Košarovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°02′19″S 21°47′02″V / 49,038611°S 21,783889°V / 49.038611; 21.783889
Košarovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Humenné
Región Zemplín
Rieka Oľka (rieka)
Nadmorská výška 180 m n. m.
Súradnice 49°02′19″S 21°47′02″V / 49,038611°S 21,783889°V / 49.038611; 21.783889
Rozloha 7,98 km² (798 ha) [1]
Obyvateľstvo 622 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 77,94 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1408
Starosta Jarmila Lukáčová[3] (SMER-SD)
PSČ 094 06
ŠÚJ 528803
EČV HE
Tel. predvoľba +421-57
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Košarovce
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Košarovceobec na Slovensku v okrese Humenné, v Prešovskom kraji.

Staré a inojazyčné názvy obce[upraviť | upraviť zdroj]

Cassarhaw (1408), Cassorhaw (1410), Kosarwagasa (1430), Kozarwagasa (1465), Kozarocz (1506), Kassarocz (1549,1567), Kosarocz (1568), Kasárócz (1683), Kossarowcze (1773), Koscharóz (1786), Kosárócz, Kossárowcze (1808), kosaróc (1883 – 1902), Kosárvágása (1907 – 1913), Košiarovce (1920). Dnešný názov Košarovce sa používa od roku 1927, maď. Kosaróc, Kosárvágása

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Katastrálne územie Košaroviec bolo od roku 1996 súčasťou okresu Vranov. Dňom 24. júla 1996 nadobudol platnosť zákon, podľa ktorého patrí obec už do okresu Humenné.

Košarovce ležia v severovýchodnej časti východného Slovenska a v severozápadnej časti okresu Humenné, v doline rieky Oľky. Obec má atraktívnu polohu- od známej rekreačnej oblasti Vodárenskej nádrže Domaša ju delí iba vzdialenosť 10 km, pričom susedí s katastrálnymi územiami obcí Nižná Sitnica, Jankovce,Lukačovce,Girovce,Holčíkovce,Rafajovcea Ďapalovce.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Praveký a včasnohistorický vývoj po prvú písomnú zmienku[upraviť | upraviť zdroj]

Obec bola osídlená už v eneolite. Neďaleko Košaroviec bolo objavených 6 východoslovenských mohýl z konca eneolitu a začiatkom doby bronzovej. Z administratívno-historického pohľadu leží obec v severnej časti bývalej Zemplínskej stolice, ktorá bola najväčšou stolicou na Slovensku. Rozprestierala sa od severných hraníc Slovenska po rieku Tisa na juhu. Jej väčšia časť, bývalý Horný Zemplín, ležala na Slovensku, menšia, tzv. Dolný Zemplín, sa rozkladala na území dnešného Maďarska.

Slovenská časť stolice bola osídlená už v predhistorických dobách. Archeologické vykopávky dokladajú osídlenie už v staršej dobe kamennej- paleolite (nálezisko v obci Cejkov). V období neolitu územie Východoslovenskej nížiny osídlil roľnícky ľud, ktorí charakterizuje lineárna keramika. Osídlenie sa ďalej šírilo na sever, v eneolite (2000 – 1800 pred Kr.) už boli osídlené horné toky Tople, Ondavy a Laborca. V tomto období osídľuje severný Zemplín ľud patriaci ku kultúre východoslovenských mohýl. Mohyly sú hlinené násypy navŕšené z okolitej zeminy, ktoré slúžili na pochovávanie ľudí. Práve v katastrálnom území obce sa zachovalo niekoľko mohýl tejto kultúry.

