Koloman Ladislav Brezány

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Koloman Ladislav Brezány
plukovník generálneho štábu
plukovník generálneho štábu
Narodenie25. jún 1905
Žilina, Slovensko
Úmrtie30. jún 1991 (86 rokov)
Žilina, Slovensko

Koloman Ladislav Brezány (* 25. jún 1905, Žilina – † 30. jún 1991, Žilina) bol vojak, vysokoškolský vojenský pedagóg, partizán, armádny dôstojník so zásluhami na budovaní českej a slovenskej armády, Pseudonym: Brezáni Koloman,Koloman Brezany, K.L.B.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Žiline v starej slovenskej rodine (pôvodne žilinských mešťanov a zemanov – armalistov) Júliusa Brezányho (1876-1951) a jeho manželky Rozálie rodenej Haanovej (1884-1950). Jeho otec bol vedúcim vozmajstrov na trati Košicko-bohumínskej železnice a neskôr odborný dozor pri budovaní československých železníc.

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Svoju mladosť prežil v Žiline kde absolvoval ľudovú školu, po ktorej nastúpil na Štátnu reálku Jána Palárika v Žiline. Tu v roku 1922 aj úspešne zmaturoval. Zakrátko nato sa zapísal na Vojenskú akadémiu v Hraniciach, ktorú navštevoval v rokoch 1922 – 1924.

Služba v armáde v predvojnovej česko-slovenskej republike[upraviť | upraviť zdroj]

Ako čerstvý absolvent Vojenskej akadémie v Hraniciach bol ešte v roku 1924 odoslaný do aplikačnej školy pre delostreleckých dôstojníkov v Olomouci. Výborné výsledky, bystrá myseľ aj skvelá fyzická kondícia ho len utvrdili v správnosti svojej kariérnej voľby a tak po vojenskej akadémii a krátkom pôsobení u delostreleckého pluku, pokračoval štúdiom na Vysokej škole vojenskej v Prahe (1935 – 1938), ktorú ukončil už s hodnosťou kapitána delostreleckého pluku. Ako aktívny dôstojník a čerstvý absolvent VŠV, bol zaradený k veliteľstvu 2. divízie v Plzni ako pridelený dôstojník. Koloman Brezány sa zúčastnil aj mobilizácie česko-slovenskej armády v roku 1938, ktorá bola vyhlásená ČSR ako reakcia na nátlak fašistického Nemecka o odstúpenie časti česko-slovenského územia. Neskoršiu stratu týchto území, vnímal ako bolestné oslabenie Česko-slovenskej republiky, ktorej existencia sa v tej dobe už de facto schyľovala ku koncu.

Služba v armáde v Slovenskej republike a II. svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky (14. 3. 1939) sa Koloman Brezány stal príslušníkom Slovenskej armády. Pre dovtedajšie vynikajúce služobné výsledky a pre nedostatok kvalifikovaných vrcholových dôstojníkov v Slovenskej armáde, bol napokon preradený zo svojej pôvodnej stavovskej skupiny delostrelectva do stavovskej skupiny dôstojníkov generálneho štábu, kde veľmi rýchlo preukázal svoje schopnosti a bol povýšený na majora generálneho štábu. Ako Mjr. gšt. sa Koloman Brezány zúčastnil aj ťaženia slovenskej armády proti Poľsku, pri ktorom zastával významnú štábnu funkciu – prednostu 3. (operačného) oddelenia veliteľstva poľnej armády „Bernolák“. Počas tohto ťaženia sa vlastným diplomatickým nasadením zaslúžil o nekrvavé obsadenie poľského mestečka Zakopané, počas ktorého údajne nepadol jediný výstrel. Boli to práve zbytočné straty na životoch a rastúca Nemecká agresia, ktoré ho primäli prehodnotiť svoje profesionálne i životné postoje.

V roku 1940 sa zaslúžil aj o prevoz troch vlakových súprav streliva, určených pre Nemecko do Juhoslávie, kde boli neskôr použité práve na boj proti Tretej ríši. Za tento počin si okrem vysokého ocenenia z Juhoslávie vyslúžil aj prenasledovanie a vyšetrovanie zo strany Nemecka.

Napriek tomu sa ešte, už ako podplukovník gšt. s nevôľou zúčastnil aj ťaženia Slovenskej armády proti ZSSR po boku Nemeckej armády v rámci operácie „Barbarossa“ v roku 1941 a tiež počiatočných bojových operácii proti ZSSR na Ukrajine. Bol priamo účastný pri bojoch u Vojtkovej, Záluží, ako aj pri Koniuske.

