Kolonádový most (Piešťany)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kolonádový most

Kolonádový most (tiež Sklený most) je národná kultúrna pamiatka[1] nachádzajúca sa v meste Piešťany nad riekou Váh. Dielo architekta Emila Belluša patrí k vrcholu funkcionalistickej architektúry Slovenska. Je najdlhším krytým mostom na Slovensku[2].

Vznik mosta[upraviť | upraviť zdroj]

S myšlienkou vytvoriť most prišiel nájomca piešťanských kúpeľov Ľudovít Winter. Požadoval most s úzkou vozovkou, ktorý by bol pred nepriazňou počasia krytými chodníkmi so zakomponovanými obchodmi. Spodnú časť projektoval švajčiarsky inžinier Schwartz, vrchú nadstavbu Emil Belluš. Väčší problém nastal pri projekcii vrchnej časti mosta. Prvý projekt počítal s dvoma tunelmi po stranách a s vozovkou uprostred. Winter túto myšlienku zavrhol, pretože v tuneloch by bol prievan a ľudia by na seba nevideli. Na odporúčanie Ing. Liewalda vyhľadal mladého tridsaťročného slovenského architekta Emila Belluša, ktorý pomocou Winterových pripomienok vyriešil problém nadstavby. Umeleckú výzdobu skiel vytvoril Martin Benka.[2] Stavbu realizovala firma Pittel a Brausewetter v rokoch 1930 – 1933. Náklady na stavbu mosta presahovali sumu 3,10 milióna Kčs.[3]

Názov kolonádový vystihuje jeho vrcholne spoločenskú funkciu, miesta stretávania a oddychu, korza pre pacientov – infanteristov, ako hovoril Belluš, ako aj pre návštevníkov kúpeľného ostrova. V zásade technické dielo, bezbariérový peší most so svojimi špecifickými funkciami je však aj humánnym a estetickým dielom, poskytujúcim ozdravný zážitok zo spoločenskej komunikácie a meditácie s krásnym prírodným prostredím.[4]

Konštrukčné riešenie[upraviť | upraviť zdroj]

Architektonický návrh: Prof. Emil Belluš, statika: Prof. Grebeník

Most vybudovaný zo železobetónu v rokoch 19311933 nahradil starý drevený most spájajúci mesto Piešťany s kúpeľným ostrovom. Nosnú konštrukciu mosta so siedmimi poľami 3x20 + 28 + 3x20 m s celkovou dĺžkou 148 m tvoria trojpoľové spojité nosníky s konzolami vyloženými do stredného poľa s vloženým 20 m poľom. V strednom 28 m poli je plavebný gabarit na budúcu plavbu s plavebnou výškou 5 5 m. Zastrešená čas vozovky vyhradená pre chodcov je oddelená od dopravného pása zasklenou stenou s niekoľkými kioskami na koncoch mosta. Dva piliere stredného poľa sa zakladali na studniach, štyri vnútorné na pilotovom rošte z baranených železobetónových pilot, nábrežné opory plošne. Most architektonicky navrhol arch. Emil Belluš, ktorý na deliacej kolonádovej zasklenej stene uplatnil umeleckú výzdobu Martina Benku s ľudovými motívmi. V apríli 1945 nemecká armáda zničila podstatnú časť mosta. Úplne zdemolované boli stredné polia a obidva piliere založené na studniach. Vážne bola porušená cela nadstavba prístrešku a zasklená deliaca stena. Most bol obnovený podľa pôvodného projektu a v súčasnosti už má len funkciu kolonádovej pešej zóny areálu kúpeľov. Aj keď most bol investorom zadaný s požiadavkou, že má plniť i funkciu kolonády, všeobecne sa uznáva, že originálne dielo z toho vytvoril predovšetkým architekt. Preto sa aj E. Bellušovi priznáva autorstvo celého diela.[4]

Umelecká stránka[upraviť | upraviť zdroj]

Východné priečelie.

