Vráskavec dlhoplutvý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Keporkak)
Vráskavec dlhoplutvý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Megaptera novaeangliae
Borowski, 1781
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vráskavec dlhoplutvý[1] (iné názvy: keporkak[1][2]; staršie: keporák[3], veľryba keporkak[4], veľryba dlhoruká[5], hrbáč[6][7]; lat. Megaptera novaeangliae) je druh veľryby z rodu Megaptera z čeľade vráskavcovité (Balaenopteridae).

Na vrchnej časti je tmavomodrý, na spodnej strane máva svetlé alebo biele škvrny.

Napriek veľkosti je jeho telo ladné a „atletické“, schopné vymrštiť sa nad morskú hladinu.

Vráskavce dlhoplutvé sa v zime sťahujú z chladných, na potravu bohatých vôd pri póloch do teplejších pobrežných plytčín, kde privádzajú na svet potomstvo. V oblasti krmovísk sa najviac zdržujú gravidné samice. Vráskavec dlhoplutvý používa rozmanité lovecké techniky. Spolupracuje v malých skupinách, ktorých členovia vypúšťajú vzduchové bubliny v podobe záclon alebo valcov, čím uväzňujú húfy rýb. Je to výnimočne „výrečný“ druh, vyludzuje početné zvuky, časť z nich pravdepodobne slúži na koordináciu pri chytaní potravy. V zimných rozmnožoviskách vydávajú samotárske samce dlhé, zložité série udivujúco rozmanitých zvukov.

Súhrnné informácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dĺžka: 12 – 17 m
  • Hmotnosť: 25 – 30 ton
  • Výskyt: Všade (okrem Stredomoria, Baltu, Červeného mora a Arabského zálivu)
  • Sociabilita: Rôzna
  • Status: Najmenej ohrozený
  • Biotopy výskytu: Pobrežné vody, otvorené more a oceán
  • Populácia: 50 000

Synonymá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Balaena allamack, Gray 1846
  • Balaena atlanticus, Hurdis 1897
  • Balaena boops, Fabricius 1780
  • Balaena longimana, Rudolphi 1832
  • Balaena longipinna, Gray 1846
  • Balaena nodosa, Bonnaterre 1789
  • Balaenoptera antarctica, Temminck 1841
  • Balaenoptera astrolabae, Pucheran 1853
  • Balaenoptera capensis, Smith 1835
  • Balaenoptera leucopteron, Lesson 1842
  • Balaenoptera syncondylus, Muller 1863
  • Kyphobalaena keporkak, Van Beneden 1868
  • Megaptera americana, Gray 1846
  • Megaptera bellicosa, Cope 1871
  • Megaptera braziliensis, Cope 1867
  • Megaptera burmeisteri, Gray 1866
  • Megaptera gigas, Cope 1865
  • Megaptera indica, Gervais 1883
  • Megaptera kuzira, Gray 1866
  • Megaptera lalandii, Gray 1864
  • Megaptera novaezelandiae, Gray 1864
  • Megaptera osphyia, Cope 1865
  • Megaptera poeskop, Gray 1846
  • Megaptera versabilis, Cope 1869
  • Poescopia lalandii, Gray 1866
  • Rorqualus antarcticus, Cuvier 1836

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b CARWARDINE, Mark. Veľryby, delfíny a sviňuchy. Preklad Milan Thurzo; ilustrácie Martin Camm. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2007. 255 s. ISBN 978-80-551-1447-7. S. 76.
  2. keporkak. In: Slovník cudzích slov (akademický). 2005
  3. HEJTMAN, B. Technológia pre 1. ročník odborných učilíšť a učňovských škôl učebný odbor chemik tukov - 1207. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 1963. S. 7
  4. Stretnutie so "spievajúcimi veľrybami". In: Poľovníctvo a rybárstvo. č. 10. 1979. S. 26
  5. MIDDENDORFF, A. T. von. Vábne diaľky. Martin: Osveta. 1956. S. 237
  6. FÖRSTER, H. A. Boj o Južný pól. Martin: Osveta. 1955. S. 357
  7. ŽITKOV, B. M. Zvieratá a vtáky povrchu zemského. Martin: Osveta. 1953. S. 143

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]