Preskočiť na obsah

Kersti Kaljulaidová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kersti Kaljulaidová
estónska politička
Kersti Kaljulaidová
5. prezidentka Estónska
V úrade
10. októbra 2016 – 11. októbra 2021
PremiérTaavi Rõivas
Jüri Ratas
Kaja Kallasová
Predchodca Toomas Hendrik Ilves Alar Karis Nástupca
Biografické údaje
Narodenie30. december 1969 (55 rokov)
Tartu, Estónsko
Politická stranaErakond Isamaaliit (2001 - 2004)
Alma materTallinna Mustamäe Gümnaasium (od 1987)
Tartuská univerzita (do 1992)
Profesiaúradníčka, konzultantka, riaditeľka, podnikateľka a politička
Rodina
SúrodenciRaimond Kaljulaid
Manžel
Georgi-Rene Maksimovski
Odkazy
Kersti Kaljulaidová na president.ee
Spolupracuj na CommonsKersti Kaljulaidová
(multimediálne súbory)

Kersti Kaljulaidová (estón. Kersti Kaljulaid; * 30. december 1969, Tartu, Estónsko) je estónska politička, v období od októbra 2016 do októbra 2021 prezidentka Estónska, ktorá vo funkcii vystriedala Toomasa Hendrika Ilvesa. Stala sa tak prvou ženou v prezidentskom úrade a v 46 rokoch zároveň najmladšou osobou s najvyššou ústavnou funkciou krajiny.[1][2]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]
Kersti Kaljulaid (2021)

Kersti Kaljulaidová v roku 1992 vyštudovala biológiu na univerzite v Tartu a v roku 2001 tu získala aj titul MBA v odbore manažment.[1] Vo svojom prvom obore nenašla uplatnenie a tak v 90. rokoch 20. storočia už ako mladá matka pôsobila ako manažérka pre telekomunikačnú spoločnosť a potom pre investičnú banku.[1][2] V roku 1999 sa dostala k politike.[2]

Medzi rokmi 1999 a 2002 bola ekonomickou poradkyňou premiéra Marta Laara a v roku 2002 sa stala ako prvá žena riaditeľom elektrárne.[1][2] Pri tom sa venovala aj publicistike a ako analytička písala o sociálnych a ekonomických témach a témach Európskej únie. Medzi rokmi 2004 a 2016 pôsobila v Európskom dvore audítorov ako estónska zástupkyňa.[1]

Predtým bola členkou pravicovej konzervatívnej strany Vlasť.[1][2]

Prezidentka krajiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Na konci augusta 2016 prebehla tri hlasovania parlamentu o novej hlave štátu, ale žiadne nebolo úspešné. V septembri tak prebehlo zvláštne voličské grémium, ale ani to neuspelo a proces sa tak vrátil do rúk parlamentu, ktorý na začiatku októbra hlasoval znova.[1]

Hoci pri tejto voľbe mala Kaljulaidová protikandidáta, napr. nezávislého právnika Allare Joksa, bývalého eurokomisára Siima Kallasa z vládnucej Reformnej strany, či bývalú ministerku Mailis Repsovovú z opozičnej Estónskej strany stredu, na jej podpore sa vopred dohodla väčšina parlamentných strán. Pri voľbe tak nemala reálneho súpera. Zo 101 poslancov hlasovalo 81 za a 17 konzervatívcov proti, pričom minimum pre zvolenie bolo 68 hlasov.[1] Pri registrácii kandidátov získala dokonca 90 hlasov, vrátane všetkých členov vládnej koalície a 23 opozičných poslancov.[2]

Kaljulaidová sa oficiálne ujala funkcie 9. októbra 2016 a slávnostnú prísahu v parlamente zložila 10. októbra. Na inaugurácii prišla s dosluhujúcim prezidentom Toomasom Hendrikom Ilvesom.[3]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Z dvoch manželstiev Kaljulaidovej vzišli štyri deti a stala sa tiež babičkou.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Estonsko má první prezidentku [online]. 2016-10-03, [cit. 2020-07-19]. Dostupné online. (česky)
  2. 1 2 3 4 5 6 ČTK; BAROCHOVÁ, Anna. Estonci do čela země zvolili poprvé ženu, evropskou účetní Kaljulaidovou [online]. 2016-10-03, [cit. 2020-07-19]. Dostupné online. (česky)
  3. ↑ Nová estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová zložila prísahu [online]. 2016-10-10, [cit. 2016-10-29]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kersti Kaljulaidová na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kersti_Kaljulaidová&oldid=7961626“