Kobylinec (vrch v Bielych Karpatoch)
| Kobylinec | |
| vrch | |
 Strošovský močiar na západných svahoch
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky |
| Okresy | Púchov, Ilava |
| Obce | Lednica, Červený Kameň |
| Pohorie | Biele Karpaty |
| Podcelok | Kobylináč |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 911,6 m n. m. |
| Súradnice | 49°07′10″S 18°09′57″V / 49,1194°S 18,1657°V |
| Najľahší výstup | neznačený |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kobylinec (911,6 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Biele Karpaty. Leží nad obcou Lednica, približne 10 km západne od mesta Púchov.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Kobylináč.[3] Leží v Trenčianskom kraji, na pomedzí okresov Púchov a Ilava a zasahuje na katastrálne územie obcí Lednica a Červený Kameň.[4] Vrcholom prechádza hranica Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Najbližším sídlom je južne ležiaci Červený Kameň a východne situovaná Lednica, severovýchodne sa nachádza obec Zubák a západne Nedašova Lhota.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Kobylinec je najvyšším vrchom podcelku i celej severnej časti pohoria. Nachádza sa v hrebeni, ktorý smeruje severozápadným smerom na Končitú (817 m n. m.) v hlavnom pohraničnom hrebeni. Východným smerom susedí Zrnová (854 m n. m.), južným smerom Strachoňovec (786 m n. m.), Chmeľová (925 m n. m.) a Biely vrch (819 m n. m.), západne sa nachádza Kaňúr (791 m n. m.) a hrebeň s bezmennými vrchmi (893 m n. m.) a severozápadne Končitá a Hromádková (762 m n. m.).[5] Oblasť patrí do povodia Váhu; severné svahy masívu sú prameniskom riečky Lednica, južnú časť hrebeňa odvodňujú prítoky Tovarského potoka, ktorý ústí do Lednice.[2] Na vrchol nevedie značený chodník a na západnom úbočí leží prírodná pamiatka Strošovský močiar.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Nesúvislý porast hrebeňa a značná nadmorská výška umožňujú zaujímavý výhľad. Z vhodných miest je vidieť mnohé vrchy Bielych Karpát, pri priaznivých podmienkach aj Považský Inovec, Tribeč, Strážovské vrchy, Malú Fatru, Kysuckú vrchovinu i Beskydy, Javorníky, Moravsko-sliezske Beskydy, Hrubý Jeseník a Hostýnské vrchy.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup vedie neznačenými chodníkmi z okolia.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 32.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-29]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-29]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-29]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Javorníky – Púchov. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-29]. Dostupné online.