Po návrate z bojového poľa bol ešte v roku 1941 ustanovený prednostom historického oddelenia Ministerstva Národnej Obrany. V roku 1942 bol opäť povolaný na front, tentokrát ako náčelník štábu Rýchlej divízie, ktorej velil generál II. triedy Štefan Jurech. Na prelome rokov 1942/1943 bol účastníkom a aktérom príprav dohody o prechode Rýchlej divízie do zajatia Červenej armády, ktorá sa napokon nezrealizovala.

V roku 1943 sa napokon vrátil na Slovensko, kde bol z Bratislavy prevelený do Žiliny ako oblastný veliteľ brannej výchovy. Rok 1944 bol pre Kolomana Brezányho značne turbulentný v zmysle názorových treníc s velením a hrozilo mu aj prepustenie do výslužby.

Slovenské národné povstanie[upraviť | upraviť zdroj]

Po zahájení Slovenského národného povstania, sa Koloman Brezány náchadzal v Žiline, čo mu umožnilo aktívne sa zapojiť do odboja. Ako skúsený veliaci dôstojník okolo seba vytvoril partizánsku skupinu, ktorá operovala v obvode neskoršej IV. taktickej skupiny 1. čs. armády na Slovensku v okolí Prievidze a Handlovej. Od 2. septembra 1944 do 3. mája 1945 vykonával funkciu styčného dôstojníka u partizánskej brigády gen. M.R. Štefánika. Neskôr sa stal jedným z veliteľov partizánskych jednotiek po tom, ako bola 1. čs. armáda na Slovensku zatlačená do hôr v Kuneráde. Potom ako MNO zistilo, že sa pplk. Koloman Brezány zapojil ako partizánsky veliteľ do SNP, ho nový minister NO Štefan Haššík ešte v roku 1944 prepustil zo zboru dôstojníkov z povolania a degradoval ho na strelníka v zálohe.

Služba v obnovenej Československej armáde[upraviť | upraviť zdroj]

V závere II. svetovej vojny bol Koloman Brezány opäť prijatý ako pplk. delostrelectva do československej armády. Od mája 1945 potom pôsobil ako posádkový veliteľ v Turčianskom Sv. Martine, odkiaľ bol prevelený do Banskej Bystrice, kde zastával funkciu veliteľa delostrelectva a zástupcu veliteľa divízie. Ako väčšina dôstojníkov, účastných na SNP, ktorí sa zamýšľali ďalej kariérne rozvíjať, sa i Koloman Brezány stal po II. svetovej vojne v dobrej viere členom KSČ. Ako zaslúžilý partizán bol s účinnosťou od 1. 4. 1946 následne povýšený na plukovníka generálneho štábu. V roku 1948 bol povolaný do Najvyššej vojenskej školy v Prahe, kde úspešne absolvoval III. kurz pre vyšších veliteľov, po ktorom malo nasledovať povýšenie do hodnosti generála. O tom, že rok 1948 bol preňho mimoriadne priaznivý, svedčili aj dobové kuloárne indície, ktoré Kolomana Brezányho videli dokonca na poste ministra národnej obrany.

Zmena politickej klímy a koniec vojenskej kariéry[upraviť | upraviť zdroj]

Situácia sa však radikálne zmenila už v roku 1949, kedy plk. Koloman Brezány definitívne ukončil školu výrazne podhodnotený. V tomto období sa totiž už začínala prejavovať rastúca politická komunistická mašinéria, pre predstaviteľov ktorej, začínal byť Koloman Brezány nepohodlný. To sa odzrkadlilo už na jeho posudku, ktorý znel: „politicky nie je spoľahlivý“. Akokoľvek pozitívne bol hodnotený v ostatných oblastiach svojej činnosti, a hoci všetky jeho vojenské výsledky ho predurčovali k povýšeniu, pre vrcholných predstaviteľov Komunistickej Strany v Československu sa stal politickou a konkurenčnou hrozbou. Podľa vtedy štandardného modelu bol teda najskôr označený za nepriateľa ľudu a po nútenej dovolenke v roku 1950 bol prepustený z armády do výslužby. Bez udania relevantných dôvodov mu bola ku dňu 1. 11. 1950 dokonca potupne odňatá i vojenská hodnosť Plk. gšt. a ďalej bol evidovaný len ako vojak v zálohe. Mocenské zložky vtedajšieho Československa však mali z jeho možných budúcich aktivít stále veľké obavy a tak sa rozhodli zničiť nie len kariéru Kolomana Brezányho ale aj jeho reputáciu a osobný život.

