Klaus Kinski
| Klaus Kinski | |
|---|---|
 | |
| Narodenie | 18. október 1926 Sopot, Nemecko |
| Úmrtie | 23. november 1991 (65 rokov) Lagunitas, Kalifornia, Spojené štáty |
| Rodné meno | Nikolaus Günther Nakszynski |
| Povolanie | herec, režisér |
| Roky pôsobenia | 1950 – 1991 |
| Národnosť | nemecká |
| Štát pôsobenia |  Nemecko |
| Deti | Pola Kinski, Nastassja Kinski a Nikolai Kinski |
Klaus Kinski (* 18. október 1926, Sopot – † 23. november 1991, Lagunitas, Kalifornia) bol nemecký herec a režisér poľského pôvodu.[1][2] Často sa objavoval vo filmoch, ktoré režíroval Werner Herzog[3], Jesús Franco a Antonio Margheriti. Vo viacerých snímkach stvárnil rolu záporáka, rebela či osobu posadnutú dosahovaním cieľov a moci.[4][5] Za svoju kariéru, ktorú začal v 50. a skončil v 90. rokoch hral v takmer 140 filmoch rôznych žánrov.[6] Bol otcom herečky Nastassje Kinski.[7] Kinski zomrel 23. novembra 1991 vo svojom dome v Lagunitas v Kalifornii vo veku šesťdesiatich piatich rokov.[8][9]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa poľským rodičom a po druhej svetovej vojne sa stal divadelným hercom. Filmovú kariéru začal v roku 1948 a približne dvadsať rokov hral vedľajšie úlohy, pričom hral najmä pre nemeckú, taliansku a francúzsku kinematografiu a účinkoval aj v koprodukciách. Obzvlášť plodný bol v Taliansku, kde sa stal opakujúcim sa záporákom vo westernoch, trileroch a hororoch v 60. a 70. rokov 20. storočia. Hral aj vo filmoch s vyššími rozpočtami, ako Pre pár dolárov naviac od Sergia Leoneho a Doktor Živago od Davida Leana, oba uvedené v roku 1965. Ale až film Sergia Corbucciho Veľké ticho (1968), taliansko-francúzska koprodukcia, v ktorej si zahral spolu s Jeanom-Louisom Trintignantom, z neho urobil skutočnú hviezdu európskej kinematografie. Stal sa tiež ikonou kinematografie Jesúsa Franca, ktorý ho obsadil do úlohy markíza de Sade vo filme Marquis de Sade: Justine (1969) a potom ho režíroval v Dracula (1970) po boku Christophera Leeho. V populárnom a žánrovom filme pokračoval filmami Fernanda Di Lea, Joea D'Amata a Jesúsa Franca, v ktorých sa jeho herecké výkony vyznačovali excesmi hraničiacimi so šialenstvom. Práve tento rozmer zaujal filmára Wernera Herzoga, ktorého obľúbeným hercom sa stal vďaka majstrovským filmom ako Aguirre, hnev boží (1972), Nosferatu, Fantóm noci (1979), Woyzeck (1979), Fitzcarraldo (1982) a Cobra Verde (1987). Kinski bol známy aj svojimi záchvatmi zúrivosti a opakovaným násilím voči štábom svojich filmov, ako aj mimoriadne podivným súkromným životom. Udržiaval zložité vzťahy so svojimi dcérami, budúcimi herečkami Nastassjou Kinski a Polou Kinski. Vo svojej autobiografii Tu ne diras jamais rien (2013) Polu Kinski obvinila svojho otca a odhalila incestné znásilnenia počas jej detstva a dospievania. V 70. rokoch, ktoré boli vrcholom jeho kariéry, sa herec podieľal aj na umeleckých filmoch, ktoré obohatili jeho filmografiu a v ktorých sa viac-menej prejavoval jeho zlozvyky. Klaus Kinski v 80. rokoch spomalil svoju aktivitu, ale vďaka Herzogovi naďalej žiaril. Objavil sa v tak rozmanitých medzinárodných produkciách, ako napríklad Les Fruits de la passion (1981) od Shujiho Terayamu, Victor the Blunderer (1981) od Billyho Wildera, Zbrane moci (1982) od Jamesa Tobacka. Ku koncu svojho života režíroval film Paganini (1989), v ktorom si zahral hlavnú úlohu. V roku 1976 Klaus Kinski vydal svoju autobiografiu Dying to Live (Pierre Belfond), po ktorej nasledoval I Need Love z roku 1990.[10][11][12][13]
Filmografia (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- 1964: Vinnetou II – Červený gentleman
- 1965: Pre pár dolárov naviac
- 1968: Coplan sauve sa peau
- 1970: Dracula
- 1970: La Peau de Torpédo
- 1972: Aguirre, hnev boží
- 1975: L'Important c'est d'aimer
- 1975: Chytrák a dvaja spoločníci
- 1977: Smrť darebáka
- 1977: Madame Claude
- 1979: Nosferatu – Fantom noci
- 1981: Les Fruits de la passion
- 1981: Braček, braček
- 1982: Fitzcarraldo
- 1985: Netvor
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Klaus Kinski | Biography, Movies, & Facts | Britannica [online]. www.britannica.com, [cit. 2025-06-05]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Hommage an Klaus Kinski [online]. www.klaus-kinski.de, [cit. 2025-06-03]. Dostupné online.
