Kombinovaná letka (Slovenské povstalecké letectvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kombinovaná letka
KrajinaČesko-Slovensko Česko-Slovensko
Vznik29. august 1944
Zánik25. október 1944
Typletka
Velitelia
Nadradené jednotkyLetecká skupina
Účasť
Vojnydruhá svetová vojna
BitkySlovenské národné povstanie
Insígnie
Znak
Vojenská letka
Bombardovacie lietadláSM.84bis
Prieskumné lietadláŠ.328, Fw 189A-2
Stíhacie lietadláB.534.IV, B/Bk.534, Bf 109E-3/4, Bf 109G-6
Výcvikové lietadláE.39G, E.241, Ba.122, Bš.122, Kl 35D, Go 145H, He 72B-1 Kadett, Fw 44
Dopravné lietadláSM.84bis, Ju 52/3m, W 34 hi, C.445M, Fw 58C

Kombinovaná letka (skratka: KL) bola prieskumno-bombardovacia letecká jednotka, ktorá bojovala proti silám Osi na území Slovenska počas Slovenského národného povstania na jeseň 1944.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské národné povstanie, organizované slovenským vojenským odporom, sa začalo v nepriaznivých podmienkach 29. augusta 1944. V prvých dňoch povstalci stratili významné letiská v Piešťanoch, Spišskej Novej Vsi, Poprade, Vajnoroch pri Bratislave a v Trenčianskych Biskupiciach. Na strednom Slovensku však mali stále pod kontrolou veľké územie s letiskom Tri Duby (dnes Letisko Sliač), Mokraď (do 5. septembra 1944) a poľnými letiskami neďaleko obce Zolná, Rohozná a na Muránskej planine pri Veľkej lúke.[2]

Všetky vojenské lietadlá povstalcov tvorili prieskumnú-bombardovaciu jednotku, tzv. Kombinovanú letku. Letke velil Mikuláš Šinglovič a pozostávala zo štyroch dvojplošných stíhacích lietadiel Avia B.534, troch starších prieskumných/ľahkých bombardérov Letov Š.328 a dvoch čiastočne z náhradných dielov zostavených Messerschmittov Bf 109E (jeden vo verzii E-3 a jeden E-4). Kombinovaná letka bola neskôr posilnená o dva ďalšie moderné Messerschmitty Bf 109G-6 a jeden prieskumný Focke-Wulf Fw 189, ktorý preletel z východného Slovenska k Sovietom v Poľsku potom, čo boli povstalci na východnom Slovensku obkľúčení a odzbrojení nemeckými vojskami. Ďalej mali povstalci aj dve cvičné lietadlá typu Klemm Kl 35, niekoľko lietadiel Heinkel He 72 Kadett, Praga E.39 a dva stredné bombardéry Savoia-Marchetti SM.84, ktoré boli ukoristené počas bojov. Lietadlá Praga E.39 boli používané okrem iného aj na zásobovanie obkľúčených povstaleckých jednotiek.

Hlavnú základňu Kombinovanej letky často napádali lietadlá Luftwaffe. Letisko Tri Duby slúžilo aj ako významná zásobovacia základňa, na ktorú smerovali dopravné lietadlá Li-2 a C-47 Skytrain sovietskeho diaľkového letectva s materiálnou pomocou zo Sovietskeho zväzu a posilami v podobe 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády. Na letisku pristáli v dňoch 17. septembra a 7. októbra aj bombardéry Boeing B-17G Flying Fortress 483. bombardovacej skupiny 15. leteckej armády USA, ktoré sem priviezli vojenský materiál (zbrane, strelivo, výbušniny) a zdravotnícky materiál na pomoc povstalcom a aj členov americkej spravodajskej skupiny OSS a britskej SOE. Zo Slovenska odviezli tiež amerických letcov, ktorým sa podarilo uniknúť zajatiu. V oboch prípadoch sprevádzali bombardéry B-17G stíhačky P-51 Mustang 52. stíhacej skupiny, pričom 17. septembra na Troch Duboch jeden P-51B havaroval a jeden P-51C musel núdzovo pristáť. Poľné letisko Rohozná sa využívalo ako prijímacia plocha pre zhadzovanie materiálu dodávaného zo ZSSR lietadlami B-25 Mitchell sovietskeho diaľkového letectva.

