Kolárovice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°16′23″S 18°31′58″V / 49,272936°S 18,532783°V / 49.272936; 18.532783
Kolárovice
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Bytča
Región Horné Považie
Nadmorská výška 390 m n. m.
Súradnice 49°16′23″S 18°31′58″V / 49,272936°S 18,532783°V / 49.272936; 18.532783
Rozloha 27,54 km² (2 754 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 815 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 65,9 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1312
Starosta Jozef Hruštinec[3] (SMER-SD)
PSČ 013 54
ŠÚJ 517674
EČV BY
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu
Kolárovice 389
E-mailová adresa obec@kolarovice.eu
Telefón 041/558 10 20
Fax 041/558 10 20
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Webová stránka: www.kolarovice.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Kolároviceobec na Slovensku v okrese Bytča.

Významné objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Najstarší kostol, podľa kanonickej vizitácie z roku 1798, bol postavený už roku 1112. Okolo neho bol cintorín. Keďže nebol viac spôsobilý na bohoslužby, bol zbúraný a na jeho mieste sa postavil nový kostol.

Stavbu nového kostola započali snahou farár Ondrej Tvrdý a richtár Jan Bulo, dokončená bola v roku 1873 a dňa 6. 12. 1873 - na deň sv. Mikuláša, bol kostol požehnaný a slávila sa v ňom prvá svätá omša. Kostol je neskoroklasicistcký, jednoloďový, priestranný, až prekvapujúco svetlý s ôsmimi polkruhovo zakončenými oknami, jeden hlavný vchod je od severu. Za predsieňou na južnej strane je jaskyňa Panny Márie Lurdskej. Na boku zo severnej strany je malý oltár božského srdca s Božím hrobom. Na zápustných pilieroch sú sochy sv. Alojza, sv. Jozefa, sv. Terézie z Lisieux a sv. Jána Nepomuckého. Jedinečnou kultúrnou pamiatkou sú oltárne obrazy sv. Mikuláša, sv. Ondreja a obraz Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktoré namaľoval v roku 1872 slovenský maliar Jozef Božetech Klemens. Veža je vysoká 35 metrov a kríž má 3 m. V roku 1926 boli uliate zvony. Uliali ich majstri zvonári z Trnavy. Kostol vymaľoval v rokoch 1950 - 1952 akademický maliar František Sorád z Trnavy. Jedinečným je 10-registrový organ, ktorý zhotovil Blažej Žuja z Uherského Brodu a patrí medzi najkrajšie, najväčšie a najdrahšie na Slovensku.

Fara[upraviť | upraviť zdroj]

Presné záznamy o stavbe súčasnej fary nie sú, uvádzaný je až začiatok 19. storočia (približne rok 1928) a pôvodne bola drevená. Farská budova je veľká, v klasicistickom slohu. Ako dominantný objekt pri kostole je vyhlásená za kultúrnu pamiatku.

Kultúrny dom - centrum[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrny dom vznikal postupne, najprv v roku 1955 bola vybudovaná Požiarna zbrojnica, nadstavaná kultúrna miestnosť. Posledná rekonštrukcia priniesla zatraktívnenie vzhľadu. Slúži na rôzne kultúrne podujatia, predstavenia, svadobné oslavy...

Farská galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pri budove fary sa nachádza záhrada, ktorá až do príchodu kňaza Stanislava Duníka ležala nevyužitá, zarastená a spustnutá. Za iniciatívy Milana Mičienku sa záhrada vyklčovala, poorala, zrovnali sa jamy, zrezali stromy a vykreslená bola ryba - znak kresťanstva. Spolu s priateľmi umelcami sa p. Mičienka rozhodol vytvoriť nezvyčajné dielo - záhradnú galériu s plastikami nadživotnej veľkosti. O pol roka od začatia práce bola galéria otvorená pri príležitosti 690. výročia vzniku obce. V súčasnosti sa tam nachádza množstvo diel v nadživotnej veľkosti, napr. Matka Tereza, Páter Pio, Don Bosco, Sv. Cyril a Metod, sv. Mikuláš, sv. Ondrej, 4 evanjelisti, Sedembolestná Panna Mária, Dobrý pastie... Tieto diela vzišli z dielne samotného Milana Mičienku, ale aj A. Machaja, J. Cipricha, J. Palku, S. Poleka, J. Bavlnu, J. Rakovana. Krstným otcom galérie sa stal majster Jozef Pekara, autor Slovenského Betlehemu z Rajeckej Lesnej.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na južnej strane Javorníkov v údolí Kolárovického potoka. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 390 m n. m., cca 6 km SSZ od Bytče, celý chotár leží v nadmorskej výške od 370 (v doline Kolárovického potoka) do 946 m n. m. (v Podjavorníckej brázde). Je typom potočnej radovej obce s veľmi dlhou hlavnou ulicou (4 km), ktorá prebieha v smere sever-juh. Jadro obce sa nachádza v geomorfologickej časti Javornícka brázda, osady sú lokalizované severne od obce v Javorníkoch. Obec je dlhá 17 km s rozlohou 2 757 ha.

Miestne časti[upraviť | upraviť zdroj]

K obci patria viaceré osady (kopanice), Kolárovice sú súčasťou Javornícko-kysuckej oblasti rozptýleného osídlenia a jej Žilinskej podoblasti. Osady sú sústredené do 4 miestnych častí:

Babiše[upraviť | upraviť zdroj]

Sú najsevernejšie a zároveň najvyššie položenou miestnou časťou. Vlastná osada Babiše leží v nadmorskej výške 690 m n. m. pri ceste I. triedy č. 18, približne 8 km SSZ od jadra obce. Spolu s prislúchajúcimi osadami sa rozkladá v pramennej oblasti Kolárovického potoka pod sedlom Javorník (785 m n. m.). K Babišiam patria osady: Dolina, Gachy, Melocík, Podjavorník. Na severnom svahu Slatiny (945,7 m n. m.) sa nachádza malé lyžiarske stredisko s lyžiarskym vlekom a chatou Čerenka. Pod sedlom Javorník je pohostinstvo Melocík a parkovisko.

Čiakov[upraviť | upraviť zdroj]

Leží 5,5 km severne od stredu obce na oboch brehoch ľavostranného prítoku Kolárovického potoka, prameniaceho na juhovýchodnom svahu Mraznice (903,2 m n. m.), v nadmorskej výške 570 m n. m. Cesta do osady odbočuje z cesty I. triedy č. 18 vpravo (v smere z Kolárovíc), na rázcestí je autobusová zastávka.

Korytné[upraviť | upraviť zdroj]

Korytné sa nachádza uprostred Javorníkov na hornom toku Kolárovického potoka v nadmorskej výške 540 m n. m. Do osady odbočuje z cesty I. triedy č. 18 odbočka vľavo, medzi osadami Čiakov a Babiše. K miestnej časti patria aj osady Babišovci, Danišovci, Dzúrikovci a samota Vysoká.

Škoruby[upraviť | upraviť zdroj]

Miestna časť je rozložená po oboch stranách cesty I/18, na strednom toku Kolárovického potoka, v nadmorskej výške 488 m n. m., medzi Slopkovom a Čiakovom. Leží približne 4 km SSZ od jadra Kolárovíc.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.