- ↑ SVENDSEN, Trond Olav; EMILSEN, Ann-Sofi S.. Klaus Kinski. [s.l.] : [s.n.], 2025-02-22. Dostupné online. (po nórsky)
- ↑ Kinski, Klaus - Enciclopedia [online]. Treccani, [cit. 2025-06-05]. Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ Klaus Kinski [online]. www.vle.lt, [cit. 2025-06-05]. Dostupné online. (po litovsky)
- ↑ Kinski, Klaus. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 2017, [cit. 2025-06-05]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ BOYER, Edward J.. Klaus Kinski; Polish-Born Actor Had 200 Film Roles [online]. Los Angeles Times, 1991-11-26, [cit. 2025-06-05]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ La mort de Klaus Kinski Un comédien excessif. Le Monde, 1991-11-27. Dostupné online [cit. 2025-06-05]. (po francúzsky)
- ↑ German actor Klaus Kinski 'abused his daughter Pola'. BBC News, 2013-01-10. Dostupné online [cit. 2025-06-05]. (po anglicky)
- ↑ Klaus Kinski - Cinémathèque française [online]. cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr, [cit. 2025-06-05]. Dostupné online.
- ↑ Klaus Kinski [online]. [Cit. 2025-06-03]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ Klassiker-Check: Der kolossale Kinski [online]. CulturMag, [cit. 2025-06-03]. Dostupné online. Archivované 2024-12-09 z originálu. (po nemecky)
- ↑ UNIVERSALIS, Encyclopædia. Biographie de KLAUS KINSKI (1926-1991) [online]. Encyclopædia Universalis, [cit. 2025-06-05]. Dostupné online. (po francúzsky)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KINSKI, Klaus. All I Need Is Love. [s.l.] : Random House, 1988. ISBN 0394549163. S. 272. (anglický)
- KINSKI, Klaus. Kinski Uncut: The Autobiography of Klaus Kinski. [s.l.] : Penguin Books, 1997. ISBN 0140255362. S. 336. (anglický)
- KINSKI, Klaus. Fieber: Tagebuch eines Aussätzigen : ein Bildband mit bisher unbekannten Gedichten und Fotografien. [s.l.] : Eichborn, 2001. ISBN 3821808551. S. 128. (nemecký)
- KINSKI, Klaus. Paganini (Heyne allgemeine Reihe). [s.l.] : Heyne, 1992. ISBN 345305637X. S. 330. (nemecký)
- KINSKI, Klaus. Ich bin so wild nach deinem Erdbeermund. [s.l.] : Rogner a Bernhard, 1975. ISBN 3807700501. S. 388. (nemecký)
- KINSKI, Klaus. Ich brauche Liebe. [s.l.] : Heyne, 490. ISBN 3453045793. S. 490. (nemecký)
- KINSKI, Klaus. Crever pour vivre. [s.l.] : P. Belfond, 1976. ISBN 2714410502. S. 282. (nemecký)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Klaus Kinski
