Kazachstan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Republika Kazachstan
Vlajka Kazachstanu Znak Kazachstanu
Vlajka Znak
Národné motto:
Štátna hymna:
Meniñ Qazaqstanım - Môj Kazachstan
Kazakhstan (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý Qazaqstan Respublïkası, Республика Казахстан
 • krátky Qazaqstan
Hlavné mesto Astana
51°10′ s.š. 71°30′ v.d.
Najväčšie mesto Alma-Ata
Úradné jazyky kazaština (štátny jazyk), ruština
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
prezidentská republika
Nursultan Nazarbajev
Kärim Mässimov
Vznik 25. december 1991 (rozpad ZSSR)
Susedia Uzbekistan, Kirgizsko, Turkmenistan, Rusko, Čína
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
2 717 300 km² (9.)  
47 500 km² (1,7 %)
Počet obyvateľov
 • sčítanie (2009)
 • hustota ()
 
16 402 861
6/km² (226.)
Index ľudského rozvoja (2008) 0.804 (82.) – vysoký
Mena kazašské tenge (KZT)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+5)
(UTC+6)
Medzinárodný kód KAZ / KZ
Medzinárodná poznávacia značka KAZ
Internetová doména .kz
Smerové telefónne číslo +7
Gramotnosť: 98,4 %

Kazachstan, dlhý tvar Kazašská republika, je štát v strednej Ázii. Bývalá republika ZSSR, teraz člen SNŠ. Hraničí s Uzbekistanom, Kirgizskom, Turkmenistanom, Ruskom a Čínou. V Kazachstane sa nachádza kozmodróm Bajkonur.

Patrí k najrozsiahlejším štátom na svete a je územne najväčším vnútrozemským štátom, ale väčšina územia je veľmi riedko osídlená. Hlavným mestom je od roku 1997 Astana.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Kazachstan je 9. najväčšia krajina na svete. 2. najväčšia krajina bývalého ZSSR. Rozkladá sa medzi Altajom a Volgou a medzi Západosibírskou nížinou a Ťan-šanom. Povrch krajiny je v prevažnej miere rovinatý, pohoria zasahujú iba okrajovo iba na juhu a východe. Na západe sa rozprestiera Kaspická nížina. Nevysoký a veľmi rozrušený masív Mudžogary a plošina Usťurt ju oddeľujú od Turanskej nížiny. Severná časť Turanskej nížiny zasahujúca do Kazachstanu je tvorená púšťami Kyzylkum, Veľké a Malé Barsuki, Priaralský Karakum a Mujunkum. Centrálnu časť krajiny vypĺňa Kazašská plošina, ku ktorej sa pripája Turgajská plošina a na severe okraje Západosibírskej nížiny. Horskú časť krajiny tvoria okrajové chrbty Ťanšanu. Pozdĺž východných hraníc sa rozkladajú tri osobitne vysoké horské masívy: Džungársky Alatau, Tarbagataj a Altaj, oddelené zníženinami. Najvyšším vrchom Kazachstanu je Chan-Tengri v Ťan-šane, vysoký 6995 m.

Kazachstan je bohatý na nerastné suroviny. Najväčší výskyt majú medené rudy, ktorá sa ťaží v Kazašskej plošine. Ložiská polymetalických rúd sú na Altaji a v pohorí Džungársky Alatau. Kazachstan má tiež ložiská chromitu, niklových a kobaltových rúd, bauxitu (Turgajská plošina), zlata, železa (Kustanajská oblasť) a mangánu (Marganec). Z ložísk palív vyniká Karagandská kamenouhoľná panva, ústie rieky Emby alebo polostrov Mangyšlak (ropa). Kazachstan má výrazné kontinentálne suché podnebie s výrazným letom a zimou. Riečna sieť je riedka. Rieky sú prevažne v okrajoch republiky: Irtyš, Ural, Syrdarja a iné. V krajine je veľa mineralizovaných jazier: Aralské, Balchašské, Alakoľ Kaspické more - najväčšie jazero sveta. V krajine nájdeme niekoľko rastlinných a pôdnych pásiem najsevernejšie sa nachádza lesostep s černozemami, južnejšie sa nachádzajú stepi s čoraz menej úrodnými pôdami, ktoré postupne prechádzajú do polopúšte miestami až púšte.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Taraz v stredoveku

Územie Kazachstanu bolo osídlené už veľmi dávno. Rozprestieralo sa pri Turkestanských bránach, na cestách národov vychádzajúcich z Mongolska. Obyvateľstvo sa tu však nemohlo usadiť na dlhšiu dobu, pretože bolo vytláčané na sever a západ novými vlnami kočovníkov. Z tureckých a mongolských kmeňov sa tu v 15. storočí sformovali dnešní Kazachovia. Kazašské občiny a rody zaoberajúce sa kočovným chovom dobytka sa zoskupili do troch hord (žuzov): Zabalchašie (najstarší), Kazašská plošina (stredný) a najmladší žuz medzi Mugodžarmi a Volgou. Najstarší a časť stredného žuzu boli r. 1723 porazené nájazdom Džungárov. Najmladší žuz a ostatok stredného sa dobrovoľné pripojili k Rusku. Do polovice 19. stor. sa pod Ruskú správu dostal aj zvyšok Kazachstanu. Prví ruskí usídlenci prišli do Kazachstanu už v 16. storočí. Boli to utečenci z centrálnych gubernii Ruska, ktorí sa usádzali pri rieke Jaik (teraz Ural). Z nich sa sformovali podobne ako v povodí Donu alebo v Predkaukazsku kozáci, ktorých cárska vláda poverila strážnou službou a úlohami pri kolonizácii Kazachstanu. Na hlavných trasách ich prieniku do krajiny vznikali opevnené body, medzi iným aj bývalé hl. mesto krajiny Alma-Ata. Pod ich ochranou sa začala poľnohospodárska kolonizácia krajiny. Kazachovia boli postupne vytláčaní do centrálnych oblastí so suchým podnebím, alebo prešli na polokočovný, respektíve roľnícky spôsob života.

