Kobylinec (vrch v Bielych Karpatoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°07′10″S 18°09′57″V / 49,1194°S 18,1657°V / 49.1194; 18.1657
Kobylinec
vrch
Strošovský močiar - celkový náhľad.jpg
Strošovský močiar na západných svahoch
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky
Okresy Púchov, Ilava
Obce Lednica, Červený Kameň
Pohorie Biele Karpaty
Podcelok Kobylináč
Povodie Váh
Nadmorská výška 911,6 m n. m.
Súradnice 49°07′10″S 18°09′57″V / 49,1194°S 18,1657°V / 49.1194; 18.1657
Najľahší výstup neznačený
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kobylinec (911,6 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Biele Karpaty. Leží nad obcou Lednica, približne 10 km západne od mesta Púchov.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Kobylináč.[3] Leží v Trenčianskom kraji, na pomedzí okresov Púchov a Ilava a zasahuje na katastrálne územie obcí Lednica a Červený Kameň.[4] Vrcholom prechádza hranica Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Najbližším sídlom je južne ležiaci Červený Kameň a východne situovaná Lednica, severovýchodne sa nachádza obec Zubák a západne Nedašova Lhota.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Kobylinec je najvyšším vrchom podcelku i celej severnej časti pohoria. Nachádza sa v hrebeni, ktorý smeruje severozápadným smerom na Končitú (817 m n. m.) v hlavnom pohraničnom hrebeni. Východným smerom susedí Zrnová (854 m n. m.), južným smerom Strachoňovec (786 m n. m.), Chmeľová (925 m n. m.) a Biely vrch (819 m n. m.), západne sa nachádza Kaňúr (791 m n. m.) a hrebeň s bezmennými vrchmi (893 m n. m.) a severozápadne Končitá a Hromádková (762 m n. m.).[5] Oblasť patrí do povodia Váhu; severné svahy masívu sú prameniskom riečky Lednica, južnú časť hrebeňa odvodňujú prítoky Tovarského potoka, ktorý ústí do Lednice.[2] Na vrchol nevedie značený chodník a na západnom úbočí leží prírodná pamiatka Strošovský močiar.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Nesúvislý porast hrebeňa a značná nadmorská výška umožňujú zaujímavý výhľad. Z vhodných miest je vidieť mnohé vrchy Bielych Karpát, pri priaznivých podmienkach aj Považský Inovec, Tribeč, Strážovské vrchy, Malú Fatru, Kysuckú vrchovinu i Beskydy, Javorníky, Moravsko-sliezske Beskydy, Hrubý Jeseník a Hostýnské vrchy.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup vedie neznačenými chodníkmi z okolia.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 32.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-29]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-29]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-29]. Dostupné online.
  5. Javorníky – Púchov. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-29]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]