Košický hrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Okrúhla veža Košického hradu

Košický hrad sú zvyšky zrúcaniny hradu, ktorý stál na vrchu Hradová severozápadne od Košíc.

Po hrade nezostali veľké stopy. Zvyšky základov a obvodového muriva nasvedčujú tomu, že tu kedysi stál hrad, pod ktorým sa roku 1311 odohrala známa bitka pri Rozhanovciach.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad pravdepodobne postavil palatín Omodej (Amade) Aba. Po smrti posledného Arpádovca Ondreja III., v roku 1301, sa začínajú spory medzi Omodejovcami - ktorí boli na strane Karola Róberta - a kráľovskou korunou. Po prepadnutí omodejovského hradu Gönz košickými mešťanmi a Spišiakmi, sa boje preniesli do blízkosti Košíc. Omodej si preto začal stavať na cudzom území, ktoré ovládal a z ktorého mohol kontrolovať aj Košice, hrad. V roku 1307 sa Košice pridali na stranu Karola a preto spory zanikli. To vysvetľuje, prečo hrad nebol dostavaný. Omodejovci po prehratej bitke hrad stratili a kráľ ho daroval svojim verným prívržencom, ktorí prišli spolu s ním z Talianska, Drugethovcom. Neskôr sa stali majiteľmi hradu Bebekovci. Tí mali ustavičné spory s mešťanmi z Košíc, ktorí tvrdili, že hrad bol postavený na ich území. Nakoniec keď sa do sporu zamiešal sám panovník, ktorému boli Bebekovci neverní, Košice roku 1430 hrad skutočne získali. Košičanom nešlo, pravda, ani tak o sám hrad, ako skôr o jeho rozsiahle majetky. Po ich získaní prestali sa o hrad starať, ktorý od polovice 15. storočia pomaly pustol a skoro zanikol.

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes iba z konfigurácie terénu a architektonických zvyškov možno usudzovať, že vysoký úzky chrbát skalného masívu bol vkomponovaný do areálu. Opevnenie sa skladá z okrúhlej veže a trojuholníkovej bašty, na ktorú nadväzuje plynule múr. Ten pokračuje ešte 100 m, kde sa náhle končí. Ani iné pozostatky ani terénna dispozícia nenaznačuje pokračovanie hradieb, z čoho je možné usudzovať, že hrad nebol dostavaný. Hrad bola skôr pevnosť, ktorá so svojimi 3,8 m hrubými múrmi aj napriek nedostavaniu mohla slúžiť svojmu účelu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.