Na ich existenciu ako prvý upozornil miestny učiteľ V. Hlávka roku 1936. V liste profesorovi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave J. Eisnerovi uvádza nález asi 6 mohýl juhozápadne od obce. V roku 1942 preskúmal významný slovenský archeológ V. Budínsky- Krička tri mohyly, v ktorých našiel zlomok čepele z rohovca, kamenné drvidlá žarnova, keramiku s odtlačkami šnúry a iné kamenné nástroje. V jednej zo skúmaných mohýl sa dokonca zachovala skrčená kostra dospelého jedinca. Vo výskume mohýl neskôr pokračoval blízky spolupracovník V. Budinského- Kričku A. Škvarek. Archeologický výskum mohýl, ktorých sa v oblasti medzi riekami Oľkou a Laborec nachádza niekoľko desiatok, poukazuje na intenzívny pobyt pastierskych pospolitostí v regióne. Z hľadiska pravekých dejín však pobyt tohto ľudu v oblasti bol krátkodobý a súvisel s jednou vlnou pravekej kolonizácie pastierov.Vzhľadom na nedostatočný archeologický prieskum regiónu, nie sú zatiaľ údaje o osídlení, resp. neosídlení Košaroviec.

Osídlenie Zemplínskej stolice v najstaršom období jej existencie nadväzovalo na pôvodné slovanské osídlenie. Podľa ojedinele dochovaných písomných prameňov z 13. st. existovalo v slovenskej časti Zemplína 81 sídel. V nasledujúcich storočiach sa sieť sídel rozširovala a hustla, aj keď severné časti Zemplína zostávali takmer ľudoprázdne. Podľa charakteristických znakov jednotlivých etáp osídľovania hovoríme o kolonizácii na zvykovom práve, práve zákupnom alebo šoltýskom a o valašskej kolonizácii.

Medzi dediny, ktoré vznikli na zákupnom práve patria aj Košarovce. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1408. Nachádza sa v listine kráľa Žigmunda, v ktorej daruje panstvo Stropkov so všetkými k nemu patracimi dedinami šľachticom z Perína. Košarovce sú uvedené ako súčasť panstva a zostali nimi až do roku 1767. Aj keď prvá zmienka pochádza z roku 1408, dá sa predpokladať, že obec vznikla skôr. Samotný čas vzniku osád v porovnaní s ich prvými zmienkami historici všeobecne posúvajú o 25 až 50 rokov dozadu. Podľa toho by Košarovce založil šoltýs Košar s poddanými podľa zákupného práva približne v 2. polovici 14. st. V písomných prameňoch sa Košarovce udávajú ako: Cassarhaw (1408), Cassorhaw (1410), Kosarwagasa (1430), Kozarwagasa (1465), Kozarocz (1506), Kassarocz (1549,1567), Kosarocz (1568), Kasárócz (1683), Kossarowcze (1773), Koscharóz (1786), Kosárócz, Kossárowcze (1808), kosaróc (1883 – 1902), Kosárvágása (1907 – 1913), Košiarovce (1920). Dnešný názov Košarovce sa používa od toku 1927.

Kolonizácia na zákupnom práve, počas ktorej vznikli aj Košarovce, sa niekedy podľa jej aktérov uvádza aj ako šoltýska kolonizácia. Oblasť severného Zemplína, kde sa obec nachádza, bola v 14. storočí ešte riedko osídlená. Na osídlení pustých oblastí mal záujem panovník aj feudáli, ktorí pozývali osadníkov (kolonistov), aby zakladali nové dediny osídlili vidiek. V prípade Košaroviec iniciátorom pozvania bol s najväčšou pravdepodobnosťou kráľ, keďže Stropkovské panstvo v 13. a 14. storočí bolo kráľovským vlastníctvom, Stropkov bol centrom správy kráľovských majetkov a obranným bodom na hraniciach uhorského kráľovstva. Kolonistov privádzali šoltýsi, ktorí mali osobitné postavenie medzi prichádzajúcimi. Úlohou šoltýsa bolo organizovanie osídlenia. Aj keď pôvodní kolonisti pochádzali z nemecky hovoriacich krajín, oblasť severného Zemplína osídľovalo tiež obyvateľstvo zo Zakarpatska, v prípade Košaroviec išlo o šoltýsa a osadníkov slovenského pôvodu.

