Klimatizácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Klimatizácia alebo air condition (v slangu klíma) je úprava kvalitatívnych parametrov vzduchu v uzatvorených priestoroch alebo zariadenie (systém zariadení) na takúto úpravu a rozvod takto upraveného vzduchu.

Pomocou klimatizácie sa mení teplota a vlhkosť vzduchu, taktiež sa môže pridávať vôňa alebo odsávať nebezpečný vzduch.

Klimatizácia je niekedy zdravotná nevyhnutnosť, napríklad v nemocniciach, niektorých vlakoch alebo v niektorých druhoch baní.

Klimatizácia násava vonkajší vzduch (minimálne 15% čerstvého vzduchu), ktorý filtruje, upraví teplotu a vlhkosť na požadované hodnoty a následne prostredníctvom ventilátorov dopraví na príslušné miesta. Veľké klimatizačné jednotky používajú na odoberanie tepla cirkulujúcu vodu. Úlohou klimatizácie je udržiavanie stabilných podmienok (najmä teploty) bez ohľadu na vonkajšie prostredie.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

V Európe sa klimatizácia najčastejšie používa na priemyselné účely, v chirugických sálach, inkubátoroch, v laboratóriach, vo výpočtových strediskách (serverovne) a nákupných centrách. V teplých tropických a subtropických oblastiach sveta sú neustále klimatizované všetky typy budov aj dopravných prostriedkov (platí to len pre bohaté krajiny, nakoľko klimatizácie sú energeticky aj materiálovo nákladné).

Jedna z prvých klimatizačných jednotiek bola nainštalovaná v budove Elektrických podnikov hlavného mesta Prahy v roku 1932 v Prahe. [1]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Princíp klimatizácie bol objavený už v staroveku. Bohatí Rimania mali svoje domy jednou stenou spojené s akvaduktom, ktorý ich domy ochladzoval. Princíp klimatizácie moderných klimatizačných jednotiek navrhol britský vedec Michael Faraday. V roku 1820 zistil, že stlačené amónium (NH3) v kvapalnom stave dokáže chladiť, ak je postupne vypúšťané. Prvý klimatizačný systém nainštaloval 17.7.1902 americký inžinier Willis Carrier v New Yorku v priestoroch tlačiarne Sackett-Wilhelm. Carrierova klimatizácia pracovana na princípe vzduchu hnaného okolo rúrok so studenou vodou. To spôsobovalo zrážanie vodných pár v rúrkach, čím sa ochladzival okolitý priestor.[1]

Princíp fungovania klimatizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Klimatizácie pri cladení pracujú na podobnom princípe ako chladničky. Vo výparníku dochádza ku ochladzovaniu privádzaného vzduchu, ktorý je odsávaný z miestnosti prostredníctvom ventilátora. Z výparníka sa následne vzduch vracia späť do miestnosti. Pracovná látka odoberie teplo zo vzduchu a zmení svoje skupenstvo (z kvapalného na plynné). V prípade delených klimatizácií zabezpečujú uvedený proces jednotlivé časti vnútornej jednotky zariadenia. Zohratia pracovná látka je prevedená z výparníka do komprosora vonkajšej jednotky, kde dôjde k jej opätovnej premene na kvapalinu. Pri premene na kvapalinu dôjde k odovzdaniu tepla vonkajšiemu prostrediu. Prenos pracovnej látky je zabezpečovaný pomocou kompresora.

V prípade reverzibilných klimatizácií funguje uvedený proces obrátene. Klimatizácia odoberie teplo z vonkajšieho prostredia a zohreje ním vnútorný vzduch. Jedná sa o podobný princíp ako majú tepelné čerpadlá vzduch - vzduch, využívajúce vstupnú energiu na presun tepla z jedného miesta na druhé. [2]

Základné typy klimatizačných jednotiek[upraviť | upraviť zdroj]

Rozlišujeme tri základné typy klimatizačných jednotiek:

  1. Nástenné.
  2. Okenné.
  3. Prenosné (mobilné) klimatizácie.

Výber typu klimatizačnej jednotky úzko súvisí s možnosťami jej umiestnenia v priestore. [3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku klimatizace na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  2. http://mojdom.zoznam.sk/cl/10055/582553/Prikurte-si-klimatizaciou
  3. http://zlavovekody.sk/horuce-letne-dni-s-klimatizaciou/

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]