Preskočiť na obsah

Kleopatra II.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kleopatra II. Filométór Sóteira
kráľovná Egypta
Kleopatra II. a Kleopatra III., reliéf v chráme Kom Ombo.
Kleopatra II. a Kleopatra III., reliéf v chráme Kom Ombo.
Panovanie
DynastiaPtolemaiovci
Panovanie175 – 116/115 pred Kr.
PredchodcaKleopatra I.
NástupcaKleopatra III.
Biografické údaje
Narodeniecca 185 pred Kr.
Alexandria
Úmrtie116 pred Kr. / 115 pred Kr.
Alexandria
Rodina
OtecPtolemaios V. Epifanés
MatkaKleopatra I.
Odkazy
Spolupracuj na CommonsKleopatra II.
(multimediálne súbory na commons)

Kleopatra II. Filométór Sóteira (starogr. Κλεοπάτρα Φιλομήτωρ Σώτειρα; * cca 185 pred Kr. – † 116 pred Kr. / 115 pred Kr.) bola egyptská kráľovná z dynastie Ptolemaiovcov. Vládla ako manželka kráľa (175 – 170 pred Kr.) a neskôr ako vládnuca kráľovná (spoluvládkyňa) so svojimi bratmi, dcérou a vnukom.

Bola prvou ptolemaiovskou kráľovnou, o ktorej je s istotou známe, že vládla samostatne a vo vlastnom mene, čím sa stala prvou potvrdenou ženskou faraónkou od čias vlády Tausret v období Novej ríše.[1]

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Skorý život

[upraviť | upraviť zdroj]

Kleopatra II. bola dcérou Ptolemaia V. Epifana a pravdepodobne Kleopatry I. Ak bola dcérou Kleopatry I., bola vlastnou sestrou Ptolemaia VI. Filométora a Ptolemaia VIII. Euergeta II.; v opačnom prípade bola ich nevlastnou sestrou. Postupne sa stala manželkou oboch svojich bratov.[2][3]

Prvé obdobia vlády (175 – 131 pred Kr.)

[upraviť | upraviť zdroj]

Po svadbe s Ptolemaiom VI. v roku 175 pred Kr. bola kráľovnou manželkou. Počas jej prvej fázy spoluvlády (170 – 164 pred Kr.) vládla spoločne s manželom a mladším bratom Ptolemaiom VIII.[1]

Po krátkom období exilu vládla počas druhého obdobia (163 – 145 pred Kr.) opäť po boku Ptolemaia VI. až do jeho smrti. Následne sa vydala za svojho mladšieho brata Ptolemaia VIII. a vládla spolu s ním a so svojou dcérou Kleopatrou III. V rokoch 131 až 127 pred Kr. sa stala samostatnou vládnkyňou Egypta po povstaní proti Ptolemaiovi VIII. Jej posledné funkčné obdobie (124 – 116/115 pred Kr.) bolo opäť poznačené formálnou spoluvládou s bratom a dcérou.[1]

Manželka a prvá spoluvláda (175 – 131 pred Kr.)

[upraviť | upraviť zdroj]

Po smrti matky Kleopatry I. (177/176 pred Kr.) sa Kleopatra II. okolo roku 175 pred Kr. vydala za svojho brata Ptolemaia VI. Filométora, čím sa stala egyptskou kráľovnou manželkou. Formálnou spoluvládkyňou (regentkou) sa však stala až v roku 170 pred Kr. spolu s Ptolemaiom VI. a ich mladším bratom Ptolemaiom VIII. Euergetom II. (zvaným Fyskón).[4] Toto triumvirátne vládnutie trvalo do roku 164 pred Kr.[2] Existujú rôzne vedecké názory na dĺžku jej vlády – kým Sally-Ann Ashtonová ju datuje od roku 175 pred Kr., Tara Sewell-Lasaterová až od roku 170 pred Kr.[5] Podľa prvého výkladu vládla Kleopatra II. celkovo 57 rokov, čo ju robí prvou ptolemaiovskou princeznou, ktorá sa stala skutočnou vládnucou kráľovnou (suverénnou panovníčkou) s plnou mocou.[6]