Košarovce majetkom Peréniovcov (1408 – 1567)[upraviť | upraviť zdroj]

Šľachtická rodina Peréniovcov patrila medzi najbohatšie a najvplyvnejšie rodiny celého Uhorska. Vlastnili obrovské majetky na východnom Slovensku, severovýchodnom Maďarsku i na dnešnej Ukrajine. V Zemplíne im patrili panstvá Trebišov, Stropkov, Blatný Potok. Zastávali najvyššie funkcie v uhorskom štátnom aparáte i funkcie županov v Zemplínskej a Abovskej župe. Za zakladateľa rodu sa považuje Urban z Doboša, ktorý okolo roku 192 dostal donáciu na Perín v Above a jeho potomkovia začali používať prídomok de Perén (z Perína), neskôr maď. Perényi, slov. Peréni.

Imrich Peréni dostal Stropkovské panstvo v roku 1410. Po jeho smrti si ho rozdelili jeho dvaja synovia, Ján a Štefan (dostali mestečko Stropkov a k nemu patriace dediny, panstvo Trebišov a šarišský Nový hrad), a Imrichovi bratia, Ján a Mikuláš (dostali rodové majetky v južnom Zemplíne, Above, Berežskej a Boršodskej stolici). Kráľ Žigmund deľbu majetku potvrdil roku 1431.

Keď roku 1437 zomiera kráľ Žigmund, v Uhorsku nastáva hlboká anarchia a boje o trón, ktoré zasiahli aj Stropkovské panstvo. Bohužiaľ sa nevie, či boje, ktoré sa mohli odohrať zasiahli aj okolité dediny, vrátane Košaroviec.

V okolí Stropkova sa odohralo viacero bitiek, vojnové udalosti viedli aj k vyľudneniu viacerých obcí, o o Košarovciach nie sú bližšie údaje.

Po nástupe Habsburgovcov na uhorský trón sa na istý čas upokojili pomery. Stropkovské panstvo od roku 1560 znovu vlastnili Peréniovci (od 1492 do 1506 je v zálohu). Títo ale sídlili v Trebišove alebo v Blatnom Potoku a panstvo spravovali ich úradníci. Podľa portálneho súpisu pre krajinskú daň z roku 1546 patrilo k Stropkovskému panstvu Petra Peréniho 36 dedín, na čele s dedičným richtárom – šoltýsom. Výnimkou boli iba Girovce, ktoré mali voleného richtára.

Podľa portálneho súpisu z roku 1549 boli Košarovce stredne veľkou obcou. V obci žili 3 rodiny želiarov, neboli žiadne opustené usadlosti, nebol tam mlyn a nevznikali ani nové usadlosti. Majiteľom obce bol Gabriel Peréni. Údaje z tohto portálenho súpisu nám poskytujú prvý konkrétny obraz o obci, ktorá zrejme prosperovala, pretože už roku 1557 tam bolo 9 poddanských domácností slovenského pôvodu. Na čele obce stál šoltýs, ktorému patril aj vodný mlyn. Je to zároveň prvá zmienka o existencii mlyna v obci.

V roku 1567 zomrel bezdetný Gabriel Peréni. Ním vymiera palatínska vetva rodu Peréniovcov a jej majetok ako odúmruť prechádza späť do vlastníctva kráľa. Stropkovské panstvo je následne predmetom donácie a jej novým vlastníkom sa stáva rod Petö.

Košarovce v čase zmeny majiteľa boli stredne veľkou obcou s 11 domami. Peréniovci s prestávkami a zálohovaniami vlastnili obec od roku 1408 do roku 1567. Z obdobia ich vlády niet veľa písomných prameňov. Konkrétnejšie údaje o obci pochádzajú až z polovice 16.storočia, čiže z posledných rokov, keď obec vlastnil tento magnátsky rod. V tomto období sa obec rozvíjala, prosperovala, vzrastali počty domov. Noví majitelia tento trend ale neudržali.

V rímskokatolíckom kostole z roku 1768 sa nachádza národná pamiatka – plastika „Kristus na kríži“. Dominantou obce je kostol Najsvätejšej Trojice. V obci sa nachádza židovská synagóga v miestnej opustenej požiarnej zbrojnici. Vznikla koncom dvadsiatych alebo tridsiatych rokov 20. storočia.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]