Zoologická záhrada Košice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Súradnice: 48°47′01″S 21°12′14″V / 48,7836°S 21,2039°V / 48.7836; 21.2039

Súradnice: 48°47′10″S 21°12′03″V / 48,786121°S 21,200905°V / 48.786121; 21.200905
Zoologická záhrada Košice
ZOO Košice
ZOO
Košice ZOO 23.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický kraj
Okres Košice I
Mesto Košice
Mestská časť Kavečany
Súradnice 48°47′10″S 21°12′03″V / 48,786121°S 21,200905°V / 48.786121; 21.200905
Poloha v rámci Košíc
Green pog.svg
Poloha v rámci Košíc
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Zoologická záhrada Košice[1][2] (iné názvy: ZOO Košice, Košická zoologická záhrada[3]) je rozlohou najväčšia zoologická záhrada na Slovensku a v Strednej Európe, rozkladajúca sa na ploche 288 ha v prírodnom prostredí Čiernej Hory v mestskej časti Kavečany. Z celkového areálu je dnes takmer 75 ha prístupných návštevníkom. V tom je na ploche takmer 5 ha druhý DinoPark na Slovensku, otvorený 1. júna 2013.

Počiatky úvah o vybudovaní zoo v Košiciach spadajú do prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia. S výstavbou zoo sa začalo v roku 1979, ale pre verejnosť bola zoo otvorená až v roku 1986 – vtedy na ploche 7 ha s 23 druhmi zvierat najmä pôvodnej, karpatskej fauny. V súčasnosti tu žije viac ako 260 druhov zvierat v počte približne 1200 kusov. Viacero druhov vystavuje ako jediná na Slovensku , napr. tulene obyčajné a tučniaky jednopáse, ale aj wapiti sibírske, či kondory veľké. Nachádza sa tu najväčšia voliéra na Slovensku unikátna svojim technickým riešením a najväčší areál medveďa hnedého v zoo strednej Európy. V roku 2002 sa podaril jedinečný chovateľský úspech, keď sa tu narodili medvedie pätorčatá, ktoré boli zapísané do svetovej Guinnesovej knihy rekordov. Dva z nich žijú dodnes.

Zoo bola v počiatkoch budovaná prevažne ako mestská Stavba mládeže v akcii Z. Jej pôvodné zameranie na prevažne eurázijskú faunu sa postupne zmenilo a zoo sa dnes buduje ako univerzálna zoo väčšieho typu so zastúpením fauny všetkých kontinentov.

Od roku 2017 sa ZOO stala riadnym členom najprestížnejšej Asociácie svetových zoologických záhrad a akvárií (WAZA), ktorá združuje okolo 270 elitných svetových ZOO.

ZOO je dostupná z Košíc mestskou hromadnou dopravou (linka bus.č.29) na konečnú zastávky ZOO. Priemerná ročná návštevnosť sa pohybuje na úrovni dvesto tisíc návštevníkov ročne.

Ako jediná zoo na Slovensku má vybudovaný botanický náučný chodník (2011), ku ktorému postupne pribudol Vtáčí chodník (2012), Včelársky chodník (2013) a Geologický chodník (2015) porovnávajúci pohoria Karpaty Strednej Európe a Altaj v Strednej Ázii. Súčasťou chodníka je na ploche takmer jedného hektára jediný areál kozorožcov sibírskych na Slovensku a interaktívne prvky s geologicko-paleontologickou tématikou. Zoo chová pomerne veľkú kolekciu plemien domácich zvierat, spomedzi ktorých sú najcennejšie huculské kone, ktoré boli v minulosti zaradené do genofondu Slovenska.

Riaditeľ košickej zoologickej záhrady Mgr. Erich Kočner je od roku 2016 prezidentom Únie českých a slovenských zoologických záhrad (20 členských zoo). Vo funkcii vystriedal Mgr. Michala Bobka, dlhoročného riaditeľa pražskej ZOO.

Zapojenie do ochrany druhov[upraviť | upraviť zdroj]

ZOO je zapojená do medzinárodnej záchrany biodiverzity v rôznych programoch. V spolupráci s WWF a Krkonošským národným parkom sa podieľala v 80. a 90. rokoch 20. storočia na repatriácii rysa karpatského (Lynx lynx carpathicus) do voľnej prírody vo Francúzsku a Česku.