Kombinovaná letka mala problémy s dodávaním zásob pre svoje stroje, hlavne s dodávkami munície pre nemecké guľomety na Messerschmittoch Bf 109, ktoré sa museli dovážať ako trofejné zo ZSSR. Letka väčšinou slúžila na podporu pozemným jednotkám, ale jej piloti a pozorovatelia dosiahli aj niekoľkých vzdušných víťazstiev. Medzi najpozoruhodnejšie patrí zostrelenie maďarského Junkersu Ju 52 pilotom Františkom Cyprichom na Avii B.534, posledný zostrel dosiahnutý na dvojplošnej stíhačke alebo zostrel pozorovacieho Focke-Wulfu Fw 189, ktorý dosiahla posádka pozorovacieho Letovu Š.328, pilot Jozef Žálik a pozorovateľ Matej Beznák. Okrem zostrelov dosiahli slovenskí a tiež dvaja juhoslovanskí piloti, Sava Poljanec a Arsenije Boljević, ďalších bojových úspechov. Ján Lupták s Aviou B.534 zničil na letisku Poprad tri Junkersy Ju 87 Stuka a Rudolf Božik zaútočil na nemecké lietadlá bombardujúce letisko Tri Duby a narušil ich útočiacu formáciu v Messerschmitte Bf 109G-6 bez munície. Posádky Letovov Š.328 statočne útočili na pozemné ciele. Kombinovanej letke však chýbali akékoľvek bombardovacie lietadlá, a preto boli jej možnosti priamej leteckej podpory bojujúcich pozemných jednotiek podstatne oklieštené. Možnosti povstaleckého letectva sa celkovo zlepšili po prílete 1. česko-slovenského samostatného stíhacieho leteckého pluku na poľné letisko Zolná pri Zvolene dňa 17. septembra 1944. Pluku velil štábny kapitán František Fajtl a bol vyzbrojený v tom čase modernými sovietskymi stíhačkami Lavočkin La-5FN. Personál pluku tvorilo množstvo skúsených pilotov – hlavne česko-slovenských dobrovoľníkov, ktorí už predtým slúžili v britskej RAF.[2]

Na jeseň 1944 narušovalo aktivitu leteckých síl na Slovensku i nepriaznivé počasie a nízka oblačnosť, ktorá je nebezpečná pre let v horských oblastiach stredného Slovenska. Bojovú činnosť povstaleckého letectva pravidelne komplikoval aj nedostatočný protiletecký výzvedný a sledovací systém, ktorý pri absencii rádiolokátorov tvorili iba stanovištia leteckej hlásnej služby. Niektoré pôvodné letecké jednotky, ktoré nemali alebo prišli o svoju výzbroj, boli nasadené ako pešie a zaradili sa medzi najlepšie útvary povstaleckej armády.[2]

Príslušníci Kombinovanej letky bránili uzavierajúci sa vzdušný priestor nad zvyškom povstaleckého územia do 24. októbra 1944. Letisko Tri Duby opustili 25. októbra. Po odlete lietadiel sa príslušníci leteckého a pozemného technického personálu Kombinovanej letky, ktorí neboli presunutí do ZSSR, podieľali na likvidácii neletuschopných lietadiel a vojenského leteckého materiálu na letisku Tri Duby. Po tejto deštrukčnej činnosti väčšina technického personálu letisko opustila a presunula sa na Donovaly. V týchto dňoch bolo letisko Tri Duby ohrozené paľbou z diel a postupom nemeckých vojsk.

Letci Kombinovanej letky vykonali 350 bojových letov v trvaní 460 letových hodín, pričom zostrelili sedem nepriateľských lietadiel (jeden Ju 52, dva Ju 88 a štyri Fw 189). Na zemi poškodili tri nemecké Ju 87, päť tankov a samohybných diel. Počas útokov na pozemné ciele v palebnom postavení zničili, vážne poškodili a umlčali 12 delostreleckých batérií, 2 železničné lokomotívy, 16 železničných nákladných vozňov s vojenským materiálom, 35 nákladných a 12 osobných automobilov, 2 rádiovozy, 39 guľometných a 21 mínometných hniezd, 45 trénov s muníciou a proviantom a 5 pozorovacích stanovíšť. Z bojov vyradili presne nezistený počet nemeckých vojakov. Na nepriateľa zhodili 22 560 kg trhavých a zápalných bômb a vystrieľali vyše 55 000 nábojov. Po Slovensku rozhodili približne 1 650 kg letákov a propagačného materiálu.[3]

Vzhľadom na to, že Nemci na konci októbra 1944 povstanie potlačili, veliteľ povstaleckej armády Rudolf Viest nariadil leteckým silám, aby odleteli zo stredného Slovenska na bezpečnejšie letiská zaistené Červenou armádou v Poľsku. Väčšina z povstaleckých pilotov sa potom stala príslušníkmi 1. česko-slovenskej zmiešanej leteckej divízie, ktorá sa podieľala na oslobodení Česko-Slovenska a Poľska na jar 1945.

Piloti Kombinovanej letky[upraviť | upraviť zdroj]

Avia B.534.217 Kombinovanej letky, na ktorej František Cyprich zostrelil dňa 2. septembra 1944 neozbrojený maďarský dopravný Ju 52/3m

Lietadlá Kombinovanej letky[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b STANISLAV, Ján; KLABNÍK, Viliam. Slovenské letectvo 1944-1945. 1. vyd. [Bratislava] : Magnet press, 2003. 246 s. ISBN 80-89169-00-7. Kapitola Kombinovaná letka v SNP, s. 100.
  2. ↑ a b c PLEVZA, Viliam a kolektív. Dejiny Slovenského národného povstania 1944 – 5. zväzok. 1. vyd. Bratislava : Pravda, 1984. 653 s. s. 274 – 275.
  3. ↑ Stanislav, Klabník 2003, s. 98.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Portal Letecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kombinovaná_letka_(Slovenské_povstalecké_letectvo)&oldid=7382486“