Kolárovo
Kolárovo | |
maď. Gúta | |
mesto | |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Nitriansky kraj |
Okres | Komárno |
Rieky | Váh, Malý Dunaj |
Nadmorská výška | 111 m n. m. |
Súradnice | 47°55′01″S 17°59′44″V / 47,916944°S 17,995556°V |
Rozloha | 106,82 km² (10 682 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 10 546 (31. 12. 2017) [2] |
Hustota | 98,73 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1268 |
Primátor | Árpád Horváth[3] (SMK-MKP) |
PSČ | 946 03 |
ŠÚJ | 501204 |
EČV | KN |
Tel. predvoľba | +421-35 |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Kostolné nám. 1 946 03 Kolárovo |
E-mailová adresa | info@kolarovo.sk |
Telefón | 035 / 790 09 10 |
Fax | 035 / 790 09 33 |
Poloha mesta na Slovensku
|
|
Poloha mesta v rámci Nitrianskeho kraja.
|
|
Wikimedia Commons: Kolárovo | |
Webová stránka: www.kolarovo.sk | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Demonym: Kolárovčan[4]
![]() |
Kolárovo (v minulosti Guta, maď. Gúta, nem. Gutta)[5][6] je mesto na Slovensku ležiace v Komárňanskom okrese Nitrianskeho kraja, pri sútoku Váhu a Malého Dunaja. V roku 2004 malo Kolárovo 10 756 obyvateľov, je teda jedným z najväčších miest na Žitnom ostrove.
Obsah
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Kolárovo sa nachádza v Strednej Európe, na Podunajskej nížine vo výške 107 – 111 m nad morom. Centrum mesta sa nachádza na súradniciach 47°55′01″východnej dĺžky 17°59′44″severnej šírky. Je vo vzdialenosti 20 km od okresného mesta Komárno.
Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]
Sútok Malého Dunaja a Váhu
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa archeologických nálezov okolie dnešného Kolárova bolo obývané už v 8.-5. storočí pred našim letopočtom, počas halštatskej kultúry. Starobylé dokumenty svedčia o tom, že miesto osídlenia sa počas stáročí viackát menilo.
Prvá písomná zmienka z roku 1268 menuje osadu, ktorá ležala pri ľavom brehu Váhu, pri rieke Nitra, ako Kis Gúta; tá počas svojej existencie nekoľkokrát zmenila názov (Stará Gúta, Veľká Gúta, Malá Gúta). Obec v tomto čase bola v rukách ostrihomského arcibiskupa.
V chotári obce stál v minulosti Žabí hrad (Békavár), podľa niektorých prameňov sa nazýval aj Békevár (Hrad mieru), ktorý dala postaviť kráľovná Mária z Anjou v roku 1349. Obec sa od roku 1551 vyvíjala ako opevnené trhové mestečko s jarmočným právom.
Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]
Kolárovo sa delí na šesť častí:
- Částa (47° 54' sever / 16° 57' východ)
- Čierny Chrbát (47° 57' sever / 17° 38' východ)
- Kolárovo (47° 55' sever / 17° 59' východ)
- Kráľka (47° 47' sever / 17° 25' východ)
- Pačérok (47° 55' sever / 18° 10' východ)
- Veľká Gúta (47° 55' sever / 18° 12' východ)
- Veľký Ostrov (46° 51' sever / 18° 59' východ)
Ulice[upraviť | upraviť zdroj]
Zoznam ulíc v Kolárove: Králka, Veľký Ostrov, Pačérok, Veľká Gúta, Bratislavská, Dlhá, Horná, Horný rad, Jánošíkova, Jesenské nábrežie, Jókaiho, Krátka, Lipová, Malinová, Poľovnícka, Rad Puruk, Sládkovičova, Malodunajská, Ľ. Podjavorinskej, Částa, Agátová, Hlboká, Hlavná, Kostolné nám., Poľná, Práce, Studená strana, Vrbová, Harcsova, Mlynská, Mostová, Obrancov mieru, Partizánska, Petofiho rad, Pražské nám., Remeselnícka, Štúrova, Víťazstva, Budovateľská, I. Madácha, Kossúthova, V. Palkovicha, Os. Reviczkého, Rábska, Slovenská, Sv. Anny, Športová, Staničná, Trávnická, Železničný rad, Částa, Kráľka, Bočná, Brnenské nám., Nová, Školská, Tržná, Bernoláka, Krajná, Gy. Klapku, Lesná, Mierová, Októbrové nám., Podhájska, Ružová, Rybárska, M. R. Štefánika, Slávikova, Česká, Dolná, Kollárova, Komárňanská, Krížna, Kvetná, L. Novomeského, Orechová, Radnótiho, Šafárikova, Slobody, Záhradnícka, Banícka, Os. D. Pištu, Dunajská, Hviezdoslavova, Jilemnického, Mládežnícka, Novozámocká, Považská, Roľnícka, Rovná, Švermova, Slnková, Topoľová, Trnavská, Východná.Pražské námestie
Politika[upraviť | upraviť zdroj]
Obyvateľstvo (Sčítanie obyvateľov, 2001)[upraviť | upraviť zdroj]
Kolárovo v roku 2001 malo 10 823 obyvateľov, z toho 5 372 mužov a 5 451 žien.
Veková štruktúra obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]
- predproduktívny vek (0-14): 1 695
- produktívny vek muži (15-59): 3 593
- produktívny vek ženy (15-54): 3 111
- poproduktívny vek muži (60 a viac): 846
- poproduktívny vek ženy (55 a viac): 1 505
- predproduktívny vek: 15,7%
- produktívny vek: 61,9%
- poproduktívny vek: 21,7%
Národnostné zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]
- maďarská: 8 742 (80,8%)
- slovenská: 1 890 (17,5%)
- rómska: 71 (0,7%)
- česká: 55 (0,5%)
- ukrajinská: 3 (0,0%)
- iní: 62 (0,6%)
Náboženské vyznanie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícka cirkev: 8 246 (76,2%)
- Evanjelická cirkev augsburského vyznania: 445 (4,1%)
- Gréckokatolícka cirkev: 18 (0,2%)
- Reformovaná kresťanská cirkev: 294 (2,7%)
- Pravoslávna cirkev: 1 (0,0%)
- Jehovovi svedkovia: 89 (0,8%)
- Evanjelická cirkev metodistická: 48 (0,4%)
- Bratská jednota baptistov: 4 (0,0%)
- iné: 153 (1,4%)
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Stavby[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej bol dokončený v roku 1724 v barokovom slohu na mieste vyhoreného gotického kostola. Budova kostolu bola v roku 1772 zväčšená. Oltárny obraz, ktorý zobrazuje nanebovzatie Panny Márie je dielom Ferdinanda Lütgerndorffa z roku 1832.
- rímskokatolícka kaplnka svätej Rozálie z roku 1850.
Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]
- pomník obetiam prvej svetovej vojny : pochádza z 20. storočia, autorom je Alojz Rigele. Je umiestnený v parku pri rímsko katolíckom kostole.
- pomník obetiam druhej svetovej vojny : nachádza sa v novom parku.
- pomník občanom odvlečených do koncentračných táborov Dachau a Schönbergu je dielom sochára Jána Reichera a staviteľa Štefana Lukačoviča, ktorý pochádzajú z Kolárova. Pamätník je umiestnený v ružovom parku.
Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]
- Karol Hadaly (* 1743 – † 1834), matematik
- Koloman Gögh (* 1948 – † 1995), česko-slovenský futbalový reprezentant, majster Európy 1976, 3. na ME 1980
Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]
Kisbér, Maďarsko
Medgyesegyháza, Maďarsko
Mezőberény, Maďarsko
Médiá (foto, audio, dokumenty)[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Kolárovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. 517 s.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.