Kolonializmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kolonializmus je systém politického ovládania a ekonomického využívania málo vyvinutých krajín.

Kolonializmus a imperializmus[upraviť | upraviť zdroj]

Politika získavania a využívania území pre ekonomický a politický rast krajiny, ktorá kolóniu ovláda.

Známe sú tri formy spravovania kolónii:

1. Priama správa: Správcom je guvernér, územie úplne podlieha spravujúcej krajine.

2. Protektorát je označenie pre autonómne štátne zriadenie, kde časť právomocí zastáva autonómna vláda a časť vláda iného štátu. Napr. Egypt bol pod protektorátom Veľkej Británie.

3. Domínium - samosprávne kolónie – obyvatelia boli väčšinou európskeho pôvodu a sami spravovali vnútroštátne záležitosti. Príkladom sú Kanada a Austrália.

Dôvody kolonizácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • strategický význam - vojenské konflikty
  • nové zdroje surovín - nové druhy tovaru (kovy, kaučuk...)
  • lacná pracovná sila - otroci
  • hospodársky zisk

Nevýhody pre ovládnuté krajiny:

  • rasizmus - podceňovanie pôvodných obyvateľov kolónie
  • vytváranie nových hraníc bez ohľadu na rôzne africké národy
  • európsky kolonisti obsadzovali najlepšiu pôdu
  • koloniálnu správu tvorili belosi, na politickom živote sa zúčastňovalo len málo Afričanov
  • strata politickej suverenity
  • hospodárska podriadenosť
  • násilné presadzovanie vlády kolonialistov

Výhody pre ovládnuté krajiny:

  • moderná správa štátu
  • koloniálne správy nestrpeli rozbroje medzi kmeňmi
  • stavby železníc
  • práca
  • šírenie osvety a základného vzdelania
  • synovia miestnych hodnostárov mohli študovať na európskych univerzitách čím vznikali základné vrstvy inteligencie, z ktorej neskôr pochádzali vodcovia proti koloniálneho hnutia i prvý predstavitelia oslobodených krajín.