Kolonádový most sa zrodil na objednávku vtedajšieho majiteľa piešťanských kúpeľov Wintera, aby Belluš navrhol atypický most cez Váh na Kúpeľný ostrov, ako promenádu pre hosťov kúpeľného mesta. Pri vstupe na most je známa socha barlolamača od R. Kuhmayera. Akademický maliar Martin Benka vytvoril dva návrhy slovenských postáv, vyleptané do skla, aby sa nezamedzila priehľadnosť promenády mosta. Belluš o tom povedal: „Osobitne rád spomínam na obdobie tvorby a výstavbu kolonádového obytného, skleneného mosta v Piešťanoch.“ Čistota funkcionalistického konceptu je vyvážená Bellušovým sklonom k tradicionalizmu.[4]

Urbanistické riešenie[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavosťou mosta je okrem iného aj poloha. Bellušova logika sa odvíja nie od mesta (zrejme by klasickí urbanisti prišli na polohu v predĺžení Winterovej ulice – dnešnej pešej zóny), ale vychádza z kúpeľného ostrova, keď naväzuje na kompozičnú os starých kúpeľov a zapája predpolie vtedy hlavných kúpeľných objektov (Irma). Na druhej strane most ústi na začiatku kúpeľného parku v rozhraní s mestom, Vznikol teda hlavne pre potreby kúpeľných hostí, čo sa odzrkadlilo aj v jeho „obytnej“ architektúre (pôvodne bol kombinovaný aj s automobilovou dopravou).[4]

Lepty do skla[upraviť | upraviť zdroj]

V roku dokončenia boli na moste umiestnené lepty do skla „PIESNE DETVY“ a „NA SALAŠI“ podľa návrhu akademického maliara Martina Benku, ktoré vyleptali v pražskej ryteckej umeleckej škole. Lepty zachránil pred skazou v roku 1945 technický vedúci kúpeľov Filip Hanic v ohrození vlastného života. Spätne boli inštalované pri rekonštrukcii mosta v roku 1956. Dnes sú z dôvodu ohrozenia vandalizmom osadené ich kópie.

Socha barlolámača[upraviť | upraviť zdroj]

Barlolámač.

V roku 1933 bola osadená na moste socha barlolámača podľa návrhu Roberta Kühmayera. Odliata je z bronzu u firmy Barták Praha.

Nápisy[upraviť | upraviť zdroj]

Nápisy na priečeliach navrhol vtedajší archivár Krajinského úradu v Bratislave historik Daniel Rapant. Zo strany od mesta je to SALUBERRIMAE PISTINIENSIS THERMAE (Najuzdravujúcejšie piešťanské kúpele), ide o názov latinskej básne z roku 1642 napísanej Adamom Trajanom. Zo strany ostrova je to SURGE ET AMBULA (Vstaň a choď), pochádza z evanjelia podľa Matúša (Matúš 9, šiesty verš), v ktorom Ježiš uzdravuje ochrnutého. Symbolizuje uzdravujúcu silu kúpeľov.

Zničenie mosta[upraviť | upraviť zdroj]

2. apríla roku 1945 o 7 hodine rannej most zničili ustupujúce nemecké vojská, opravili ho o 11 rokov neskôr v roku 1956.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Most je východiskovým bodom žltej turistickej značkovanej trasy číslo 8123, modrých číslo 2417, číslo 2442 a zelenej číslo 5135.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Karta NKP [online]. Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  2. a b Kolonádový most v Piešťanoch www.slovakia.travel získané 1.12.2008
  3. Kolonádový most piestany.com/sk získané 29.05.2012
  4. a b c d Zborník príspevkov z vedeckej konferencie Architekt profesor Emil Belluš, Bratislava 16.-17. septembra 1999

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°35′17″S 17°50′24″V / 48,588056°S 17,84°V / 48.588056; 17.84