Kolárovice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°16′23″S 18°31′58″V / 49,272936°S 18,532783°V / 49.272936; 18.532783
Kolárovice
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Bytča
Región Horné Považie
Nadmorská výška 390 m n. m.
Súradnice 49°16′23″S 18°31′58″V / 49,272936°S 18,532783°V / 49.272936; 18.532783
Rozloha 27,54 km² (2 754 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 817 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 65,98 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1312
Starosta Jozef Hruštinec[3] (SMER-SD)
PSČ 013 54
ŠÚJ 517674
EČV BY
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu
Kolárovice 389
E-mailová adresa obec@kolarovice.eu
Telefón 041/558 10 20
Fax 041/558 10 20
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: kolarovice.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kolároviceobec na Slovensku v okrese Bytča.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

K obci patria viaceré osady (kopanice), Kolárovice sú súčasťou Javornícko-kysuckej oblasti rozptýleného osídlenia a jej Žilinskej podoblasti. Osady sú sústredené do 4 miestnych častí:

Babiše[upraviť | upraviť zdroj]

Sú najsevernejšie a zároveň najvyššie položenou miestnou časťou. Vlastná osada Babiše leží v nadmorskej výške 690 m n. m. pri ceste I. triedy č. 10, približne 8 km SSZ od jadra obce. Spolu s prislúchajúcimi osadami sa rozkladá v pramennej oblasti Kolárovického potoka pod sedlom Javorník (785 m n. m.). K Babišiam patria osady: Dolina, Gachy, Melocík, Podjavorník. Na severnom svahu Slatiny (945,7 m n. m.) sa nachádza malé lyžiarske stredisko s lyžiarskym vlekom a chatou Čerenka. Pod sedlom Javorník je pohostinstvo Melocík a parkovisko.

Čiakov[upraviť | upraviť zdroj]

Leží 5,5 km severne od stredu obce na oboch brehoch ľavostranného prítoku Kolárovického potoka, prameniaceho na juhovýchodnom svahu Mraznice (903,2 m n. m.), v nadmorskej výške 570 m n. m. Cesta do osady odbočuje z cesty I. triedy č. 10 vpravo (v smere z Kolárovíc), na rázcestí je autobusová zastávka.

Korytné[upraviť | upraviť zdroj]

Korytné sa nachádza uprostred Javorníkov na hornom toku Kolárovického potoka v nadmorskej výške 540 m n. m. Do osady odbočuje z cesty I. triedy č. 10 odbočka vľavo, medzi osadami Čiakov a Babiše. K miestnej časti patria aj osady Babišovci, Danišovci, Dzúrikovci a samota Vysoká.

Škoruby[upraviť | upraviť zdroj]

Miestna časť je rozložená po oboch stranách cesty I/10, na strednom toku Kolárovického potoka, v nadmorskej výške 488 m n. m., medzi Slopkovom a Čiakovom. Leží približne 4 km SSZ od jadra Kolárovíc.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na južnej strane Javorníkov v údolí Kolárovického potoka. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 390 m n. m., cca 6 km SSZ od Bytče, celý chotár leží v nadmorskej výške od 370 (v doline Kolárovického potoka) do 946 m n. m. (v Podjavorníckej brázde). Je typom potočnej radovej obce s veľmi dlhou hlavnou ulicou (4 km), ktorá prebieha v smere sever-juh. Jadro obce sa nachádza v geomorfologickej časti Javornícka brázda, osady sú lokalizované severne od obce v Javorníkoch. Obec je dlhá 17 km s rozlohou 2 757 ha.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša biskupa, jednoloďová neorománska stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, z rokov 1870-1873. Stojí na mieste staršieho kostola z roku 1798. Stavbu kostola iniciovali farár Ondrej Tvrdý a richtár Jan Bulo.[4] Zariadenie kostola pochádza z doby jeho vzniku. Nachádza sa tu hlavný oltár s obrazom sv. Mikuláša a dva bočné oltáre, sv. Ondreja a Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Oltárne oobrazy sú dielom Jozefa Božetecha Klemensa z roku 1872. Kostol vymaľoval v rokoch 1950-1952 akademický maliar František Sorád z Trnavy. V interiéri sa ďalej nachádza desaťregistrový organ, ktorý zhotovil Blažej Žuja z Uherského Brodu. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami. Veža je ukončená terčíkmi s hodinami v trojuholníkových štítoch a ihlancovou helmicou. Nachádzajú sa tu zvony z roku 1926, diela majstrov zvonárov z Trnavy.
  • Rímskokatolícka fara, jednopodlažná obdĺžniková dvojtraktová klasicistická stavba s manzardovou strechou, z obdobia po roku 1788. Úpravami prešla v roku 1964 a 2001.[5] Fasády fary sú členené pilastrami a oknami s dekoratívnymi polkruhovými suprafenestrami.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Farská galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pri budove fary sa nachádza záhrada, ktorá až do príchodu kňaza Stanislava Duníka ležala nevyužitá. Za iniciatívy Milana Mičienku sa záhrada vyklčovala, poorala, zrovnali sa jamy, zrezali stromy a vykreslená bola ryba - znak kresťanstva. Spolu s priateľmi umelcami sa p. Mičienka rozhodol vytvoriť nezvyčajné dielo - záhradnú galériu so sochami nadživotnej veľkosti. O pol roka od začatia práce bola galéria otvorená pri príležitosti 690. výročia vzniku obce. V súčasnosti sa tam nachádza množstvo diel v nadživotnej veľkosti, napr. Matka Tereza, Páter Pio, Don Bosco, sv. Cyril a Metod, sv. Mikuláš, sv. Ondrej, štyria evanjelisti, Sedembolestná Panna Mária, Dobrý pastier. Tieto diela vzišli z dielne samotného Milana Mičienku, ale aj A. Machaja, J. Cipricha, J. Palku, S. Poleka, J. Bavlnu, J. Rakovana. Krstným otcom galérie sa stal majster Jozef Pekara, autor Slovenského Betlehemu z Rajeckej Lesnej.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrny dom - centrum[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrny dom vznikal postupne, najprv v roku 1955 bola vybudovaná Požiarna zbrojnica, nadstavaná kultúrna miestnosť. Posledná rekonštrukcia priniesla zatraktívnenie vzhľadu. Slúži na rôzne kultúrne podujatia, predstavenia, svadobné oslavy.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Farský kostol sv. Mikuláša, biskupa (1873) [online]. Žilinská diecéza. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]