V rokoch 169 – 168 pred Kr. do Egypta vtrhol ich strýko, seleukovský kráľ Antiochos IV. Epifanés. Ptolemaios VI. sa s ním nakrátko spojil, no neskôr sa opäť pridal k súrodencom. Seleukovská hrozba bola nakoniec zažehnaná vďaka diplomatickému zásahu Ríma.[1] V roku 164 pred Kr. boli Kleopatra II. a jej manžel dočasne zosadení mladším bratom Ptolemaiom VIII., no už v roku 163 pred Kr. sa vrátili k moci a Ptolemaios VIII. bol odsunutý k vláde v Kyrenaike.[7]

Konflikt s Ptolemaiom VIII.

[upraviť | upraviť zdroj]

Keď Ptolemaios VI. v roku 145 pred Kr. zomrel počas ťaženia v Sýrii, Kleopatra II. súhlasila s manželstvom so svojím mladším bratom Ptolemaiom VIII., ktorý nastúpil na trón.[1] Podľa antického historika Justina nechal Ptolemaios VIII. zavraždiť jej syna Ptolemaia VII. Neos Filopatóra priamo počas svadobnej hostiny. Novšie dôkazy však naznačujú, že syn mohol prežiť ako potenciálny dedič až do roku 143 pred Kr., kedy slúžil ako kňaz Alexandra Veľkého, a odstránený bol až neskôr.[8] Okolo roku 143 pred Kr. porodila Kleopatra II. novému manželovi syna menom Ptolemaios Memfites.[9]

Napätie na dvore vyvrcholilo v rokoch 142 – 139 pred Kr., keď sa Ptolemaios VIII. bez rozvodu s Kleopatrou II. oženil s jej dcérou (a svojou neterou) Kleopatrou III., ktorá mu porodila ďalších dedičov (budúcich kráľov Ptolemaia IX. a Ptolemaia X.).[1] Tento akt definitívne rozbil vzťahy v kráľovskej rodine a viedol k otvorenej rivalite medzi Kleopatrou II. a dvojicou Ptolemaios VIII. – Kleopatra III.[10]

Samostatná vláda a občianska vojna (132/131 – 127 pred Kr.)

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 132/131 pred Kr. viedla Kleopatra II. otvorené povstanie proti Ptolemaiovi VIII. a na konci roku 131 pred Kr. sa jej podarilo jeho aj Kleopatru III. vyhnať z Alexandrie.[2] Podľa dobových svedectiev sa jej Ptolemaios VIII. pomstil krutým spôsobom: nechal zavraždiť ich spoločného syna Ptolemaia Memfita, jeho telo rozštvrtil a hlavu, ruky a nohy poslal Kleopatre II. do Alexandrie ako „dar“ k narodeninám.[9][1]

Kleopatra II. potom vládla v Alexandrii ako samostatná panovníčka až do roku 127 pred Kr. Ptolemaios VIII. si však udržal lojalitu v iných častiach Egypta a postupne získaval stratené územie späť. V roku 127 pred Kr. dobyl Alexandriu a Kleopatra II. bola nútená utiecť do Sýrie. Tam sa pripojila k svojej dcére Kleopatre Thé a zaťovi Démétriovi II. Nikátorovi. Démétrios jej však nedokázal účinne pomôcť získať trón späť, keďže Ptolemaios VIII. proti nemu postavil rivala v boji o seleukovský trón.[11]

Posledné obdobie a zmier (124 – 116/115 pred Kr.)

