Košice – mestská časť Sever

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°44′10″S 21°14′46″V / 48,736111°S 21,246111°V / 48.736111; 21.246111
Košice – mestská časť Sever
mestská časť Košíc
Košice z vyhliadkovej veže 3.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice I
Región Abov
Rieka Hornád
Nadmorská výška 260 m n. m.
Súradnice 48°44′10″S 21°14′46″V / 48,736111°S 21,246111°V / 48.736111; 21.246111
Rozloha 54,58 km² (5 458 ha) [1]
Obyvateľstvo 20 124 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 368,71 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1364
Starosta František Ténai[3] (KDH, NOVA, OKS, OĽaNO, SaS, SME RODINA, SPOLU, SMK-MKP)
PSČ 040 01
ŠÚJ 598151
EČV KE
Tel. predvoľba +421-55
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha v rámci Košíc
Poloha v rámci Košíc
Wikimedia Commons: Košice
Webová stránka: www.kosicesever.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Košice – mestská časť Sever[4] (iné názvy: Košice-Sever, Sever) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice I. Mestská časť Košice-Sever je svojou plochou najväčšia MČ v Košiciach.

Nachádza sa tu magnezitová baňa za Kalváriou na Bankove, kopec Hradová, kde sa okrem ruín hradu nachádza aj Vyhliadková veža, Poliklinika Sever, parky Komenského a Angelinum, Štadión Lokomotívy a Crow Arena, oddychovo-rekreačné areály Anička, Alpinka, Čermeľ, Bankov a Jahodná (vrch).

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Hranicu správneho územia MČ Košice-Sever tvorí z východnej strany rieka Hornád; hraničí s MČ Košice-Kavečany až po hranicu mestského okresu. Z južnej strany ju delia mestské časti Staré mesto, Západ, Sídlisko KVP, Myslava, Letná ulica, časť Triedy SNP pri Amfiteátri, Račí potok, územie nad jazdeckým areálom, Čičkami až po hranice okresu. Zo západnej strany je ohraničená hranicou okresu.

Časti obce[upraviť | upraviť kód]

Amfiteáter, Mier, Červený Breh, Črmel, Watsonova, B. Němcovej, Baránok, Anička, Podhradová, Jahodná, Bankov, ...

Ulice[upraviť | upraviť kód]

Alešovo nábrežie, Atletická, Banícka, Bankov, Bežecká, Němcovej, Cesta na Jahodnú, Cesta pod Hradovou, Cimborková, Cyklistická, Cyprusová, Čárskeho, Čermeľská cesta, Čermeľské prielohy, Čermeľské údolie, Červený breh, Česká, Detvianska, Dobšinského, Družstevná, Ďumbierska, Fakľová, Gerlachovská, Gogoľova, Havlíčkova, Heydukova, Hlinkova, Horolezecká, Hŕbová, Hroncova, Huncovská, Hurbanova, Chalupkova, Chrastie, Jahodná, Jazdecká, Jedľová, Junácka, Kavečianska cesta, Kisdyho, Komenského, Končistá, Kostolianska cesta, Kostolná, Krupinská, Kustrova, Lesná, Letecká, Letná, Liptovská, Lomnická, Májová, Magdalénska, Malinová, Mánesova, Mengusovská, Medzi mostami, Moravská, Na Kalvárii, Na stráni, Na šajbe, Národná trieda, Nitrianska, Obrancov mieru, Odborárska, Olivová, Oravská, Palkovičova, Palmová, Pod kaštieľom, Pod šiancom, Pod vlekom, Polianska, Potočná, Račí potok, Rampová, Rozálska, Skautská, Sládkovičova, Slavkovská, Slovenská, Slovenského, Slovenskej jednoty, Solisková, Stará spišská cesta, Strakova, Suchodolinská, Szakkayho, Športová, Štrbská, Študentská, Terchovská, Tolstého, Tomášikova, Trenčianska, Tŕňová, Turistická, Ťahanovské riadky, Ulica svornosti, Urbánkova, Vencová, Vihorlatská, Višňová, Vnútorný Červený breh, Vodárenská, Vonkajší Červený breh, Vysokoškolská, Watsonova, Za amfiteátrom, Za štadiónom, Záborského, Záhradná, Zoborská, Zvolenská, Žľaby.

