Katova bašta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°43′22″S 21°15′38″V / 48,72281994558403°S 21,260663740241352°V / 48.72281994558403; 21.260663740241352
Katova bašta
Henker Rondel
múzeum
Rodosto house, Kosice 2018-05.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický kraj
Okres Košice I
Mesto Košice
Mestská časť Staré Mesto
Poloha Hrnčiarska 7
 - súradnice 48°43′22″S 21°15′38″V / 48,72281994558403°S 21,260663740241352°V / 48.72281994558403; 21.260663740241352
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 1049/9
 - dátum zápisu 16. 10. 1963
Otvorenie 30. september 2009
Správca Východoslovenské múzeum
Telefón 0917 755 594
Email lektorna.kb@vsmuzeum.sk
Poloha v rámci Košíc
RedHut.svg
Poloha v rámci Košíc
Poloha v rámci Starého Mesta
RedHut.svg
Poloha v rámci Starého Mesta
Wikimedia Commons: Executioner's Bastion, Košice
Webová stránka: https://www.vsmuzeum.sk/
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Katova bašta (nem. Henker Rondel, nem. Grosse Henker Rondel, maď. Hencker bastión[2]) je najväčšia a najzachovalejšia stavebná pamiatka zo stredovekého opevnenia mesta na Slovensku. Nachádza sa v Košiciach a jej pôvod sa datuje do 15.storočia.[3][4]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne nešlo o baštu, ale o barbakán a jej súčasné pomenovanie pochádza až z 19. storočia. V porovnaní s inými barbakánmi nápadne rozsiahlejší objekt bol vybudovaný v dvoch časovo rozdielnych fázach.[5]

Katovu baštu nechal vystavať po roku 1441 kapitán Košíc Ján Jiskra z Brandýsa v službách kráľa Ladislava Pohrobka, ktorý sa podieľaj aj na spevňovaní ostatných častí opevnenia v súvislosti so zvýšeným nebezpečím obliehania mesta prívržencami Vladislava Varnenčíka. Jiskra nechal Maľovanú bránu chrániť novým modernizačným prvkom stredovekej fortifikácie – barbakánom. V prvej fáze išlo o jednoduchú polkruhovitú stavbu, stojacu samostatne od luxemburskej hradby.[5]

Druhá etapa výstavby Katovej bašty je datovaná zhruba do rokov 1461 – 1471. Barbakán bol radikálne prebudovaný na mohutné delostrelecké teleso s desiatimi delovými komorami. Svojimi parametrami ako veľkosť a oporný systém s hlineným valom, ktorý mal tlmiť delostrelecké nálety, predstavuje Katova bašta unikátny typ fortifikačného útvaru, ktorý je prechodom od rondelového systému ku bastiónovému, bežne rozšírenému v Európe až v 16. storočí.[5]

Múzeum[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1935 sa realizovala prvá adaptácia areálu pre účely Východoslovenského múzea. V rokoch 19401943 sa uskutočnila prístavba repliky Rákociho exilového domu – Rodošto. Replika bola vybodovaná na staršom dome stojacom na severnej strane Katovej bašty. Po druhej svetovej vojne ostali priestory Katovej bašty využívané ako depozity múzea a neskôr aj ako priestory pre rôzne expozície a výstavy, ktorým slúži do dnes. Na poschodí bašty sa nachádza Galéria bašta, v ktorej sa konajú rôzne umelecké výstavy.[2][6]

Rekonštrukcia areálu sa uskutočnila v roku 2009 a bola realizovaná z grantu Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu, ktorý predložil Košický samosprávny kraj. Na rekonštrukciu bolo spolu vyčlenených zhruba 650 000 . Stavebne bol celý areál odovzdaný do používania 30. septembra 2009.[7][8][9]

V roku 2012 boli rekonštruované delové komory nazývané kazematy. Išlo o priestor, ktorý sa nachádza na prízemí Katovej bašty, v ktorom sa v minulosti nachádzala aj klobučnícka manufaktúra Friedricha Gebrechta a neskôr priestory na bývanie.[10][11]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
  2. a b Východoslovenské múzeum. Katova bašta [online]. Košice : vsmuzeum.sk, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
  3. KETURIST. Katova bašta [online]. Košice : keturist.sk, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
  4. Visit Košice. Katova bašta a Rodošto [online]. Košice : visitkosice.org, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
  5. a b c DUCHOŇ, Jozef. Katova bašta [online]. Košice : cassovia.sk, 2000, [cit. 2009-08-23]. Dostupné online.
  6. HistoricKE. Košice a ich hradby [online]. Košice : kosiceonline.sk, 2020-11-26, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
  7. BOBRIKOVÁ, Zuzana. Unikátny areál múzea dostane tvár ako ostrov kultúry [online]. Košice : web.vucke.sk, 2012-08-16, rev. 2020-03-10, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
  8. SITA. Katova bašta a Katov byt v Košiciach sú opäť prístupné verejnosti. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2009-12-16. Dostupné online [cit. 2021-03-16]. ISSN 1336-1996.
  9. Tlačová agentúra Slovenskej republiky. Slovensko SR Rekonštrukcia Katova bašta Otvorenie [online]. Košice : 195.46.72.16, 2009-09-30, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
  10. NITKULINCOVÁ, Andrea. Katovu baštu v Košiciach atraktívne vynovia. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2012-04-26. Dostupné online [cit. 2021-03-16]. ISSN 1335-4418.
  11. KOLCUN, Milan. Katova bašta [online]. Košice : kosice-city.sk, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]