateľov.[6]

Rok 1977 1983 1988 1996 2002 2007 2012
Počet obyvateľov 98 122 200 208 352 285 250
Zdroj ISPF,[1][7] Sčítanie obyvateľstva

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Atol je veľmi nízko situovaný, bez výraznejších geomorfologických zaujímavostí. Na väčšine súše, kde je vegetácia schopná rásť a udržať sa, je vysadený kokosovník.

Väčšina populácie atolu žije v osadách Hitianau a Toini.

Obyvatelia sa živia rybolovom, produkciou perál a kopry. V roku 2001 bolo postavené moderné letisko s asfaltovou dráhou, dlhou 1 180 m.

Fauna a flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Cassytha filiformis

Ostrov je domovom vzácneho endemického vtáka Chevalier des Tuamotu (Prosobonia parvirostris).[8]

Bežnou vegetáciou na atole je kokosová palma, ktorá bola intenzívne vysádzaná po celej Francúzskej Polynézii v prvej polovici 19. storočia s cieľom ťažiť kopru. Z tých vzácnejších je to parazitná Cassytha filiformis [9] z rodiny Lauraceae alebo tráva Achyranthes aspera z rodiny Amaranthaceae.[10]

Administratívne a geografické členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Geograficky patrí atol Katiu k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Makemo, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.

Administratívne je atol súčasťou komunity Makemo, do ktorej patria ešte atoly Haraiki, Marutea Nord, Nihiru, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Takume, Raroia a Taenga.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Populácia v r.2012 podľa štatistického úradu Francúzskej Polynézie [online]. [Cit. 2014-06-06]. Dostupné online. Archivované 2014-05-15 z originálu.
  2. ↑ a b J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 264-8 [online]. [Cit. 2014-06-06]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
  3. ↑ a b Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
  4. ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
  5. ↑ United States Exploring Expedition
  6. ↑ Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.638.
  7. ↑ ISPF, Sčítanie obyvateľstva Archivované 2014-05-15 na Wayback Machine
  8. ↑ Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.206
  9. ↑ FLORENCE, Jacques. Flore de la Polynésie française. [s.l.] : Institut de recherche pour le développement, 2004. Dostupné online. ISBN 9782709915434. S. 145.
  10. ↑ Florence (2004), strana 50

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tahiti Heritage
  • [1]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Katiu na francúzskej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katiu&oldid=7739220“