Keith Michael Patrick O’Brien
| Keith Michael Patrick O’Brien | ||||||||
| kardinál Svätej rímskej cirkvi Emeritný arcibiskup arci. Saint Andrews a Edinburghu | ||||||||
| kardinál Keith Michael Patrick O’Brien | ||||||||
| ||||||||
| Štát pôsobenia | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Funkcie a tituly | ||||||||
| arcibiskup arci. Saint Andrews a Edinburghu | ||||||||
| 30. mája 1985 – 25. februára 2013 | ||||||||
| ||||||||
| kardinál - kňaz Santi Gioacchino ed Anna al Tuscolano | ||||||||
| 21. októbra 2003 – 19. marca 2018 | ||||||||
| ||||||||
| Predchádzajúce funkcie | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 17. marec 1938 Ballycastle, grófstvo Antrim, Severné Írsko | |||||||
| Úmrtie | 19. marec 2018 (80 rokov) Newcastle upon Tyne, Tyne and Wear, Spojené kráľovstvo | |||||||
| Pochovaný | 5. apríl 2018 (80 rokov) Kostol sv. Michala, Newcastle upon Tyne | |||||||
| Alma mater | University of Edinburgh | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
| Kňaz | ||||||||
| Kňazská vysviacka | 3. apríl 1965 (27 rokov) Gordon Gray kardinál, jeho predchodca | |||||||
| Ordinácia | 3. apríl 1965 (27 rokov) | |||||||
| Biskup | ||||||||
| Menovanie | 30. máj 1985 (47 rokov) Ján Pavol II. | |||||||
| Konsekrácia | 5. august 1985 (47 rokov) Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Edinburgh | |||||||
| Svätiteľ | Gordon Gray emeritný arcibiskup zo St. Andrews a Edinburghu | |||||||
| Spolusvätitelia | Bruno Bernard Heim emeritný apoštolský pronuncius vo Veľkej Británii Thomas Joseph Winning arcibiskup metropolita arcidiecézy Glasgow | |||||||
| Biskupská inštalácia | 5. august 1985 (47 rokov) Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Edinburgh | |||||||
| Inštalujúci biskup | Gordon Gray emeritný arcibiskup zo St. Andrews a Edinburghu | |||||||
| Kardinál | ||||||||
| Menovanie | 21. október 2003 (65 rokov) Ján Pavol II. | |||||||
| Stupeň | kardinál - kňaz | |||||||
| Titulárny kostol | Santi Gioacchino ed Anna al Tuscolano | |||||||
| Odkazy | ||||||||
Mons. Keith Michael Patrick kardinál O’Brien[1] (* 17. marec 1938, Ballycastle, grófstvo Antrim, Severné Írsko – † 19. marec 2018, Newcastle upon Tyne, Tyne and Wear, Spojené kráľovstvo) bol škótsky rímskokatolícky kňaz, biskup, kardinál, v rokoch 1985 až 2013 bol arcibiskup arcidiecézy Saint Andrews a Edinburghu.
Bol predsedom Konferencie biskupov v Škótsku až do svojho odstúpenia z funkcie arcibiskupa vo februári 2013. Jeho rezignácia nasledovala po zverejnení obvinení, že sa dopustil nevhodného a predátorského sexuálneho správania s kňazmi a seminaristami pod jeho jurisdikciou a zneužil svoju moc. Bol proti homosexualite, ktorú označil za „morálnu degradáciu“, a bol vehementným odporcom manželstiev osôb rovnakého pohlavia.
Vatikán 20. marca 2015 oznámil, že hoci zostáva členom kardinálskeho kolégia, nebude vykonávať svoje práva ani povinnosti kardinála, najmä hlasovať v pápežských konkláve. Ospravedlnil sa z účasti na konkláve v roku 2013.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa 17. marca 1938 v Ballycastle v grófstve Antrim v Severnom Írsku na Deň svätého Patrika. Po základnom vzdelaní v Ballycastle sa jeho rodina presťahovala do Škótska, kde jeho otec slúžil v Kráľovskom námorníctve vo Faslane. Najprv navštevoval základnú školu St Stephen's Primary School v Dalmuire a potom pokračoval na strednej škole St Patrick's High School v Dumbartone. Jeho rodina sa potom presťahovala do Edinburghu, kde ukončil stredoškolské vzdelanie na Holy Cross Academy. Študoval na Edinburskej univerzite, kde v roku 1959 získal bakalársky titul v odbore chémia a v roku 1966 diplom z pedagogiky.
Kňazské štúdium absolvoval na St Andrew's College v Drygrange v Roxburghshire a za kňaza ho vysvätil 3. apríla 1965 jeho predchodca, kardinál Gordon Gray. Najprv pôsobil ako kaplán v Holy Cross v Edinburghu od roku 1965 do roku 1966 a potom získal učiteľský certifikát na Moray House College of Education. V rokoch 1966 až 1971 pracoval v Rade grófstva Fife ako učiteľ matematiky a prírodných vied. Pôsobil aj ako kaplán na Strednej škole sv. Columby, najprv v Cowdenbeath a potom v Dunfermline, a zároveň pomáhal vo farnosti sv. Bride v Cowdenbeath.
Potom od roku 1972 do roku 1975 bol presunutý na plný úväzok do farnosti St Patrick's v Kilsythe a potom do farnosti St Mary's v Bathgate od roku 1975 do roku 1978. V rokoch 1978 až 1980 pôsobil ako duchovný sprievodca študentov na St Andrew's College v Drygrange. Neskôr v rokoch 1980 až 1985 ako rektor St Mary's College v Blairs, juniorského seminára neďaleko Aberdeenu.
