Keke Rosberg
| Keke Rosberg | |
 Keke Rosberg na Veľkej cene Holandska 1982 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Národnosť |  Fínsko |
| Dátum narodenia | 6. december 1948 (76 rokov) |
| Miesto narodenia | Solna, Švédsko |
| Kariéra vo Formule 1 | |
| Sezóny | 1978 – 1986 |
| Tímy | Theodore, ATS, Wolf, Fittipaldi, Williams, McLaren |
| Počet pretekov | 129 (114 štartov) |
| Majster sveta | 1 (1982) |
| Víťazstvá | 5 |
| Stupne víťazov | 17 |
| Body | 159,5 |
| Pole positions | 5 |
| Najrýchlejšie kolá | 3 |
| Prvá GP | VC Južnej Afriky 1978 |
| Prvé víťazstvo | VC Švajčiarska 1982 |
| Posledné víťazstvo | VC Austrálie 1985 |
| Posledná GP | VC Austrálie 1986 |
| Odkazy | |
 Keke Rosbergmultimediálny obsah na commons | |
Keijo Erik „Keke“ Rosberg (* 6. december 1948, Solna, Švédsko) je bývalý fínsky automobilový pretekár, prvý fínsky jazdec ktorý vyhral preteky Formuly 1 a majster sveta Formuly 1 z roku 1982. Bol známy svojím agresívnym, no precíznym štýlom jazdy a schopnosťou dosahovať vynikajúce výsledky aj v menej konkurencieschopných monopostoch. Je otcom jazdca Nica Rosberga, ktorý získal titul majstra sveta v roku 2016, čím sa stali len prvým otcom a synom, ktorým sa to podarilo po Grahamovi a Damonovi Hillovi.
Skorý život a začiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Keke Rosberg sa narodil vo Švédsku fínskym rodičom a vyrastal vo Fínsku. Jeho životným cieľom bolo stať sa zubárom alebo počítačovým programátorom, ale jeho kariérna dráha sa čoraz viac stáčala smerom k motoristickému športu. Päťkrát bol vyhlásený za fínskeho šampióna v motokárach a v roku 1973 sa stal škandinávskym a európskym šampiónom. Postúpil do kategórií Formula Vee a Super Vee a v roku 1975 vyhral desať z 21 pretekov, ktorých sa zúčastnil. Aby našiel ďalšie kategórie, ktoré by mohol dobyť, musel zájsť stále ďalej a ďalej. V roku 1978 súťažil v 41 pretekoch počas 36 víkendov na piatich kontinentoch. Ako jazdec amerického tímu Fred Operta skončil piaty v európskom šampionáte Formuly 2, druhý v severoamerickej sérii Formula Atlantic a v podobnom aute prvý v sérii Formula Pacific. Jeho ambície ho postupne priviedli až k Formule 1.
Kariéra vo Formule 1
[upraviť | upraviť zdroj]1978
[upraviť | upraviť zdroj]Rosberg debutoval vo Formule 1 v roku 1978 s tímom Theodore Racing. Kvalifikoval sa na konci štartového poľa, no potichu odstúpil z pretekov kvôli poruche motora. O dva týždne neskôr sa mu to však podarilo. Na International Trophy v Silverstone, podujatí, ktoré nebolo majstrovským, dosiahol v prudkom daždi nádherné víťazstvo s vozidlom Theodore TR-01. Počas sezóny 1978 sa striedal s nemeckými tímami ATS a Wolf, no nedosiahol uspokojivé výsledky. Vo Formule 2 vyhral Veľkú cenu Doningtonu a vo Formule Pacific si zabezpečil druhý titul.
1979
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1979 pretekal s tímom Wolf, pričom jazdil aj vo Formule 2 a debutoval v Can-Am. Rovnako ako v predchádzajúcej sezóne, vyhral Deutschland Trophy, vo Formule 2 a vyhral dva preteky v Can-Am, vrátane jedného vo svojom prvom preteku.
1980 – 1981
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1980 sa rozhodol ukončiť Formulu 2 a Can-Am, aby sa mohol venovať výlučne Formule 1. S tímom Fittipaldi sa Keke dostal na stupne víťazov vo svojich prvých pretekoch. Viackrát skončil na nebodovaných pozíciach, bodovať dokázal už iba v Taliansku, kde získal piate miesto. Sezóna 1981 bola pre Rosberga ešte horšia, nedokázal bodovať ani na jednom preteku.
Majstrovský titul Formuly 1
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1982 Keke podpísal zmluvu s Williamsom. A výkony prichádzali rýchlo a skvele. Hneď od začiatku sezóny získal dva body za piate miesto a potom trikrát za sebou obsadil druhé miesto, a to aj napriek diskvalifikácii v Brazílii. Keke, tretí v Holandsku, si zabezpečil svoju prvú pole position vo Veľkej Británii. V Nemecku skončil tretí, zatiaľ čo líder šampionátu Didier Pironi si zlomil nohy. Na okruhu Dijon-Prenois si pripísal svoje prvé víťazstvo a ujal sa vedenia v celkovej klasifikácii. Po Villeneuveovej smrti, Pironim zranení a Prostovi, Laudovi a Watsonovi, ktorí boli príliš za ním, mal fínský jazdec otvorenú cestu k zisku svetového titulu. Sezóna 1982 bola výnimočná nevyspytateľnosťou, keď desať rôznych jazdcov vyhralo jedenásť pretekov, no vďaka konzistentnosti získal titul majstra sveta s 44 bodmi.
