Košické privilégium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Košické privilégium

Košické privilégium (poľ. Przywilej koszycki) bol súbor práv a slobôd udelených uhorským a poľským kráľom Ľudovítom I. Veľkým poľskej šľachte v roku 1374. Svoj názov dostalo privilégium podľa miesta vydania – mesta Košice.

Poľská šľachta v zásade získala tieto privilégiá:

  • vyňatie z platenia daní
  • vyňatie z povinnosti stavby a opravy kráľovských hradov, ciest a miest
  • vyňatie z povinnosti pohostenia kráľa a jeho úradníkov
  • obmedzenie zastávania krajinských úradov iba na zástupcov domácej šľachty
  • vyplácanie mzdy šľachticom, ktorí sa zúčastnia bojov v kráľovskom vojsku

Na oplátku šľachta garantovala kráľovi, že po jeho smrti nastúpi na poľský trón jedna z jeho dcér (Katarína, Mária alebo Hedviga). Dovtedajšie poľské právo, na rozdiel od uhorského, nepoznalo dedenie trónu v ženskej línii. Podľa Košickej dohody z roku 1384 nastúpila na poľský trón Ľudovítova najmladšia dcéra Hedviga z Anjou.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]