Klek

Severozápadný cíp polostrova (viditeľný z chorvátskej pevniny, od mesta Klek) je sporným územím

Klek je polostrov pri Jadranskom mori, ktorý z väčšej časti patrí Bosne a Hercegovine a z menšej časti potom Chorvátsku. Chorvátska časť, teda samotná špica polostrova, je predmetom sporu, pretože si práva na ňu nárokuje aj Bosna.

Polostrov Klek je dlhý približne 6,5 km a vo svojej prostrednej časti široký 600 m. Uzatvára malý záliv naproti Neumu, ktorý je tiež súčasťou Bosny a Hercegoviny. Okolo Kleku samotného sa nachádza veľa malých ostrovov, napríklad Veliki Skolj a Mali Skolj, ktoré pripadajú Bosne a Hercegovine, hoci ich Parlament Bosny a Hercegoviny nikdy neuznal za súčasť územia štátu. Súbežne s Klekom, za Malostonským zálivom prebieha veľký polostrov Pelješac (podobného tvaru ako Klek), ktorý už celý patrí Chorvátsku.

Administratívne určenie

Tá časť Kleku, ktorá patrí Bosne a Hercegovine, je súčasťou opčiny Neum a podľa Daytonskej dohody bola pridelená Federácii Bosny a Hercegoviny. Teraz je súčasťou Hercegovsko-neretvantského kantónu. Chorvátska časť Kleku je súčasťou Dubrovnícko-neretvianskej župy.

Dejiny

Polostrov Klek, ale aj Neum, boli celé súčasťou republiky Dubrovník až do roku 1718. Potom ich požarevackým mierom postúpil Dubrovník Osmanskej ríši. Klek, spolu s celou Bosnou a Hercegovinou, sa nakoniec stali roku 1878 súčasťou Rakúsko-Uhorska. Výbežkom Bosny a Hercegoviny v rámci Juhoslávie bol až do roku 1992 (s výnimkou druhej svetovej vojny, kedy ho obsadilo fašistické Chorvátsko) a dnes patrí k nezávislému štátu Bosny a Hercegoviny ako jedno z mála miest, kde má Bosna prístup k moru.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Klek na českej Wikipédii.