V rokoch 1991 a 2011 poskytla na repatriáciu do voľnej prírody v Mongolsku tri kobyly tu odchovaných koní Przewalského (Equus przewalskii), ktoré sa začlenili do novovytvorených stád divých koní v NP Kchomi -Tal a Takhin -Tal.

V posledných rokoch poskytuje odchované mláďatá kuvika obyčajného (Athene noctua) na repatriačný projekt v Česku.

V rámci európských chovných programov a plemenných kníh pre ohrozené druhy je zapojená do chovu 16 druhov zaradených do európskych chovných programov (EEP - European Endangered species Programme) a 17 druhov zaradených do európskych plemenných knih (ESB - European Studbooks).

Od roku 2018 ako historicky prvá slovenská zoo vôbec koordinuje celoeurópsky chovný program EEP a to populáciu vyhynutím ohrozených tučniakov jednopásych (Spheniscus Humboldtii) aktuálne chovaných v 97 zoologických záhradách Európy v počte približne 2400 jedincov.

Členstvo v odborných organizáciach[upraviť | upraviť zdroj]

Zoologická záhrada Košice je riadnym a aktívnym členom vo významných medzinárodných organizáciách: WAZA (Svetová asociácia zoologických záhrad a akvárií), EAZA (Európska asociácia zoologických záhrad a akvárií), UCSZOO (Únia českých a slovenských zoologických záhrad), EARAZA (Eurázijská asociácia zoo a akvárií), IZE (Medzinárodná asociácia zoo vzdelávacích pracovníkov zoo) a Species360 (Medzinárodný informačný systém druhov zvierat chovaných v zoo sveta) a ďalších medzinárodných ochranárskych organizácií.

Najvzácnejšie chované druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Najvzácnejšie chované druhy v zoo k 31. 12. 2017:

Najväčšie chovateľské úspechy v počte odchovaných mláďat (k 30.9.2018)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Obojživelníky – listárka červenooká (4 ks - 1. miesto za odchov roka v českých a slovenských zoo za rok 2016), rebrovník Waltlov (16 ks)
  • Plazy – krokodíl čelnatý (2 ks), korytnačka kuora malajská (5 ks), 1 korytnačka močiarna, užovka štvorpása (101 ks), veľhadovec kubánsky (18 ks), veľhadovec bahamský - sivý (10 ks), pytón kráľovský (3 ks), gekon veľký (7 ks), bazilišok páskovaný (6 ks), agama kočinčínska (9 ks)
  • Vtákyemu hnedý (20 ks), nandu pampový (2 ks), tučniak jednopásy (30 ks), beluša malá (7 ks), belaňa tundrová (5 ks), sova bradatá (4 ks), kuvik obyčajný (2 ks), ara modrožltá (2 ks), myšiak štvorfarebný (3 ks), tragopan modrolíci (2 ks), bažant Wallichov (19 ks), kariama červenozobá (3 ks), 1 žeriav stepný, zobákorožec šedolíci (2 ks), turako bielohlavý (2 ks), kraska červenozobá (5 ks), drozd čiernoprsý (8 ks),1 majna Rothschildova
  • Cicavce – 1 kosmáč bieločelý, tamarín pinčí (13 ks), lemur kata (3 ks), malpa hnedá (10 ks), makak magot (6 ks), medveď hnedý (10 ks), tiger sumatriansky (7 ks), rys ostrovid karpatský (2 ks - cena sympatie československej verejnosti v Súťaži Odchov roka udeľovaná Nadáciou Česká Zoo za rok 2012), mara slanisková (5 ks), kapybara močiarna (15 ks), lama huanako (20 ks), lama alpaka (4 ks), lama krotká (15 ks), ťava dvojhrbá (14 ks), kôň Przewalského (11 ks), zebra Chapmannova (13 ks), 1 zebra bezhrivá, kulan kirgizský (13 ks), muflón lesný (256 ks), vodárka lečve kafuenská (38 ks), pakôň pásavý modrý (9 ks), priamorožec šabľorohý (11 ks), 1 byvolec bieločelý, zubor európsky (8 ks), uhorský stepný dobytok (43 ks), 1 jeleň milu, kamzík vrchovský (12 ks), kozorožec sibírsky (7 ks), markhur turkménsky (5 ks), tahr himalájsky (19 ks), 1 daman skalný ,

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]