Konštantínopolský ekumenický patriarchát
| Konštantínopolský ekumenický patriarchát Patriarchatus Oecumenicus Constantinopolitanus | |
| Οἰκουμενικόν Πατριαρχεῖον Κωνσταντινουπόλεως | |
.svg) | |
| Základné údaje | |
|---|---|
| Cirkev | Pravoslávna cirkev |
| Štát | Turecko, Grécko, diaspora |
| Dátum vzniku | 38 n. l. – |
.jpg) Katedrála sv. Juraja v Istanbule, sídelný chrám patriarchu | |
| Hierarchia | |
| Metropolita | patriarcha Bartolomej I. |
| Biskupi: 125 (73 regulárnych, 52 titulárnych) | |
| Farnosti: 525 v USA[1] | |
| Rehoľníci: ~1,800 (Hora Athos) | |
| Kláštory: 20 (USA)[1] 20 (Hora Athos), 8 (Austrália), 6 (Meteora) | |
| Štatistické údaje | |
| Veriaci | 5,3 milióna |
| Ostatné údaje | |
| Liturgický jazyk | gréčtina, angličtina, ukrajinčina, francúzština, kórejčina, turečtina |
| Katedrála | Katedrála svvätého Juraja, Istanbul |
| Webstránka | https://ec-patr.org/ |
Konštantínopolský ekumenický patriarchát je jedna z autokefálnych pravoslávnych cirkví. Jej najvyšším predstaviteľom je ekumenický patriarcha. Patriarchát má sídlo vo Fenere.[2] Do patriarchátu patria pravoslávni v Turecku, časť pravoslávnych v Grécku a diaspora pravoslávnych Grékov vo svete.[2] Jeho patriarcha má medzi pravoslávnymi biskupmi postavenie prvého medzi rovnými.[3] Súčasným ekumenickým patriarchom je od roku 1991 Bartolomej I.[4]
Dôležitosť Konštantínopola narástla po tom ako tam bolo presťahované hlavné mesto Rímskej ríše v roku 330. V roku 381 bol Konštantínopol uznaný za patriarchát. V roku 1054 nastala východná schizma, keď sa cirkvi Konštantínopola a Ríma oddelili. Po tom ako Konštantínopol aj so sídlom patriarchátu v roku 1453 dobyli Turci, sa stal súčasťou Osmanskej ríše. V súčasnosti je napätie medzi patriarchátom a tureckou vládou kvôli niektorým otázkam (napr. zákon prikazuje, aby patriarcha bol turecký občan).
Ekumenický patriarchát podporuje rozširovanie kresťanskej viery a pravoslávnej doktríny a ekumenickí patriarchovia sú zapojení do ekumenizmu a medzináboženského dialógu, charitatívnej činnosti a obrany pravoslávnych kresťanských tradícií. Medzi významné témy politiky ekumenického patriarchátu v 21. storočí patria bezpečnosť veriacich na Blízkom východe, zmierenie východných pravoslávnych a katolíckych cirkví[5] a znovuotvorenie teologickej školy v Chalki, ktorú uzavreli turecké úrady v roku 1971.[6][7]
Sídelné chrámy patriarchátu[upraviť | upraviť zdroj]
-
-
-
-
Katedrála svätého Juraja (1597 – súčasnosť)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KRINDATCH, Alexei. Atlas of American Orthodox Christian Churches. Brookline, MA : Holy Cross Orthodox Press, 2011. ISBN 978-1-935317-23-4. S. 143.
- ↑ a b Pravoslavné církve v dnešním světě[nefunkčný odkaz]
- ↑ Na inaugurácii pápeža bude aj patriarcha Bartolomej
- ↑ Konštantinopolský patriarchát [online]. orthodox.sk, [cit. 2021-01-03]. Dostupné online.
- ↑ KENNY, Peter. Ecumenical News [online]. ecumenicalnews.com, [cit. 2021-01-03]. Dostupné online.
- ↑ ELLIS, Tom. Turkey, the patriarch and the Halki seminary [online]. ekathimerini.com, [cit. 2021-01-03]. Dostupné online.
- ↑ H. CON. RES. 50 [online]. Kongres Spojených štátov, 28.3.1995, [cit. 2021-01-03]. Dostupné online. (po anglicky)
Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- A Companion to the Patriarchate of Constantinople. Ed. Christian Gastgeber et al. Leiden, Boston : Brill, 2021. 320 s. ISBN 978-90-04-42443-2, 978-90-04-42447-0.
.svg)