Klin (spojovacia súčiastka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Klin je spojovacia súčiastka, ktorá slúži buď k pevnému ľahko rozoberateľnému spojeniu iných súčiastok, alebo k presnému nastaveniu polohy dvoch súčastí. Podľa polohy klinu voči ose spájaných súčiastok sa kliny rozlišujú na pozdĺžne a priečne. Kliny sú často normalizované, tie sa vyrábajú z ocele 11 600.

Pozdĺžne kliny[upraviť | upraviť zdroj]

Používajú sa na prenos krútiaceho momentu medzi hriadeľom a nábojom.

  1. V hriadeli je vytvorené osadenie alebo plocha a v náboji drážka s úkosom. Pri správne nastavenej polohe hriadeľa voči náboju sa do vytvorenej medzery zasunie a zarazí klin. Jedna plocha klinu má úkos 1:100, ktorý zabezpečuje samosvornosť spoja. Typy klinov:
    • kliny drážkové bez nosa - rozmery určuje norma STN
    • kliny drážkové s nosom - rozmery určuje norma STN
    • kliny vsadené - rozmery určuje norma STN
    • kliny ploské bez nosa - rozmery určuje norma STN
    • kliny ploské s nosom - rozmery určuje norma STN
  2. Pre kliny tangenciálne je v náboji vytvorená drážka bez úkosu a používa sa dvojica klinov, ktoré sú montované skosenými stranami proti sebe.

Priečne kliny[upraviť | upraviť zdroj]

Používajú sa k axiálnemu spojeniu súčiastok. obe spájané súčiastky majú vytvorený otvor vhodného tvaru kolmo na ich os. Pri správne nastavenej polohe súčasti sa do vytvorenej medzery cez obe súčasti zasunie a zarazí klin. Plocha klinu má úkos od 1:15 až po 1:50 podľa typu a účelu použitia.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]