Námestia[upraviť | upraviť kód]

Festivalové námestie, Námestie Jána Mathého, Národné námestie.

Vodné toky[upraviť | upraviť kód]

Cez mestskú časť preteká rieka Hornád, Čermeľ, Račí potok.

Vodné plochy[upraviť | upraviť kód]

Kúpalisko Ryba na Aničke

Symboly obce[upraviť | upraviť kód]

Mestské zastupiteľstvo v Košiciach uznesením č. 1148/2006 na svojom XXIV. rokovaní dňa 7. septembra 2006 v súlade so zákonom o obecnom zriadení schválilo Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 79 o erbe a vlajke mestskej časti Košice-Sever

Erb[upraviť | upraviť kód]

V modrom štíte strieborná veža s modrou bránou na vysokom zlatom vrchu preloženom modrým zvlneným brvnom prevýšeným modrým strapcom hrozna so zelenou jednolistou stopkou. Autorom erbu mestskej časti Košice-Sever je Mgr. Marcel Bodnár.

Vlajka[upraviť | upraviť kód]

Vlajka má podobu v jednej štvrti od žrde štiepeného listu, ktorého žrďová časť je žlto - modro delená, vejúca časť pozostáva zo šiestich pozdĺžnych pruhov modrého, bieleho, modrého, žltého, bieleho a žltého. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

História[upraviť | upraviť kód]

História mestskej časti Sever sa úzko viaže k histórii mesta Košice.

Košický hrad[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Košický hrad
Kopec Hradová

Na strategickom mieste, severne od zastavanej časti mesta, na vrchole kopca Hradová (466 m n. m.) - týčiacim sa medzi údolím rieky Hornád a Čermeľského potoka - sa nachádzajú zvyšky stredovekého hradu známeho ako Košický hrad, z ktorého bolo možné strážiť a ovládať dôležité cesty z Košíc na Spiš. Miesto pre jeho postavenie bolo v stredoveku zo strategického hľadiska veľmi výhodné. Kopec sa vypína priamo nad mestom, poskytuje výborný výhľad do Košickej kotliny a možnosť kontroly dvoch veľmi významných obchodných ciest, vedúcich od balkánu cez Potiskú nížinu na Spiš a do Pruska, alebo cez Halič do Ruska. Počiatok výstavby hradu nad Košicami sa pripisuje mocnému rodu oligarchov na východnom Slovensku – Omodejovcom, ktorí začiatkom XIV. storočia (v roku 1303) prestúpili do tábora Karola Róberta, kým Košice naďalej podporovali v boji o uhorskú korunu českého kráľa Václava III. Stavba hradu je pravdepodobne práve v období rokov 1303- 1307. Omodejovci ho začali stavať na „cudzej zemi“, čo nepriamo potvrdzuje aj údaj z dohody z 3.10.1311, kde sa okrem iného zaviazali, že nebudú stavať nové hrady na svojich alebo iných majetkoch bez kráľovho povolenia. V roku 1307 sa aj Košice pripojili na stranu Karola Róberta a napätie medzi mestom a Omodejovcami na čas zaniklo. Tým zanikol aj význam hradu a v jeho výstavbe sa pravdepodobne nepokračovalo. Z konfigurácie terénu a architektonických zvyškov možno usudzovať, že hrad nebol dostavaný. Bola to skôr pevnosť, ktorá so svojimi 3,8 m hrubými múrmi aj napriek nedokončeniu mohla slúžiť svojmu účelu. hrad bol údajne demolovaný Jurajom Rozgonym roku 1445.

