Klimatizácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Klimatizačné zariadenia

Klimatizácia (označovaná zkratkou AC z anglického air conditioning) je úprava kvalitatívnych parametrov vzduchu v uzatvorených priestoroch alebo zariadenie (systém zariadení) na takúto úpravu a rozvod takto upraveného vzduchu. Hlavným znakom klimatizácie je úprava teploty a vlhkosti vzduchu, čím sa odlišuje od ventilácie, ktorá zabezpečuje len výmenu vzduchu za čerstvý.

Klimatizácia je niekedy nevyhnutná, napríklad v nemocniciach, niektorých vlakoch alebo v niektorých druhoch baní.

Princíp[upraviť | upraviť zdroj]

Schéma chladiaceho okruhu:
1. kondenzor 2. expanzný ventil 3. výparník 4. kompresor

Klimatizačné zariadenie pre vytvorenie tepelnej pohody v miestnosti využíva princíp chladiaceho okruhu, ktorý tvoria nasledovné deje:

  1. kompresia (stlačenie plynov)
  2. skvapalňovanie (kondenzácia)
  3. vyparovanie

V 1. fáze sú pary chladiaceho média privedené do kompresoru, kde sú stlačené (a dôsledkom stlačenia aj zohriate).

V 2. fáze je chladiace médium pri vysokj teplote a tlaku privedené do výmenníka – kondenzora, kde je ochladzované okolitým vzduchom (médium kondenzuje). Uvolnené teplo je odvádzané do vonkajšieho priestoru ventilátorom.

V 3. fáze je kvapalina transportovaná cez kapiláru, alebo expanzný ventil, za ktorým sa prudko zníží tlak, a tým i teplota. Médium pokračuje do ďaľšieho výmenníka – výparníka. Kvapalina se začne odparovať, čím odoberá teplo z priestoru výparníka, zpravidla ochladzovanej místnosti. Na distribúciu studeného vzduchu do miestnosti slúži ventilátor, ktorý je umiestnený pri výparníku. Potom je chladivo v plynnom skupenstve privedené do kompresoru a cyklus se opakuje.

Typy zariadení[upraviť | upraviť zdroj]

Vonkajšia jednotka split klimatizácie
Vnútorná jednotka split klimatizácie

Split systémy[upraviť | upraviť zdroj]

Split klimatizačné systémy pozostávajú z oddeleného kondenzora s kompresorom, ktorý sa nachádza vo vonkajšom prostredí a vnútornej jednotky, ktorá obsahuje výparník. Navzájom sú prepojené spojením, ktoré vedie chladiace médium.

Mobilné[upraviť | upraviť zdroj]

Mobilná split klimatizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Mobilný split systém tvorí vnútorná jednotka na kolieskach prepojená flexibilnými rúrami s vonkajšou jednotkou, podobne ako pri pevne nainštalovaných split systémoch.

Mobilná hadicová klimatizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Celú klimatizáciu tvorí jedna jednotka na kolieskach, ktorá obsahuje kondenzor aj výparník. Odvod kondenzorom zohriateho vzduchu je zabezpečený ventilátorom, ktorý je napojený na hadicu, ktorá sa musí vyviesť do vonkajšieho prostredia. Nevýhodou tohto typu klimatizácie je jej znížená účinnosť, lebo na ochladzovanie kondenzora používa vzduch z klimatizovanej miestnosti. Z toho vyplýva ďalšia nevýhoda, že tento typ klimatizácie neustále odčerpáva vzduch z miestnosti, a tým vytvára podtlak, ktorý spôsobuje prenikanie neklimatizovaného vzduchu do miestnosti.

Existujú aj mobilné klimatizácie s dvomi hadicami, ktoré riešia tieto nevýhody. Druhá hadica slúži na prívod vzduchu z vonkajšieho prostredia na ochladzovanie kondenzora. Zároveň tým nevzniká v miestnosti podtlak, lebo klimatizačná jednotka vzduch v miestnosti len recirkuluje.

Oknové klimatizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Oknová klimatizácia sa montuje priamo do okna miestnosti. Výparník sa nachádza v priestore miestnosti a kondenzor je v kontakte s vonkajším prostredím.

Vplyv na zdravie[upraviť | upraviť zdroj]

Klimatizácia (s filtrovaním vzduchu, úpravou vlhkosti) sa používa v miestach so zvýšenými nárokmi na čisté a hypoalergénne prostredie, ako sú operačné sály a nemocničné priestory. Pri extrémne teplom počasí dokáže zabrániť dehydratácií a kolapsom z prehriatia organizmu.

Nesprávne používanie klimatizácie vplyvom cirkulujícího vzduchu nastaveného na extrémne nízke teploty a zlým smerom može viesť k vysychaniu očí a ich páleniu, bolestiam hlavy, stuhnutým krčným svalom, vysušenej koži, angíne, zhoršeniu astmy a podobne. Zásadním opatrením je vyhýbanie sa tepelným šokom pri prechodoch medzi klimatizovaným a vonkajším prostredím. Zanedbaná údržba klimatizačných zariadení, hlavne výmena filtrov, môže viesť k znečisťovaniu klimatizovaného vzduchu. Najrizikovejšie je šírenie choroboplodných mikroorganizmov, najmä Legionelly.[1][2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ROVNÝ, Ivan. Klimatizácia [online]. Bratislava : Úrad verejného zdravotníctva SR, [cit. 2018-08-07]. Dostupné online.
  2. Klimatizácia a jej vplyv na zdravie: Ako nám môže ublížiť? [online]. slovenskypacient.sk, 2018-07-16, [cit. 2018-08-07]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • SZÉKYOVÁ, Marta; FERSTL, Karol; NOVÝ, Richard. Vetranie a klimatizácia. 1. vyd. Bratislava : Jaga group, 2004. 422 s. ISBN 80-8076-000-4.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]