[upraviť | upraviť zdroj]

K verejnému zmiereniu Kleopatry II. s Ptolemaiom VIII. a Kleopatrou III. došlo v roku 124 pred Kr. Od tohto roku vládli opäť spoločne až do júna 116 pred Kr., kedy kráľ zomrel.[1] Súčasťou snáh o upokojenie situácie po občianskej vojne boli amnestie a v roku 118 pred Kr. bol jej zavraždený syn Ptolemaios Memfites zbožštený ako boh Neos Filopatór.[12]

Ptolemaios VIII. vo svojom závete prenechal vládu Kleopatre III. a jednému z ich synov. Na nátlak obyvateľov Alexandrie si Kleopatra III. vybrala za spoluvládcu staršieho syna Ptolemaia IX. Lathyra. Kleopatra II. si však v tomto vládnucom triumviráte udržala staršiu, nadradenú pozíciu (senioritu).[13]

Kleopatra II. sa z historických záznamov vytráca okolo októbra 116 pred Kr. Predpokladá sa, že zomrela krátko nato, koncom roka 116 alebo v roku 115 pred Kr.[2]

Potomkovia

[upraviť | upraviť zdroj]

Z manželstva s bratom Ptolemaiom VI. (sobáš cca 175 pred Kr.) mala najmenej štyri deti a pravdepodobne ďalšiu dcéru Bereniku:[2][3][12]

Z manželstva s bratom Ptolemaiom VIII. (sobáš 145 pred Kr.) mala syna:

Tituly

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Filométór (Milujúca matku): Používala ako manželka a spoluvládkyňa Ptolemaia VI. (175 – 164 a 163 – 145 pred Kr.).
  • Euergetis (Dobrodinka): Používala ako manželka a spoluvládkyňa Ptolemaia VIII. (145 – 131 a 124 – 116 pred Kr.).
  • Filométór Soteira (Matku milujúca spasiteľka): Používala počas svojej samostatnej vlády (131 – 127 pred Kr.) a ako staršia panovníčka (116 pred Kr.).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 67-68.
  2. 1 2 3 4 5 BENNETT, Chris. Cleopatra II [online]. [Cit. 2024-05-22]. Dostupné online. Archivované 2011-05-23 z originálu. (po anglicky)
  3. 1 2 Dodson, A. & Hilton, D. The Complete Royal Families of Ancient Egypt, 2004. ISBN 978-0500051283.
  4. ↑ Sewell-Lasater, T. Becoming Kleopatra: Ptolemaic Royal Marriage, Incest, and the Path to Female Rule, University of Houston, 2020, s. 269.
  5. ↑ Ashton, S. The Last Queens of Egypt: Cleopatra's Royal House, Routledge, 2014, s. 62. ISBN 978-1-317-86873-6.
  6. ↑ Lightman, M. & B. A to Z of Ancient Greek and Roman Women, Infobase Publishing, 2008, s. 77. ISBN 978-1-4381-0794-3.
  7. ↑ Bennett, C. Ptolemy VI
  8. ↑ Bielman, A. Power Couples in Antiquity, 2017, s. 86-98. ISBN 978-1138562301.
  9. 1 2 Bennett, C. Ptolemy Memphites
  10. ↑ Bennett, C. Ptolemy VIII
  11. ↑ Green, P. Alexander to Actium, 1990, s. 540. ISBN 978-0520083493.
  12. 1 2 Lendering, J. Cleopatra II na Livius.org
  13. ↑ Errington, R. M. A History of the Hellenistic World, 2008, s. 299-300. ISBN 978-0631233887.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3.
  • BIELMAN, Anne. Stéréotypes et réalités du pouvoir politique féminin: la guerre civile en Égypte entre 132 et 124 av. J.-C. EuGeStA, 2017, roč. 7, s. 84-114.
  • DODSON, Aidan; HILTON, Dyan. The Complete Royal Families of Ancient Egypt. London : Thames & Hudson, 2004. ISBN 978-0500051283.
  • ERRINGTON, R. Malcolm. A History of the Hellenistic World 323-30 BC. Malden : Blackwell Publishing, 2008. ISBN 978-0631233887.
  • GREEN, Peter. Alexander to Actium: The Historical Evolution of the Hellenistic Age. Berkeley : University of California Press, 1990. ISBN 978-0520083493.
  • HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. London : Routledge, 2001. ISBN 978-0415234894.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kleopatra_II.&oldid=8202998“