Kalvária[upraviť | upraviť kód]

O výstavbu kostola na kopci Kalvária sa zaslúžili jezuiti. V tom čase sa od mesta relatívne vzdialený vrch ešte nenazýval Kalvária, toto meno dostal až potom, čo sa tu v roku 1736 rozhodlo o výstavbe kostola. Stavať sa však začalo až šesť rokov od prijatia zámeru, čiže v roku 1742 a bol ukončený až v roku 1758. Nebol v centre mesta, dokonca v tom čase bola Kalvária v lesoch a išlo o jeden z prvých výraznejších kopcov Slovenského rudohoria na okolí. V čase výstavby sa kostol vyznačoval nízkou drevenou vežičkou a mal dve podlažia. Staval sa 16 rokov, ale jezuitom slúžil len 15 rokov. V roku 1773 bol totiž jezuitský rád rozpustený. Chrám si prisvojilo vojsko, ktoré si v ňom urobilo muničný sklad. Len čo však utíchli napoleonské vojny, kostol získala katolícka cirkev. Biskupský a farský úrad v Košiciach po ukončení rekonštrukcie v roku 1820 dali chrám opätovne vysvätiť. Súčasný vzhľad kostol získal v roku 1870, kedy bolo opäť nutné pristúpiť k jeho rekonštrukcii a drevená vežička sa stala už len minulosťou. V tom istom roku postavili za svätyňou otvorenú kaplnku. V nej sa nachádzalo súsošie Piety. Pred kostol inštalovali súsošie Golgoty – ukrižovaného Krista s dvoma zločincami. Medzi krížmi boli pôvodne inštalované sochy Panny Márie a sv. Jána. Interiér kostola bol v čase jeho zrodu barokový. Zaujímavá je aj história stavby cesty a kaplniek, ktoré ku kostolu vedú od amfiteátra. Kalváriu osadili stromami v roku 1830. Cintorín Rozália už mestu kapacitne nestačil a tak sa na Kalvárii v rokoch 18491889 aj pochovávalo. Kaplnky vznikli ako krypty bohatých rodín. Kto chcel mať na tomto významnom mieste rodinnú hrobku, musel súhlasiť s podmienkou, ako bude vyzerať a že jej predná časť bude slúžiť ako kaplnka krížovej cesty. Kaplniek je celkovo 16. Krížová cesta má 14 zastavení, ďalšie dve kaplnky boli postavené na počesť panny Márie. Kalvária bola starostlivo udržiavaným miestom až do 50-tych rokov 20. storočia. V 60-tych rokoch cintorín na Kalvárii zrušili a na týchto miestach sa začali stavať domy.

Bankov[upraviť | upraviť kód]

Bankov považovali Košičania za staré výletné miesto. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza až z roku 1703 (Zdroj: JUDr. Ján Gašpar, riaditeľ Krajskej štátnej knižnice v Košiciach). V tom čase rada mesta Košice nariadila, aby bola na Bankove zriadená budova. Rákócziho vojská ju vydrancovali už v roku 1704. Pamiatkou na kurucké boje v tejto lokalite sú názvy Rákócziho prameň a Kurucký prameň. Spočiatku na Bankov mnohých Košičanov lákala predovšetkým známa železitá voda. Od údajných liečivých vlastnosti bankovského prameňa odvodil napokon ktosi aj názov celej lokality. Podľa jednej z povestí získalo toto miesto svoje pomenovanie vďaka človeka menom Bankó, ktorému približne v roku 1630 pomohla tamojšia minerálna voda vyliečiť zrak. Keď však výskum uskutočnený v roku 1725 ukázal, že tamojší železitý prameň obsahuje len malé množstvo hliníka, železa či síry, na Bankov začali obyvatelia mesta nazerať v prvom rade ako obľúbené výletné miesto. Na Bankove vystavili nový hotel, ktorý je najstarším hotelom na Slovensku a v roku 1765 sa tu objavila kaplnka Svätého kríža. Viedla tadiaľ Stará spišská cesta, pretože na Spiš sa v minulosti chodilo cez Bankov, nie cez Čermeľské údolie. Mnohé zo starších objektov tejto lokality sa však už nenávratne stratili. Čermeľské mlyny, papierový mlyn, koliba, štýlová drevená reštaurácia už neexistujú. V roku 1903 postavili na Hornom Bankove kaplnku Nanebovzatia Panny Márie.

