Košický hrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Košický hrad (hrad Košice) môže byť aj názov hradu Sokoľ v dnešnej obci Sokoľ, pozri Sokoľ (hrad v obci Sokoľ).
Súradnice: 48°45′41″S 21°14′12″V / 48,76135°S 21,236667°V / 48.76135; 21.236667
Košický hrad
Hrad Košice, Hradová
hradná zrúcanina
Košický hrad 15.JPG
Zbytky okrúhlej veže Košického hradu
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Košice I
Vrch Hradová
Mesto Košice
Súradnice 48°45′41″S 21°14′12″V / 48,76135°S 21,236667°V / 48.76135; 21.236667
Vznik 1301
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup Vyhliadková veža Košice
Poloha Košického hradu na Slovensku
Poloha Košického hradu na Slovensku
RedHut.svg
Poloha Košického hradu na Slovensku
Poloha Košického hradu v Košickom kraji
Poloha Košického hradu v Košickom kraji
RedHut.svg
Poloha Košického hradu v Košickom kraji
Wikimedia Commons: Košický Castle
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Košický hrad (-normovaný názov[1]; iné názvy: (hrad) Košice, Hradová[2]; sporný názov: Sokoľ[1][3]) sú zbytky hradu, ktorý stál na vrchu Hradová severozápadne od Košíc.

Po hrade nezostali veľké stopy. Zvyšky základov a obvodového muriva nasvedčujú tomu, že tu kedysi stál hrad, pod ktorým sa roku 1312 odohrala známa bitka pri Rozhanovciach.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad pravdepodobne postavil palatín Omodej (Amade) Aba. Po smrti posledného Arpádovca Ondreja III., v roku 1301, sa začínajú spory medzi Omodejovcami – ktorí boli na strane Karola Róberta – a kráľovskou korunou. Po prepadnutí omodejovského hradu Gönz košickými mešťanmi a Spišiakmi sa boje preniesli do blízkosti Košíc. Omodej si preto začal stavať na cudzom území, ktoré ovládal a z ktorého mohol kontrolovať aj Košice, hrad. V roku 1307 sa Košice pridali na stranu Karola a preto spory zanikli. To vysvetľuje, prečo hrad nebol dostavaný. Omodejovci po prehratej bitke hrad stratili a kráľ ho daroval svojim verným prívržencom, ktorí prišli spolu s ním z Talianska, Drugethovcom. Neskôr sa stali majiteľmi hradu Bebekovci. Tí mali ustavičné spory s mešťanmi z Košíc, ktorí tvrdili, že hrad bol postavený na ich území. Nakoniec keď sa do sporu zamiešal sám panovník, ktorému boli Bebekovci neverní, Košice roku 1430 hrad skutočne získali. Košičanom nešlo, pravda, ani tak o sám hrad, ako skôr o jeho rozsiahle majetky. Po ich získaní prestali sa o hrad starať, od polovice 15. storočia pomaly pustol a skoro zanikol.

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes iba z konfigurácie terénu a architektonických zvyškov možno usudzovať, že vysoký úzky chrbát skalného masívu bol vkomponovaný do areálu. Opevnenie sa skladá z okrúhlej veže a trojuholníkovej bašty, na ktorú nadväzuje plynule múr. Ten pokračuje ešte 100 m, kde sa náhle končí. Ani iné pozostatky, ani terénna dispozícia nenaznačuje pokračovanie hradieb, z čoho je možné usudzovať, že hrad nebol dostavaný. Hrad bola skôr pevnosť, ktorá so svojimi 3,8 m hrubými múrmi aj napriek nedostavaniu mohla slúžiť svojmu účelu. Hradný areál bol v rokoch 2012/2013 výrazne zakonzervovaný a zrevitalizovaný ako súčasť projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Vďaka tomu sa stal spolu s blízkou vyhliadkovou vežou a ZOO častým cieľom Košičanov a návštevníkov mesta.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-01]. Dostupné online.
  2. KOŠICE. In: PLAČEK, Miroslav; BÓNA, Martin. Encyklopédia slovenských hradov. Preklad Daniela Marsinová. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2007. 391 s. ISBN 978-80-8085-287-0. S. 161 – 162.
  3. MAKAROVÁ, Soňa. Košický hrad a rozhanovská bitka. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2009-06-11. Dostupné online [cit. 2020-09-08]. ISSN 1335-4418.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.