Kazuo Ishiguro

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kazuo Ishiguro
britský spisovateľ
Kazuo Ishiguro pri odovzdávaní Nobelovej ceny za literatúru v 2017
Kazuo Ishiguro pri odovzdávaní Nobelovej ceny za literatúru v 2017
Osobné informácie
Narodenie8. november 1954 (69 rokov)
 Nagasaki, Japonsko
Alma materUniversity of East Anglia
Zamestnaniespisovateľ, dramatik
ManželkaLorna MacDougall (od 1986)
DetiNaomi Ishiguro
Dielo
Žánrepoviedka, román
Obdobiepostmoderna
DebutFaber Introductions 7: „Stories By New Writers“
Významné práceAn Artist of the Floating World
Klara and the Sun
Never Let Me Go
Významné oceneniaNobelova cena za literatúru 2017
Ovplyvnený
Odkazy
Spolupracuj na CommonsKazuo Ishiguro
(multimediálne súbory na commons)
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny

Kazuo Ishiguro (jap. 石黒一雄 – Išiguro Kazuo; * 8. november 1954, Nagasaki, Japonsko) je britský románopisec japonského pôvodu. Je laureátom Nobelovej ceny za literatúru za rok 2017 a britskej Bookerovej ceny prvýkrát v roku 1986. Je tiež držiteľom viacerých zahraničných literárnych ocenení. Jeho diela sú adaptované ako filmy aj muzikál. Ishiguro žije vo Veľkej Británii od svojich piatich rokov dodnes a tvorí v anglickom jazyku.

Mladosť[1][upraviť | upraviť zdroj]

Kazuo Ishiguro sa narodil v rodine samuraja a prvých päť rokov bol vychovávaný v Japonsku v tradicionalistickom prostredí. V Nagasaki navštevoval materskú škôlku a učil sa tam japonskú abecedu hiragana. Svoju vlasť opustil aj s rodičmi a sestrou v apríli 1960, aby sa presťahovali do Veľkej Británie. Jeho otec Shizuo Ishiguro bol vedec – oceánograf a do Británie prišiel na pozvanie britskej vlády, aby pracoval v National Institute of Oceanography. Kazuo sa ako mladý učil v miestnej škole v Guildforde v Surrey a spieval v miestnom kostole v chóre. Od jedenástich rokov študoval na Woking County Grammar School až do prijatia na univerzitu University of Kent at Canterbury v roku 1974, kde získal titul bakalára umení. Ishiguro sa v tínedžerskom veku zaujímal o hudbu a skladal songy inšpirované americkými, anglickými, škótskymi a írskymi vzormi. V roku 1976 napísal dve poviedky inšpirované svojím putovaním po USA a svoj prvý román, ktorý nepublikoval. V roku 1978 po návrate na štúdiá bol graduovaný na vyššom akademickom stupni. Kazuo Ishiguro sa zaujímal o dobrovoľnícku činnosť a zúčastnil sa na viacerých dobrovoľníckych programoch. V roku 1979 dostal diplom Master of Arts v kurze kreatívneho písania na University of East Anglia, v ktorom učil profesor a románopisec Malcolm Bradbury. Jeho osobnou tútorkou v tomto kurze bola Angela Carterová, zmáma britská spisovateľka. Počas tohto kurzu písal poviedky a publikoval ich v literárnych časopisoch.

Literárna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1981 mu vydali vo vydavateľstve Faber and Faber v Londýne tri poviedky vo výbere Faber Introductions 7: „Stories By New Writers“. V roku 1982 publikoval v tomto vydavateľstve román A Pale View of Hills (Bledý výhľad na kopce), ktorý vyšiel v Británii a USA. Bol ocenený cenou Winifred Holtby Memorial Prize Kráľovskou literárnou spoločnosťou.

Román A Pale View of Hills umožnil Ishigurovi ocitnúť sa ako najmladší účastník v časopise GRANTA, ktorého toto médium propagovalo, medzi už dvadsiatimi slávnymi britskými románopiscami. Boli to Salman Rushdie, Martin Louis Amis, Ian McEwan, Julian Barnes, Graham Swift, Pat Barker, William Boyd a Rose Tremainová.[2]

V roku 1986 publikoval román An Artist of the Floating World, ktorý kronikárskym štýlom zachytáva život Masuji Ono spomínajúceho si na svoju predošlú kariéru politického cisárskeho propagandistu.

V roku 1989 bol Ishiguro ocenený Bookerovou cenou za román The Remains of the Day, sfilmovaný v roku 1993. Stal sa vďaka nemu najznámejším európskym románopiscom už v mladom veku 35 rokov. V románe sa opäť vyskytujú spomienky staršieho muža, bývalého komorníka.

Ďalší Ishigurov román The Unconsoled znamenal radikálnu štylistickú zmenu v porovnaní s jeho dovtedajšími konvenčnými prácami. Tak ako aj v predošlej práci The Remains of the Day sa sústreďuje na nedostatok emócií a komunikácie v príbehu koncertného klaviristu.[3]

Román When We Were OrphansKeď sme boli siroty (2000), je kriminálny román s dejom umiestneným do 30. rokov 20. storočia, kedy sa udiala čínsko-japonská vojna. Hlavnou postavou je britský muž pátrajúci po svojich nezvestných rodičoch, ktorí sa stratili v jeho detstve.

V roku 2005 publikoval Never Let Me Go (sfilmovaný v 2010), román o troch ľudských klonoch, ktorý varuje pred pokusmi s genetickým inžinierstvom.

The Buried Giant (2015) je existenciálne fantasy inšpirované legendou o kráľovi Artušovi.

Nasledujúci román Klara and the Sun (2021), v slovenskom vydaní Klára a Slnko (2022), má dej umiestnený do budúcnosti, kedy sa začali vyvíjať a predávať roboty slúžiace ako spoločníci osamelých tínedžerov.[4]

V roku 2009 vydal zbierku poviedok Nocturnes: Five stories of Music and Nightfall.

Jeho zatiaľ posledný román je The Buried Giant pubikovaný v roku 2015.[5]

V roku 2003 napísal scenáre pre britskú televíziu a tiež filmové scenáre The Saddest Music in the World, The White Countess (2005) a Living (2022). Ishiguro bol ocenený nomináciou Academy Awards za najlepšiu adaptáciu filmového scenára od Akiru Kurosawu Žiť.

Bol vyznamenaný radom „Officer of the Order of the British Empire“ (OBE) v roku 1995 a v roku 2019 povýšený na rytiera.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kazuo Ishiguro biografical [online]. The Nobel Prize, [cit. 2024-01-10]. Dostupné online.
  2. ISHIGURO, Kazuo. Kazuo-Ishiguro [online]. Encyclopaedia Britannica, [cit. 2024-01-18]. Dostupné online.
  3. ISHIGURO, Kazuo. Ishiguro kazuo [online]. Encyclopédie Larousse, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
  4. ISHIGURO, Kazuo. Klára a Slnko. Bratislava : IKAR a.s., 2022. ISBN 978-80-551-8511-8. S. 374.
  5. Kazuo [online]. Royal Society of Literature, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]