Kleisthenes (Sikyón)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Kleisthenes alebo Kleisthenés (starogr. Κλεισθένης – Kleisthenes, iný prepis: Kleisthenés) bol sikyónsky tyran vládnuci v 6. storočí pred Kr.[1]

Kleisthenes pochádzal zo sikyónskej aristokratickej rodiny Orthagorovcov. V Sikyóne vládol približne od roku 595 pred Kr. do roku 570 pred Kr.. Kleisthenes bol zameraný protidórsky a protiargejsky. Okolo roku 590 pred Kr. sa zapojil do prvej „svätej vojny" za oslobodenie Delf z nadvlády mesta Krisy. Taktiež viedol vojnu proti Argu. Jeho dcéra Agaristé sa vydala za Megakla.[1]

Základy dórskeho chrámu v starovekom Sikyóne

Tyrania v Sikyóne[upraviť | upraviť kód]

V 7. stor. pred Kr. sa v Sikyóne zmocnil vlády tyran Orthagoras, pôvodným povolaním mäsiar a založil dynastiu, ktorá sa udržala viac ako sto rokov.[2][3] Vládu ale zrejme nemal až tak pevne v rukách, lebo dórske aristokratické fýly si zachovali nadvládu nad pôvodným obyvateľstvom.[2] V najstaršom gréckom spoločenskom zriadení bol jeho základom rod (genos), z rodov sa skladali bratstvá (frátrie), z bratstiev kmene (fýly) a z nich kmeňové zväzy („národy") Rod bol pevnou jednotkou a na jeho čele stál starešina (archón).[4]

Do Sikyónu sa dórske kmene prisťahoval zo severu (cca 12 stor. pred Kr.) a pôvodné achájske obyvateľstvo si podmanili.[5] Nadvládu dórskych fýl zlomil až Orthagorov druhý či tretí potomok Klesthenes, ktorý sa za pomoci utlačovaného ľudu dostal k moci a stal sa tyranom (samovládcom). Urobil to ale so zmyslom pre humor. V rámci svojej reformy dal dórskym fýlam nové mená Hyatai, Oneatai a Choireátai (slovensky: Svine, Somári a Prasatá). Kým dórske fýly zosmiešnil, iónsku nazval naproti tomu Aschilaoi, Vládcovia ľudu.[2] Názvy týchto fýl zmenili Sikyónčania až 60 rokov po jeho smrti na Hylleovia, Pamfylovia, Dymanati a štvrtej fýle dali meno po Adrastovom synovi Aigialeovia.[5] Kleisthenes opierajúc sa o iónske ľudové masy tak politicky a aj kultúrne dórsku aristokraciu odstavil. Kleisthenes zašiel pritom dokonca až tak ďaleko, že zakázal aj recitácie Homérových hymnov. Tým sa vysvetľovala tiež jeho politika orientovaná proti Sparte a dórskym vyšším vrstvám v Grécku.[6]

Adrastov kult[upraviť | upraviť kód]

Už od pradávných čias Heléni v čase vinobrania oslavovali spevom a tancom za doprovodu dithyrambu sviatok Dionýza, boha vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti a zábavy. V Sikyóne sa ale podľa svedectva historika Herodota velebil hrdina Adrastos tým istým spôsobom ako inde Dionýzos.[7] Adrastos bol mýtický hrdina, ktorý ako jediný zo siedmich argejských vodcov prežil vojnu s Tébami (tzv. vojnu Siedmi proti Tébam), pretože mohol ujsť na svojom koňovi Arionovi, plodu lásky bohyne Demeter a Poseidóna.[8] Keď sa po rokoch ich potomkovia opäť vypravili proti Tébam a svojich otcov pomstili, ako jediný z vodcov zomrel Adrastov syn Aigialeus. Adrastos sa nato zo straty svojho syna utrápil na smrť.[9] Keďže uctievanie Adrasta bolo dórskym sviatkom, Kleisthenes ho preniesol na boha Dionýza a prikázal uctievať hrdinu Melanippa, slávneho obracu Téb vo vojne Siedmi proti Tébam.[7]

Sikyónska pokladňa v Olympii

Kleisthenove vojnové ťaženia[upraviť | upraviť kód]

Krátko potom, ako sa Kleisthenes stal v Sikyóne taranom, viedol vojenské ťaženie za oslobodenie Delf z nadvlády mesta Krisy v tzv. prvej svätej vojne.[1] Pri ďalšej vojne, ktorú Kleisthenes viedol s Argom nie je známy ani dátum, dôvod alebo jej trvanie.[10] Je ale známe, že podstatnú časť stavebnej činnosti v Sikyóne financoval z vojnovej koristi.[6]

Manželstvo Agaristy[upraviť | upraviť kód]

Podľa starovekého historika Herodota, Kleisthenes po svojom olympijskom víťazstve v tethrippe (v roku 572 pred Kr.) učinil vyhlásenie, že ktokoľvek z významných Helénov, ktorý má v úmysle oženiť sa s jeho dcérou Agaristou, nech sa do šesťdesiatich dní dostaví do Sikyónu, kde sa môže o ňu uchádzať svojim vystupovaním a on do roka vyvolenému svadbu vychystá. Keďže Kleisthenovo bohatstvo a autorita bola všeobecne známa, do Sikyónu prišlo mnoho pytačov z celého Grécka.[11]

Kleisthenes sa po roku rozhodol dať ruku svojej dcéry Megaklovi z aténskej rodiny Alkmeonovcov a každého z ostatných pytačov, aby si ich neznepriatelil, odškodnil jedným talentom. Z manželstva Agaristy a Megakla sa narodili dvaja synovia, Kleisthenes a Hippokrates. Kleisthenes bol zakladateľom aténskej demokracie.[12] Hippokratova dcéra Agaristé sa stala matkou slávneho aténskeho politika Perikla.[13]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 67.
  2. a b c Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 183.
  3. Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 78.
  4. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 174-175.
  5. a b Herodotos, História, 5,68.
  6. a b Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 84-85.
  7. a b Herodotos, História, 5,67.
  8. Atlas mytológie. Bratislava : Ikar, 2001. ISBN 80-551-0152-3. S. 128.
  9. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 14.
  10. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 10,37,6.
  11. Herodotos, História, 6,126-127.
  12. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 201.
  13. Herodotos, História, 6,130-131.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]