Kolbeho-Schmittova syntéza
Kolbeho-Schmittova syntéza alebo Kolbeho-Schmittova reakcia je karboxylačná chemická reakcia, ktorá sa skladá z dvoch krokov. V prvom kroku reaguje fenol s hydroxidom sodným za vzniku fenolátu,[1] následne reaguje vzniknutý fenolát sodný s oxidom uhličitým pri vysokej teplote a tlaku (125 °C, 100 atm). Koncový produkt sa spracováva pomocou kyseliny sírovej. Finálnym produktom je aromatická hydroxykyselina, známa ako kyselina salicylová (prekurzor aspirínu).[2][3][4][5]
Pri použití hydroxidu draselného namiesto hydroxidu sodného vzniká hlavne kyselina 4-hydroxybenzoová, pretože tvorí podstatne slabší komplex.[6] Kyselina 4-hydroxybenzoová je prekurzorom pre parabény, skupinu biocídov používaných napríklad v kozmetike na osobnú starostlivosť.
Táto reakcia sa používa i na priemyselnú syntézu kyseliny 3-hydroxy-2-naftoovej, pričom regiochémia karboxylácie (tzn. miesto, kam sa naviaže karboxylová skupina) je závislá na teplote.[7]
Reakčný mechanizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Kolbeho–Schmittova reakcia prebieha pomocou nukleofilnej adície fenolátu, typicky fenolátu sodného, na oxid uhličitý, čím vzniká salicylát. Posledným krokom reakcie je protonizácia salicylátového aniónu kyselinou, čím vznikajú príslušné salicylové kyseliny (orto- a para-izoméry).
(animácia)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ C. S. Marvel; A. L. Tanenbaum. γ-Phenoxypropyl Bromide. Org. Synth., 1929, s. 72. DOI: 10.15227/orgsyn.009.0072.
- ↑ Hermann Kolbe. Ueber Synthese der Salicylsäure. Annalen der Chemie und Pharmacie, 1860, s. 125–127. Dostupné online. DOI: 10.1002/jlac.18601130120. English translation by Matthew Johnathan Leonard.
- ↑ R. Schmitt. Beitrag zur Kenntniss der Kolbe'schen Salicylsäure Synthese. Journal für Praktische Chemie, 1885, s. 397–411. Dostupné online. DOI: 10.1002/prac.18850310130.
- ↑ A. S. Lindsey and H. Jeskey. The Kolbe-Schmitt Reaction. Chem. Rev., 1957, s. 583–620. DOI: 10.1021/cr50016a001. (Review)
- ↑ R. T. Morrison and R. N. Boyd. Organic Chemistry. 4th. vyd. [s.l.] : Allyn and Bacon, 1983. Dostupné online. ISBN 0-205-05838-8. S. 976-7.
- ↑ DEVÍNSKY, Ferdinand. Organická chémia. 2. prepracované a doplnené. vyd. Bratislava : Osveta, 2013. ISBN 9788080633882. S. 426 – 427.
- ↑ BOOTH, Gerald. Naphthalene Derivatives. [s.l.] : John Wiley & Sons, Ltd, 2000. DOI: 10.1002/14356007.a17_009. Dostupné online. ISBN 978-3-527-30673-2. DOI:10.1002/14356007.a17_009 (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kolbeho-Schmittova syntéza
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kolbe–Schmitt reaction na anglickej Wikipédii.