Biskup
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 30. mája 1985 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za arcibiskupa metropolitu arcidiecézy Saint Andrews a Edinburghu.[2] Biskupskú vysviacku prijal 5. augusta v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Edinburghu. Vysvätil ho kardinál Gordon Gray vtedajší emeritný arcibiskup zo St. Andrews a Edinburghu. Spolusvätiteľmi boli arcibiskup Bruno Bernard Heim – emeritný apoštolský pronuncius vo Veľkej Británii a arcibiskup metropolita arcidiecézy Glasgow Thomas Joseph Winning. Počas tej istej slávnosti prevzal diecézu do vlastníctva.
Od 19. septembra 1996 do 3. novembra 1999 bol tiež apoštolským administrátorom diecézy Argyll a ostrovy,[2] ktorých ordinár Mons. Roderick Wright utiekol so ženou.
Kardinál
[upraviť | upraviť zdroj]Pápež Ján Pavol II. 28. septembra 2003 oznámil, že na októbrovom konzistóriu vymenuje 31 nových kardinálov,[3] ale meno jedného z nich nezverejnil, zrejme obyvateľa krajiny, kde bol katolicizmus predmetom vládneho prenasledovania. Na tomto konzistóriu bol vymenovaný za kardinála – kňaza s titulárnym kostolom Santi Gioacchino ed Anna al Tuscolano,[4] ktorý prevzal 14. mája. Zúčastnil sa pápežského konkláve v roku 2005, na ktorom bol zvolený pápež Benedikt XVI. vlastným menom Joseph Ratzinger.[5]
V roku 2004 mu bol udelený čestný titul doktora práv na Univerzite svätého Františka Xaverského v Antigonishi, čestný titul doktora teológie na Univerzite sv. Ondreja a druhý čestný titul doktora teológie na Univerzite v Edinburghu. V očakávaní pápežovej návštevy Írska v roku 2010 on a arcibiskup Vincent Gerard Nichols z Westminsteru uviedli, že kríza okolo Seána Baptista Bradyho, arcibiskupa z Armaghu, v súvislosti s kňazom Brendanom Smythom a ďalšie obvinenia zo zneužívania zo strany duchovenstva v írskej katolíckej cirkvi by nemali zatieniť pápežovu návštevu.
Od 24. novembra 2003 bol členom Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich,[6] od 24. novembra 2003 Pápežskej rady pre sociálnu komunikáciu[6] a od 30. septembra 2009 predsedníckeho výboru Pápežskej rady pre rodinu.[7] Vo februári 2010 uskutočnil svoju ad limina návštevu. V roku 2012 niekoľkokrát rezignoval na vedenie arcidiecézy St Andrews a Edinburgh, a to v období pred svojimi 75. narodeninami v marci 2013. 13. novembra 2012 pápež Benedikt XVI. prijal jeho rezignáciu nunc pro tunc, teda kým sa nenájde jeho nástupcu.
Dňa 25. februára 2013 pápež Benedikt XVI. prijal jeho rezignáciu na pastoračné riadenie arcidiecézy z dôvodu dosiahnutia vekovej hranice.[8] Tiež 25. februára oznámil, že nevyužije svoje právo zúčastniť sa marcového konkláve, na ktorom sa mal zvoliť nástupca pápeža Benedikta XVI., aby nepritiahol pozornosť médií. 20. marca 2015 pápež František prijal jeho zrieknutie sa všetkých povinností kardinála, čo je v dejinách Cirkvi mimoriadne zriedkavá udalosť.[9] Hoci kardinálom zostal až do svojej smrti v roku 2018, už sa nezúčastňoval žiadnych verejných, náboženských ani občianskych podujatí.
Pápež vymenoval Mons. Philipa Tartagliu za apoštolského administrátora. V marci 2013 sa verejne ospravedlnil a priznal svoju vinu. V júli pápež František vymenoval za svojho nástupcu Mons. Lea Cushleyho, kňaza z diecézy Motherwell.[10]
Smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Trpel srdcovými problémami a po tom, čo sa pred omšou v marci 2008 na nedeľu Umučenia Pána sťažoval na závraty a mdloby, mu bol zavedený kardiostimulátor. Vo februári 2018 bol hospitalizovaný s vážnym poranením hlavy po náhlom páde. Zomrel po páde 19. marca 2018 o 1:00, dva dni po svojich 80. narodeninách.[11] Pohreb sa konal 5. apríla v kostole sv. Michala v Newcastle upon Tyne a predsedal mu kardinál Vincent Gerard Nichols. Nasledujúci deň o 13:00 bol pochovaný v rodinnej hrobke na cintoríne Mount Vernon v Edinburghu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ O’BRIEN Card. Keith Michael Patrick [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- 1 2 Keith Michael Patrick Cardinal O’Brien † [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ LE PAROLE DEL PAPA ALLA RECITA DELL’ANGELUS: ANNUNCIO DI CONCISTORO PER LA CREAZIONE DI NUOVI CARDINALI, 28.09.2003 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ IX CONCISTORO ORDINARIO PUBBLICO PER LA CREAZIONE DI TRENTUNO NUOVI CARDINALI (DI CUI UNO "IN PECTORE"): ASSEGNAZIONE DEI TITOLI O DELLE DIACONIE, 21.10.2003 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ Conclave - 2005 [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 RINUNCE E NOMINE, 24.11.2003 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 30.09.2009 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 25.02.2013 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ Comunicato stampa del Decano del Collegio Cardinalizio, 20.03.2015 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 24.07.2013 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ Cardinal Keith O'Brien dies at 80 [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Keith Michael Patrick O’Brien
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Keith O'Brien na anglickej Wikipédii.