Kokořínský důl (prírodná rezervácia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 50°27′5″S 14°35′46″V / 50,45139°S 14,59611°V / 50.45139; 14.59611
Kokořínský důl
prírodná rezervácia
Kokořínsko, údolí Pšovky (Kokořínský důl), 2012, 026.jpg
Pieskovcové útvary v údolí Pšovky (2012)
Štát Česko Česko
Región Stredočeský a Liberecký kraj
Lokalita Okresy Mělník a Česká Lípa
Nadmorská výška 220 - 398 m n. m.
Súradnice 50°27′5″S 14°35′46″V / 50,45139°S 14,59611°V / 50.45139; 14.59611
Rozloha 2 096,9693 ha
Vznik 7. november 1953[1]
 - Vyhlásilo Ministerstvo kultúry
Správa Správa CHKO Kokořínsko - Máchův kraj
Kód AOPK ČR 179
Česko: Kokořínský důl
Kokořínský důl
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Kokořínský důl (nature reserve)
Webová stránka: Biolib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Európsky významná lokalita
CZ0214013

Prírodná rezervácia Kokořínský důl, vyhlásená v roku 1953 a zaberajúca rozlohu 20,97km² (z toho väčšina patrí do okresu Mělník a iba 0,20km² je v okrese Česká Lípa[2]), je jadrom CHKO Kokořínsko. Sú tu najlepšie v Európe doložené počiatočné štádiá rozpadu kvádrových pieskovcov. Tieto pomerne mäkké horniny boli uložené na dne dávneho mora, ktoré sem zasahovalo na konci druhohôr. Pôsobením vonkajších geomorfologických činiteľov dochádza k tzv. zvetrávaniu, ktorého dôsledkom sú rôzne zaujímavé tvary ako tzv. voštiny, skalné okná, skalné brány, rímsy, výklenky a pseudoškrapy . Významné sú tiež mokrade pozdĺž toku potoka Pšovka. Mokrade v rezervácii sú súčasťou chráneného komplexu Mokřady Liběchovky a Pšovky, ktorý patrí medzi medzinárodne významné územia Rámsaraského dohovoru. Prírodnú rezerváciu Kokořínský důl spravuje Správa CHKO Kokořínsko.[2]

Územie rezervácie[upraviť | upraviť zdroj]

Kaňonovité údolie Kokořínský důl, ktorým tečie potok Pšovka a prechádza cesta III / 25931, sa tiahne v dĺžke 14 km medzi križovatkou Ráj a železničnou stanicou Lhotka.[3] Rezervácia zahŕňa aj nadväzujúce údolia a tiež zalesnené plošiny patriace do územia mesta Mšeno. Patrí k nej napríklad:

  • Zalesnené skalnaté južné a západné úbočie vrchu Komorsko (východné úbočia tvoria pravú stranu Kokořínskeho dolu)
  • Vodná nádrž Lhotka na Pšovke
  • Na pravej strane Pšovky odbočka cesty III / 27313 od nádrže Lhotka smerom na Vysokú
  • Kravský důl na ľavej strane Pšovky smerom k dedine Střemy, vrátane železničnej trate, ktorá ním opúšťa údolie Pšovky
  • Nebuželský důl na ľavej strane Pšovky, zbiehajúci sa z dvoch roklín po oboch stranách Nebužiel
  • Babí rokle a skupina ďalších, bezmenných roklín na pravej strane Pšovky pri Štampachu a Kroužku
  • Na ľavej strane bezmenná dolina s cestou III / 27316 z Nebužiel, sprava do nej ústi Rážkova rokle
  • Provazní rokle na ľavej strane Pšovky
  • Cikánská rokle na ľavej strane Pšovky
  • Sprava rozvetvená roklina pri Harasove, severne od Bosyně, v severnej vetve ostroh Kazateľnica
  • Vodní nádrž Harasov na Pšovke
  • Jánošíkova rokle na ľavej strane Pšovky
  • Zľava údolie s cestou pri hájovni Černínov
  • Bezmenná roklina a údolie po oboch stranách Pšovky pri Mlčení a Kokořínku
  • Na pravej strane údolie pod dedinou Kokořín u Kokořínského Dolu
  • Na ľavej strane údolia Kočičina s cestou III / 27319 z Kaniny. Údolie Kočičina sa stáča od severu od Sedlca, južná vetva údolia nesie názov Vrbodol.
  • Na ľavej strane skupina roklín: prvá pod Hradskom, druhá bezmenný kaňon s autokempom Kokořín, tretia so starou vozovou Podhradskou cestou od osady Kaninský Důl
  • Na pravej strane údolia so serpentínou cesty III / 2733 z Podhradia k dedine Kokořín, nad serpentínou ostroh s hradom Kokořín
  • Na pravej strane široké skalné údolie Oklik
  • Na pravej strane jaskyne skalný hrad Nedamy a pri nich dve menšie údolia
  • Na pravej strane pásmo niekoľkých bezmenných údolí smerom k Jestřebici; jedno z nich nesie v hornej časti, kde je obklopené dedinou, miestny názov Černá díra.
  • Na ľavej strany Pšovky širšie pásmo skál, miestny názov V palouku, údolie s cestou sa tiahne od osady Hlučov takmer k juhu, od Cikánského plácku vedie k juhojuhovýchodu po hrebeni Kostelní cesta, za ním je údolie Močidla, medzi Kostolnou cestou a Močidlami je skupina priečnych ostrôh Březový, Apatyka a Vrtořez, údolie Močidla sa rozdeľuje na Náckovu a Pastušiu roklinu, pričom mapy sa líšia v údaji, ktorá z nich je severnejšia a ktorá južnejšia. Na ne nadväzuje údolie Debř zvažujúce sa do mesta Mšeno k počiatku Košáteckého potoka.
  • Za údolím Močidla sa nachádza (tiež na ľavej strane Pšovky) hrebeň Droužkov, na ktorého začiatku sú Mšenské pokličky a ďalej po ňom vedie úvozová, miestami tesaná Droužkovská cesta cez Průsečnú skalu do Mšena.
  • Boudecká rokle leží za hrebeňom Droužkov.
  • V oblasti severne od Boudeckej rokliny a južne od Vojtěchova a Rája sa nachádza lesnatá a skalnatá oblasť, v ktorej sa nachádza blízko cesty II / 259 osada Víno a skalný komplex Bludiště. Južne od Bludiska sa nachádza horáreň Rovina. Cesta II / 259 prekonáva oblasť medzi Mšenom a Rájom severojužným smerom po náhornej planine.
  • V lesnatej a skalnatej oblasti východne od cesty II / 259 sa nachádza napríklad údolie Kačina, skalný komplex Prolezovačky, lokalita Vyhlídky s vyhliadkami smerom na severovýchod, Studánecká rokle. Hranica rezervácie na východe sleduje okraj lesa, na severe kopíruje hranicu mesta Mšeno, ktorá vedie čiastočne po ceste III / 25929.
  • Na pravej strane Pšovky vedie k Jestřebici ďalšie údolie severnou stranou od Vojtěchova. V skalnom komplexe pri južnej strane údolia sú aj Jestřebské pokličky.
  • Od Vojtěchova na sever sa od pravej strany Pšovky tiahne Planý důl s potokom Žebrák. Údolím Žebrák sa rezervácia tiahne až k Dobřeňi. V Planom dole rezervácia končí v úrovni kopcov Zbrázděný vrch a Ovčácký vrch, ktorých vrcholy ešte patria k rezervácii.

Rezervácia zasahuje do týchto obcí a katastrálnych území: Vysoká (k. ú. Vysoká pri Mělníku a Bosyně), Střemy, Nebužely, Kanina, Kokořín (k. ú. Kokořín a Janova Ves), mesto Mšeno (k. ú. Sedlec u Mšena, Mšeno, Olešno), Dobřeň (k. ú. Dobřeň a Jestřebice u Kokořína) a Blatce (len k. ú. Tubož v okolí Ovčáckeho vrchu a Planého dolu). Väčšina rezervácie (cca 99% rozlohy) patrí do okresu Mělník. Jedinou obcou okresu Česká Lípa, do ktorej rezervácie zasahuje, sú Blatce (k. ú. Tubož). Táto tubožská časť leží v nadmorskej výške 260 - 366 m.

