Kazimierz Przerwa-Tetmajer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kazimierz Przerwa-Tetmajer
poľský básnik, literát
poľský básnik, literát
Narodenie12. február 1865
Ludźmierz, Poľsko
Úmrtie18. január 1940 (74 rokov)
Varšava, Poľsko)
Národnosťpoľská
Profesiabásnik
PodpisKazimierz Przerwa-Tetmajer, podpis
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Kazimierz Przerwa-Tetmajer

Kazimierz Przerwa-Tetmajer (* 12. február 1865, Ludźmierz, Poľsko, † 18. január 1940 Varšava, Poľsko), bol poľský básnik, predstaviteľ poľskej literatúry a horolezec. Bol bratom poľského maliara Włodzimierza Tetmajera.

Život[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa v rodine Adolfa Tetmajera a jeho druhej manželky Julie Grabowskej. Navštevoval I. Liceum Ogólnokształcące Bartłomeja Nowodworského v Krakove , Gymnázium sv. Anny v Krakove. V rokoch 1884 – 1886 študoval na Jagelonskej univerzite.

Debutoval v roku 1886 roku poémovou prózou Illa, ale pravdepodobne jeho faktickým debutom bola novela "Rekrut" (jej text sa stratil). V roku 1888 roku Tetmajer dostal literárnu cenu za báseň venovanú pamiatke Mickiewicza, a rok neskôr za báseň venovanú na počesť Kraszewského. V rokoch 1888 – 1893 začal spolupracovať s novinami „Tygodnik Ilustrowany”, „Kurjer Warszawski” a krakovským denníkom „Czas“. Vydal osem pokračovaní Poezji.

Tatranské aktivity[upraviť | upraviť kód]

Počas pobytu v Ludźmierzu poznal veľmi dobre Podhale, Spiš, Liptov i Vysoké Tatry. V rokoch 1881 – 1891 veľakrát so svojim bratom a priateľmi navštívil medzi inými s Januszom Chmielowskim a Jerzym Żuławskim Vysoké Tatry. V roku 1892 urobil prvovýstup na Bradavicu a Kupolu. Okrem toho spolu s Tadeuszom Boyem-Żeleńskim s horskými vodcami vystúpili v rokoch 1889 – 1893 ako prví na Furkotský štít. Po roku 1896 pre zdravotné problémy už nechodil na horolezecké túry. Navštveoval tatranské doliny a Podhalie. V roku 1902 horolezci pomenovali jeho menom Gerlachovské sedlo a Towarzystwo Tatrzańskie mu udelilo čestné členstvo.

Z tvorby[upraviť | upraviť kód]

Fascinovaný goralským folklórom napísal cyklus povestí „Na skalnym Podhalu“ a tatranskú epopeju „Legenda Tatr“, ktorá má dve časti: „Maryna z Hrubego“ a „Janosik Nędza Litmanowski.“

V roku 1896 žil v Heidelbergu. Cestoval po Taliansku, Švajčiarsku, Francúzsku a Nemecku. Po prvej svetovej vojne žil v Krakove a Zakopanom. Nakoniec sa usadil vo Varšave. V rokoch 1918 – 1919 bol účastníkom rokovaní v česko – slovensko – poľskom spore o hranice v Tatrách a pod nimi. Bol prezidentom Towarzystwa Literatów a Dziennikarzy Polskich ( rok 1921), v roku 1928 mu udelili literárnu cenu mesta Varšava a v roku 1934 sa stal čestným členom poľskej Polskiej Akademii Literatury.

Básne Kazimierza Przerwy-Tetmajera boli mnohokrát zhudobnené a zdramatizované. V roku 1964 slovenský režisér Martin Ťapák nakrútil televízny film podľa Tetmajerovej predlohy „Balada o Vojtovej Maríne“. V roku 1978 Martin Ťapák znova siahol po jeho tvorbe, keď nakrútil film „Krutá ľúbosť“.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]