Anička – Gajdove kúpele[upraviť | upraviť kód]

Rozkvet prežívali v osemdesiatych rokoch 19. storočia (Zdroj: JUDr. Ján Gašpar, riaditeľ Krajskej štátnej knižnice v Košiciach). Vtedy tam vystavali kúpeľnú budovu, „vaňové“ kabíny, reštauračné zariadenia, pribudol tanečný parket. Aj keď tu počas prvej svetovej vojny nastal istý úpadok, už krátko po vzniku Československej republiky bolo toto miesto opäť zveľadené. V roku 1923 kúpele s pomocou armády zreštaurovala košická odbočka Zväzu československého dôstojníctva a na počesť generála Rudolfa Gajdu, veliteľa tunajšej divízie, miestne kúpele pomenovali na Gajdove. Tunajšiu minerálnu vodu nazývajú miestni odvtedy „gajdovka“. Rudolfa Gajdu však ešte v dvadsiatich rokoch vylúčili z armády. Kúpeľom však názov zostal. Takto ich miestni nazývali aj čase socializmu. V období prvej republiky na miestach neskoršieho kynologického cvičiska vybudovali plavecký bazén a pribudlo aj pomerne často navštevované futbalové ihrisko. V roku 1924 bola v lokalite cieľová čiara košického maratónu. Ďalšie ročníky maratónskeho behu zvykli v Gajdových kúpeľoch už aj štartovať. Od tridsiatych rokov už však žiadna stavba nepribudla a oblasť začala pomaly chátrať. Po druhej svetovej vojne lokalitu pomenovali na Aničku. Ešte v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch slúžila Anička ako normálne výletné miesto. Potom však tunajší bazén zanikol a do pôvodného stavu nebola Anička vrátená už nikdy. Začiatkom sedemdesiatych rokov tu verejnosti sprístupnili kúpalisko Ryba, no vtedy začala Anička ako výletné miesto slúžiť už len sporadicky. V nedávnej minulosti sa stala miestom pre vybudovanie bytového komplexu s názvom Park Anička. Ten na Severe ponúka moderné bývanie v prírode neďaleko centra. Okolie Hornádu, tak postupne mení svoj celkový vzhľad.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť kód]

Národnostné zloženie z roku 2001:

Vierovyznanie z roku 2001:

  • Rímskokatolíci 55,89%
  • bez vyznania (ateisti) 20,91%
  • Gréckokatolíci 7,17%
  • Evanjelici 5,26 %

V demografickom vývoji sledovanom v 2005 došlo ku stagnácii až poklesu obyvateľstva.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Stavby[upraviť | upraviť kód]

  • Výšková budova Povodia Bodrogu a Hornádu (PBaH) (prvá polovica 70. rokov)
  • Výšková budova Krajského úradu (býv. Kraj. národný výbor) (prvá polovica 70. rokov)

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

Medzi najstaršie významné pamiatky v tejto mestskej časti patrí barokový kostol na Kalvárii, postavený v rokoch 1736 - 1758. Vedie k nemu chodník so 16 kaplnkami, ktoré zobrazujú krížovú cestu. Vznikli koncom 18. a v prvej polovici 19. storočia. V druhej polovici 19. storočia ich upravili ako rodinné krypty. Kalvária je známa ako pútnické miesto.

Parky[upraviť | upraviť kód]

Park Komenského, Park duklianskych obetí, Park obrancov mieru, Park Angelinum.

Šport[upraviť | upraviť kód]

Športové kluby[upraviť | upraviť kód]

  • Kynológia, psie športy
    • Kynologický klub Anička Košice

Športoviská[upraviť | upraviť kód]

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť kód]

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť kód]

Doprava[upraviť | upraviť kód]

Zdravotnícke zariadenia[upraviť | upraviť kód]

  • Poliklinika Sever

Školstvo[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]