1983 – 1986
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1983 sa sezóna začala celkom dobre, druhé miesto v Brazílii, pred diskvalifikáciou, rovnako ako v predchádzajúcom roku, víťazstvo v posledných pretekoch F1 mimo šampionátu v Brands Hatch a víťazstvo na najťažšom okruhu sezóny v Monaku. Piquet a Prost, vybavení turbomotormi, sa však Kekemu rýchlo vzdialili v boji o titul. V roku 1984 mal Keke turbomotor, ale zlyhalo auto, tím McLaren-TAG-Porsche bol príliš silný. V Dallase však dosiahol brilantné víťazstvo, preteky poznačené vlnou horúčav a obrazom Mansella, ako tlačí svoje auto do cieľa, než omdlel. Na konci sezóny 1984 oznámil svoj odchod do dôchodku po ďalších dvoch sezónach. V roku 1985 mal s Williamsom FW10 dobrú sezónu, napriek početným odstúpeniam do pretekov, dokázal v roku získať dve víťazstvá, v USA a Austrálii, a skončil na treťom mieste v celkovom poradí. Vo svojej poslednej sezóne vroku 1986 odišiel súťažiť do tímu McLaren-TAG-Porsche po boku úradujúceho majstra sveta Alaina Prosta. Zatiaľ čo Francúz tesne získal druhý titul pred Mansellom, Keke skončil v šampionáte šiesty a opustil F1, ako oznámil.[1]
Kariéra po Formule 1
[upraviť | upraviť zdroj]Po odchode z Formuly 1 založil Team Rosberg, ktorý súťažil v sériách DTM a F3. Zostal aktívny ako manažér a konzultant motoristických tímov, pričom podporoval kariéru svojho syna Nica Rosberga. Keke sa vrátil k pretekaniu v rokoch 1990 a 1991, keď súťažil s Peugeotom v Majstrovstvách sveta športových áut. V roku 1991 získal dve víťazstvá za sebou, v Magny-Cours a Mexico City. V roku 1992 prestúpil do šampionátu DTM, kde súťažil s Mercedesom, vyhral jedno kolo a skončil v šampionáte piaty. Tento úspešný rok netrval dlho, dosahoval len skromné výkony, kým na konci sezóny 1995 neodišiel. V roku 2012 bol uvedený do Medzinárodnej motoristickej siene slávy (Motorsport Hall of Fame of America).[2].
Pretekárske výsledky
[upraviť | upraviť zdroj]| Sezóna | Séria | Tím | Preteky | Víťazstva | Pole position | Najrýchlejšie kolo | Pódia | Body | Umiestnenie |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1976 | European Formula Two | Team Warsteiner Eurorace | 7 | 0 | 0 | 0 | 0 | 5 | 10. miesto |
| Fred Opert Racing | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | ||||
| 1977 | European Formula Two | Fred Opert Racing | 11 | 1 | 1 | 0 | 3 | 25 | 6. miesto |
| 1978 | European Formula Two | Fred Opert Racing | 7 | 1 | 0 | 1 | 2 | 16 | 5. miesto |
| Formula 1 | Theodore Racing Hong Kong | 4 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | NC | |
| ATS Racing Team | 5 | 0 | 0 | 0 | 0 | ||||
| 1979 | European Formula Two | Project Four Racing | 2 | 1 | 1 | 0 | 1 | 9 | 12. miesto |
| Formula 1 | Olympus Cameras Wolf Racing | 7 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | NC | |
| 1980 | Formula 1 | Skol Fittipaldi Team | 11 | 0 | 0 | 0 | 1 | 6 | 10. miesto |
| 1981 | Formula 1 | Fittipaldi Automotive | 9 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | NC |
| 1982 | Formula 1 | TAG Williams Team | 15 | 1 | 1 | 0 | 6 | 44 | 1. miesto |
| 1983 | Formula 1 | TAG Williams Team | 15 | 1 | 1 | 0 | 2 | 27 | 5. miesto |
| World Sportscar Championship | GTi Engineering | 1 | 0 | 0 | 0 | 1 | 12 | 25. miesto | |
| 1984 | Formula 1 | Williams Grand Prix Engineering | 16 | 1 | 0 | 0 | 2 | 20.5 | 8. miesto |
| 1985 | Formula 1 | Canon Williams Honda Team | 16 | 2 | 2 | 3 | 5 | 40 | 3. miesto |
| 1986 | Formula 1 | Marlboro McLaren TAG Turbo | 16 | 0 | 1 | 0 | 1 | 22 | 6. miesto |
| 1990 | World Sportscar Championship | Peugeot Talbot Sport | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | NC |
| 1991 | World Sportscar Championship | Peugeot Talbot Sport | 8 | 2 | 0 | 0 | 2 | 40 | 13. miesto |
| 24 Hours of Le Mans | Peugeot Talbot Sport | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | DNF | |
| 1992 | Deutsche Tourenwagen Meisterschaft | AMG Motorenbau GmbH | 23 | 1 | 1 | 4 | 9 | 147 | 5. miesto |
| 1993 | Deutsche Tourenwagen Meisterschaft | Joest Racing | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 | 4 | 18. miesto |
| 1994 | Deutsche Tourenwagen Meisterschaft | Opel Joest Racing | 22 | 0 | 0 | 0 | 1 | 27 | 14. miesto |
| 1995 | Deutsche Tourenwagen Meisterschaft | Opel Team Rosberg | 14 | 0 | 0 | 0 | 0 | 17 | 18. miesto |
| International Touring Car | 9 | 0 | 0 | 0 | 0 | 3 | 20. miesto |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Keke ROSBERG • STATS F1 [online]. www.statsf1.com, [cit. 2025-10-14]. Dostupné online.
- ↑ Keke Rosberg | Formula 1® [online]. www.formula1.com, [cit. 2025-10-14]. Dostupné online. (po anglicky)