Kempten (Allgäu)

	Kempten
	mesto
	Erb
	Erb
Štát	Nemecko
Spolková krajina	Bavorsko
Vládny obvod	Schwaben
Nadmorská výška	674 m n. m.
Súradnice	47°44′00″S 10°19′00″V / 47,733333°S 10,316667°V
Rozloha	63,28 km² (6 328 ha)
Obyvateľstvo	66 947 (2015)
Hustota	1 057,95 obyv./km²
PSČ	87435, 87437, 87439
Tel. predvoľba	0831
	mesto na mape Nemecka
	Wikimedia Commons: Kempten (Allgäu)
	Webová stránka: kempten.de
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 47°44′00″S 10°19′00″V / 47,733333°S 10,316667°V

Kempten je najväčšie mesto v historickom regióne Allgäu, v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko. V roku 2006 tu žilo asi 61 000 ľudí.

Leží v údolí rieky Iller, je to druhé najvyššie položené nemecké mesto nad 50 000 obyvateľov. Územie mesta sa skladá z historických štvrtí Kempten, Sankt Lorenz, Sankt Mang a viac než 150 pripojených osád.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kempten patrí medzi najstaršie nemecké mestá. Archeologické doklady predrímskeho osídlenia chýbajú, avšak názov Kambodunon/Cambodunum je keltského pôvodu. Krátko po rímskom ovládnutí severného alpského podhoria (okolo roku 15 pred Kr.) tu mesto preukázateľne existovalo, je zmienené napríklad v IV. knihe Strabónovej geografie. Je možné, že v 1. storočí bolo Cambodunum centrom rímskej provincie Raetie predtým, než túto funkciu prevzal novšie založený Augsburg. Mesto zažilo rozkvet v 2. storočí, avšak potom nastal úpadok.

Od roku 740 tu pôsobili mnísi zo St. Gallen, v roku 774 vzniklo samostatné opátstvo. Kláštor postupne ovládol celé okolie, v roku 1213 udelil cisár Fridrich II. Štaufský jeho opátom v léno celé kemptenské grófstvo. Samotné mesto však bolo v roku 1289 na základe privilégia Rudolf I. Habsburský z poddanstva kláštora vybraté a stalo sa ríšskym mestom. Okolo kláštora potom vzniklo nové mesto, poddané kláštoru. Rozdelenie mesta medzi mešťanov a kláštor viedlo k častým sporom, niekedy i násilným.

V roku 1525 za sedliackej vojny bol kemptenský kláštor úplne vyplienený jeho vlastnými poddanými, čo využili kemptenskí mešťania a mesto odkúpilo od opáta všetky zvyšné práva nad Kemptenom za 32 000 zlatých. Mesto sa tiež priklonilo k reformácii, avšak kláštoru poddaná časť mesta zostala naďalej katolícka.

Počas tridsaťročnej vojny boli obe časti mesta spustošené vojskami a vypukla morová epidémia, takže počet obyvateľov klesol zo 6 000 na 900. Povojnová obnova bola vzhľadom na rivalitu oboch častí veľmi pomalá.

Za napoleonských vojen, v roku 1802, bol Kempten začlenený do Bavorska a obe časti administratívne zjednotené, zjednotenie po stránke spoločenskej a stavebnej však trvalo dlhú dobu. Industrializácia začala v Kemptene najprv textilným, papierenským a potravinárskym priemyslom. V miestnej zápalkárni bolo v roku 1898 uskutočnené prvé priemyslové využitie dieselového motoru na svete.