Košice – mestská časť Barca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Košice – mestská časť Barca
mestská časť Košíc
Pohľad na časť Abovskej ulice
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice IV
Región Abov
Vodný tok Myslavský potok
Nadmorská výška 210 m n. m.
Súradnice 48°40′40″S 21°15′54″V / 48,677778°S 21,265000°V / 48.677778; 21.265000
Rozloha 18,13 km² (1 813 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 710 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 204,63 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1215
Starosta Gabriel Krištof[3] (nezávislý)
PSČ 040 17
ŠÚJ 599093
EČV (do r. 2022) KE
Tel. predvoľba +421-55
Adresa miestneho
úradu
Abovská 32
E-mailová adresa starosta@barca.sk
Telefón 055/72 62 411
Fax 055/72 62 438
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Barca
Webová stránka: barca.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Kaštieľ rodiny Barcai
Kaštieľ rodiny Berzevici
Kaštieľ rodiny Ziči

Košice – mestská časť Barca[4] (iné názvy: Košice-Barca, Barca; v minulosti aj Barča, maď. Bárca, Bárcza) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice IV. V minulosti to bola samostatná obec, rozširovaním Košíc sa s nimi zlúčila v druhej polovici 20. storočia.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pravekí ľudia sa živili zbieraním plodov a najmä lovom mamutov (z tejto činnosti pochádza ich názov - lovci mamutov) a na sezónnych táboriskách aké poznáme medzi inými z Barce pri Košiciach, si začali budovať chatrče z prútia.[5]

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské zastupiteľstvo v Košiciach uznesením č. 1201/2006 na svojom XXV. rokovaní dňa 26. októbra 2006 v súlade so zákonom o obecnom zriadení schválilo Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 82 o erbe a vlajke mestskej časti Košice-Barca.

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V červenom štíte z položeného, hrotom vľavo smerujúceho lemeša vyrastajú tri klasy sprevádzané dvomi hviezdami, všetko zlaté.[1] Archivované 2016-03-19 na Wayback Machine

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka mestskej časti pozostáva z dvoch pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej a žltej, list je lemovaný žlto – modro deleným lemom. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.[2][nefunkčný odkaz]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Boľarov (Borodáčova, Vozárova, Gavlovičova, Krátka, Barčianska)
  • Habeš (Osloboditeľov, Medená, Bronzová, Cínova, Zinková, Pri stanici, Strieborná, Mosadzná)
  • Nová Barca (Podnikateľská, Močiarna, Kubíková, Pri vagovni)
  • Nový Jarek (Barčianska, Hraničná, Kapustná, Ľanová, Ovocná, Turnianska)
  • Ortaš (Abovská, Matičná, Teplého)
  • Stará Barca (Hečkova, Pokojná, Pri pošte, Tešedíkova, Zborovjanova)
  • Svetlá Pusta ("Világoš")
  • Tatry (Timravy, Poničanova, Kostrova, Horovova, Svetlá)

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Abovská, Andraščíkova, Barčianska, Borodáčova, Bronzová, Cínová, Cirbusovej, Čkalovova, Fándlyho, Gavlovičova, Hečkova, Horovova, Hraničná, Chrómová,Kapustná, Kostrova, Krátka, Kubíková, Ľanová, Matičná, Medená, Močiarna, Mosadzná, Nám. mladých poľnohospodárov, Niklová, Ovocná, Pokojná, Poničanova, Pri stanici, Pri pošte, Pri vagovni, Radlinského, Strieborná, Svetlá, Svetlá pusta, Teplého, Timravy, Turnianska, Ulica Osloboditeľov, Vozárova, Za školou, Zborovjanova, Zemianska, Zinková.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Myslavský potok

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

K mestskej časti Barca patrí aj Múzeum letectva a Letisko Košice.

Pamiatky [6][upraviť | upraviť zdroj]

  • Kaštieľ rodiny Barcai sa nachádza v parku naproti reformovanému kostolu, a je postavený v barokovom štýle zo 17. storočia a konečnú dnešnú podobu dostal v roku 1840. Pri jeho renovácii z neho vybrali základný kameň, na ktorom bol nápis z roku 1454 pri príležitosti vtedajšej renovácie. Tento kaštieľ používala rodina Barcaiovcov prakticky až do roku 1945. Od roku 1955 v ňom sídlil Domov mládeže Strednej Poľnohospodársko-technickej školy. V súčasnosti je plánovaný ako hotel.
  • Kaštieľ rodiny Berzevici je stavbou barokového slohu z 18. storočia, prestavaný v 19. storočí. Po prvej svetovej vojne Berzevici prenajal veľkostatok aj s budovami Moškovičovi, ktorý nechal kaštieľ spustnúť. Po skončení druhej svetovej vojny v ňom umiestnili obchod a hostinec Potravného družstva, ako aj poštový úrad, neskôr slúžil ako sklad. V roku 1976 ho prevzal Pamiatkostav Prešov a neskôr Štátne reštaurátorské ateliéry, ktoré ho mali rekonštruovať. V roku 1995 sa po vyše štvorročných snahách podarilo kaštieľ odkúpiť mestskej časti Košice-Barca. Tá následne kaštieľ predala a dnes ako zrekonštruovaný slúži na súkromné účely.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Socha pápeža Jána Pavla II.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Na území mestskej časti sa nachádza park o veľkosti 7 ha, ktorý v minulosti patril medzi najkrajšie parky bývalej Abovskej stolice. Jeho súčasťou je aj jazierko nachádzajúce sa priamo v parku.

Chránený park s unikátnym jazierkom

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • Štadión TJ Barca
  • Futbalový klub Barca hrajúci 4- tú najvyššiu súťaž.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Autobusové linky č. 12, 24 a električkové linky č. 4 a R8.

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Starostovia[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  5. GOLÁŇ, K.; KROPILÁK, M.; RATKOŠ, P., TIBENSKÝ J. Československé dejiny. Redakcia M. Kropilák; ilustrácie F. Šesták. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Kapitola 2. Počiatky rodovej organizácie, s. 14.
  6. barca.sk[nefunkčný odkaz]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]