Život v komunistickej totalite a snahy o odčinenie krívd[upraviť | upraviť zdroj]

Koloman Brezány sa po prepustení z čs. armády nemohol zamestnať na žiadnom štátnom, či mestskom úrade, ba dokonca ani v žiadnej administratívnej zložke akéhokoľvek podniku. Toto všetko malo za cieľ zabrániť mu získať akýkoľvek, čo i len nepatrný spoločenský vplyv. Hoci sa Koloman Brezány nikdy nevzdal svojho boja za spravodlivosť, odčinenie krivdy a navrátenie svojho bývalého statusu a vojenských hodností, nedarilo sa mu to. Musel vykonávať len rôzne manuálne práce ako robotník, aby vôbec prežil a uživil svoju rodinu. Okrem toho čelil on i jeho rodina tvrdému diskreditačnému tlaku, prenasledovaniu, odpočúvaniu a inému znevýhodňovaniu v spoločnosti. Dokonca stačilo, aby sa stal čo i len vedúcim pracovnej skupiny robotníkov, už bol vyšetrovaný lokálnymi zložkami Štátnej bezpečnosti. Tvrdé 50-te a miernejšie 60-te roky sa v každom prípade v živote Kolomana Brezányho prejavili tým, že bol odstránený zo všeobecného povedomia. Prvý vážnejší pokus o rehabilitáciu sa začal až v roku 1968, kedy agenda Alexandra Dubčeka začala Kolomanov prípad riešiť. Dejinné udalosti po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy (29. august 1968) do Česko-Slovenska a následné nové sprísnenie socialistického režimu však rehabilitáciu Kolomana Brezányho znemožnili. V roku 1971 bola vec takto uzavretá.

Na sklonku života[upraviť | upraviť zdroj]

Po dlhoročnom úsilí o odčinení krívd minulého režimu, sa napokon Koloman Brezány dočkal v roku 1991 zaslúženej rehabilitácie, ktorou mu bola prinavrátená vojenská hodnosť a titul Plk. gšt. v.v. a bola mu udelená Medaila za výstavbu Českej a Slovenskej armády I. stupňa. Krátko po rehabilitácii, 30. júna 1991, plukovník generálneho štábu Koloman Ladislav Brezány umrel a bol pochovaný s riadnym vojenským ceremoniálom na cintoríne v Žiline.

Vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Ako prednášajúci na Vysokej škole vojenskej podrobne spracovával všetky operácie II. svetovej vojny, ktoré opatril mapami a vlastnými komentármi. Jeho prednášky boli veľmi obľúbené u poslucháčov, aj keď bol prísny v ich hodnotení. Do konca svojej kariéry vytvoril monumentálny dvadsaťzväzkový zborník, ktorý nazval „Dejiny Vojny / Dejiny Války“. Tento zborník obsahoval podrobne rozpracované vojenské operácie, s pridaným vlastným odborným komentárom. Všetky exempláre tohto diela spálil sám autor po roku 1950, pretože sa obával, že by mohli byť použité proti nemu v politických procesoch.

Vedecké práce[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1948Dejiny Vojny (Dejiny Války)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Fondy Archívu Rodiny Brezány - Fontes rerum Archivum Familiae Brezányi
  • JABLONICKÝ, Jozef. Z ilegality do povstania – kapitoly z občianskeho odboja. Bratislava, Dali-BB, 2009, 448 s.
  • JABLONICKÝ, Jozef. Samizdat o odboji. Štúdie a články. Bratislava, Kalligram, 2004,
  • JABLONICKÝ, Jozef. Samizdat o odboji II. Štúdie a články. Bratislava, Kalligram, 2006,
  • HRONSKÝ, Marián; KRIVÁ, Anna; ČAPLOVIČ, Miloslav. Vojenské dejiny Slovenska. Zväzok IV 1914 – 1939. Bratislava : Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 1996. 264 s. ISBN 80-88842-05-0.
  • ŠTEFANSKÝ, Václav. Armáda v SNP. Bratislava, Pravda, 1984,
  • LACKO, Martin. Proti Poľsku – Odraz ťaženia roku 1939 v denníkoch a kronikách slovenskej armády. Bratislava, ÚPN, 2007,
  • ŠOLC, Jiří. Osudná rozhodnutí – Kapitoly z historie československého odboje v letech 1939-1945. Praha, Naše vojsko, 2006,