Až do revolúcie roku 1917 bol Kazachstan slabo zaľudneným územím, na ktorom sa prevažná časť obyvateľstva živila pastierstvom alebo poľnohospodárstvom. Iba na Altaji sa ťažila meď a zlato. Počas revolúcie sa v krajine prejavil spoločenský chaos trvajúci až do marca 1920. Už 20. augusta toho roku však bola od Kazachstanu vyčlenená Kirgizská ASSR. 5. decembra 1936 sa stal Kazachstan zväzovou republikou. Po revolúcii sa začal výraznejší rozvoj priemyslu a ťažby surovín. V 50. a 60. rokoch prebiehal program zúrodnenia celiny, ktorý sa nakoniec premenil na obrovskú ekologickú katastrofu, keď bola značná časť úrodnej pôdy odviata vetrom. Po vyhlásení nezávislosti roku 1991 utieklo z krajiny mnoho obyvateľov Ruskej národnosti, ktorí sa cítili diskriminovaní. Doživotným prezidentom krajiny je Nursultan A. Nazarbajev, ktorý bol pôvodne prvým tajomníkom Komunistickej strany Kazachstanu. Za prezidenta bol zvolený 1. decembra 1991. Počas svojej vlády si Nazarbajev nechal v referende zväčšiť svoje právomoci. Kazachstan je jedným z najúspešnejších štátov v regióne. V parlamentných voľbách roku 2007, na ktorých sa zúčastnilo rekordných 65% voličov, vyhrala Nazarbajevova strana Nur Otan s 88 % hlasov. Žiadna iná strana nezískala viac ako 7 % hlasov a do parlamentu sa nedostala. Zahraniční pozorovatelia OBSE voľbám vytýkali netransparentnosť pri sčítavaní hlasov, ako aj vysokú vekovú hranicu potrebnú pre vstup do parlamentu, no konštatovali, že sú pre krajinu predsa len pozitívnym krokom, napríklad i pre to, že opozícia mala relevantný priestor pre predvolebnú kampaň.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo Kazachstanu sa opiera o veľké nerastné bohatstvo ako aj o poľnohospodárstvo a živočíšnu výrobu. Rozvíja sa nielen ťažobný a spracujúci, ale aj strojárenský a zbrojársky priemysel. Po krátkom období úpadku v dôsledku rozpadu ZSSR, kazašský priemysel ako aj celé hospodárstvo rastie. Kroky vlády ako aj privatizácia a pomoc súkromnému sektoru mali za následok rozvoj hospodárstva, ktorý dosahoval v 90. rokoch dvojciferné hodnoty. V posledných rokoch sa ustálil medziročný rast HDP na úrovni približne 9%. Roku 2001 sprevádzkoval Kazachstan ropovod do Čiernomorskej oblasti a zabezpečil si tak ďalšie odbytiská pre svoju ropu. Krajina sa v súčasnosti pokúša diverzifikovať priemysel, obzvlášť pri tom dbá na rozvoj ľahkého priemyslu a pokúša sa znižovať svoju závislosť na investíciách a odborníkoch zo zahraničia. Nezamestnanosť je na úrovni okolo 8 %.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo Kazachstanu má pomerne pestré zloženie. 63% obyvateľstva tvoria Kazachovia, 24% Rusi, 3% Uzbeci, 2,1% Ukrajinci, 1,4% Ujguri, 1,3% Tatári, 1,1% Nemci a 0,1% Židia. Zvyšok- t. j. asi 4,5% tvoria príslušníci menšín. Čo sa týka religiózneho zloženia, sunnitský moslimovia tvoria 62%, ruskí ortodoxní 35%, katolíci 0,66%, budhisti 0,5%, 0,1% židia 0,1%. Zvyšok, t. j. asi 1,7% tvoria menšinové náboženstvá a ateisti.

Administratívne rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]


Kazachstan, mapa členenia na oblasti


  1. Západokazašská oblasť (hlavné mesto Uralsk)
  2. Atyrauská oblasť (Atyrau)
  3. Mangystauská oblasť (Aktau)
  4. Akťubinská oblasť (Akťubinsk)
  5. Kostanajská oblasť (Kostanaj)
  6. Severokazašská oblasť (Petropavlovsk)
  7. Akmolská oblasť (Kokčetau)
  8. Pavlodarská oblasť (Pavlodar)
  9. Východokazašská oblasť (Usť-Kamenogorsk)
  10. Karagandská oblasť (Karaganda)
  11. Kyzylordská oblasť (Kyzyl-Orda)
  12. Juhokazašská oblasť (Šymkent)
  13. Žambylská oblasť (Taraz)
  14. Almatinská oblasť (Taldykorgan)
  15. Alma-Ata (samosprávné mesto)
  16. Astana (hlavné mesto)
  17. Bajkonur (pod ruskou správou)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]