Do rezervácie patria prevažne prírodné časti obcí - zalesnené údolia, stráne či hrebene, ale aj niektoré sídelné časti, napríklad osady Vojtěchov, Ráj, Brusné 2. díl, Kokořínský Důl a samoty Štampach, Kroužek, Harasov, Černínov, Mlčení, Hlučov, Rovina, Víno, Klučno. Na území prírodnej rezervácie sa nachádza aj hrad Kokořín a niektoré rekreačné osady (Podhradí, Kaninský Důl, Rapín).

Oblasť rezervácie je chudobná na pomenované stále vodné toky. Pšovka tu má v celej dĺžke len jeden pomenovaný prítok, a to Žebrák sprava vo Vojtěchove.

Značené turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Po celej dĺžke Kokořínskeho dolu prechádza červeno značená Máchova cesta 0004, po ktorej je vedená aj európska diaľková trasa E10. V Harasove k nej vedie zo západnej strany žltá značka 6090 od Vysokej a Bosyně. Pri Kokořínskom Dole odbočuje ďalšia červená značka (0053) na Sedlec a Mšeno a takisto je tu žlto značený okruh 6110 cez Hradsko a vyhliadku na Kokořín. Pri kokořínskom Podhradí je križovatka viacerých značených ciest: zelená 3027 vedie východným smerom cez Sedlec na Mšeno (a stretáva sa s červeným miestnym značením okruhu 0095 okolo autokempingu) a severozápadným smerom cez Nedamy do Jestřebice; modrá 1070 vedie na západ na hrad aj obec Kokořín a do Truskavenského dolu. Pod Mšenskými pokličkami križuje údolie červená modrú značku 1082, ktorá vedie na západ do Jestřebice a na východ cez Mšenské pokličky a hrebeň Droužkov do Mšena. Druhá modrá (1081), zjazdná aj pre cyklistov, vedie do Mšena údolím Močidla. Vo Vojtěchove červená značka križuje zelenú 3027. Tá vedie opäť na západ do Jestřebice (cez Jestřebské pokličky) a na východ na Rovinu a Brusné. Z Vojtěchova vedie tiež modrá 1083 na sever údolím Žebrák do Planého dolu. Z Rája vedie žltá 6095 na sever cez Olešno a Ovčácký a Zbrázděný vrch a na juh k Cinibulkovmu okruhu na Rovinách.

V okolí Mšena kedysi vyznačil rad chodníkov miestny propagátor turistiky Josef Bedřich Cinibulk. Toto značenie už zaniklo, ale v roku 1946 bol v severnom okolí Mšena zriadený okružný chodník 6093, značený žltým miestnym značením, ktorý sa nazýva Mšenský okruh alebo tiež Cinibulkova stezka. Tá prechádza najatraktívnejšimi miestami a sprevádza turistov i po veľmi úzkych či krkolomných chodníkoch. V Cikánské rokli je doplnená krátkou zelenou spojkou 3122 na modrú značku 1081 v Močidlách.

Vedenie cyklistických trás je podobné. Po dĺžke Kokořínskeho dolu prechádza cyklotrasa 142, ktorá do oblasti prichádza proti toku Pšovky. Hneď pri Lhotke sa k nej od pravého brehu Pšovky pripájajú cyklotrasy 203 od Mělníka cez Střednicu po spevnenej lesnej ceste a 0169 po ceste od Dolnej Zimoře cez Vysokú. Trasa 0170 prichádza k ľavému brehu pri Kroužku po ceste od Nebuželov, trasa O146 pri Hradskej po ceste od Kaniny. Po kokořínskej serpentíne zostupuje k pravému brehu trasa 0010. Po lesnej ceste Močidlami vedie k ľavému brehu trasa 0009 zo Mšena. Z Jestřebice spadá do údolia k pravému brehu cestou pod Jestřebskými pokličkami trasa 0012. V Ráji odbočuje po ceste na západ trasa 143, zatiaľ čo na sever proti toku Pšovky pokračuje po ceste II / 259 trasa 211.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-07-13]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b MODRÝ, Martin; SÝKOROVÁ, Jarmila. Maloplošná chráněná území Libereckého kraje. Liberec : Liberecký kraj, referát ŽP a zemědělství, 2004. S. 21.
  3. NOVOTNÁ, Daniela. Kokořínsko. Praha 1 : Olympia a.s., 2004. ISBN 80-7033-843-1. Kapitola Místopisná část, s. 55.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kokořínský důl (přírodní rezervace) na českej Wikipédii.