Preskočiť na obsah

Konflikt na Blízkom východe (2026)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok alebo odsek sa zaoberá aktuálnou témou.
Informácie v článku sa môžu počas vývoja udalosti rýchlo meniť. Ak sú neaktuálne alebo nesprávne, buďte smelí a článok vhodne upravte.
Tento článok alebo odsek sa zaoberá prebiehajúcim vojenským konfliktom.
Informácie v článku sa môžu počas vývoja udalosti rýchlo meniť. Niektoré časti článku sa môžu skladať z informácií, z ktorých mnohé nie sú potvrdené nezávislými zdrojmi. Ak sú informácie v článku neaktuálne alebo nesprávne, buďte smelí a článok vhodne upravte.
Konflikt na Blízkom východe
Súčasť iránsko-izraelského konfliktu a krízy na Blízkom východe

Fotografie z vojny s Iránom v roku 2026. Ľavý panel (zhora nadol): Úderná skupina lietadlovej lode USS Abraham Lincoln v Arabskom mori, 6. februára 2026; odpálenie rakety Tomahawk z lode USS Delbert D. Black, 28. februára 2026; husté čierne oblaky dymu stúpajúce nad Teheránom, 3. marca 2026; následky útoku na školu v Mínábe, 28. februára 2026. Pravý panel (zhora nadol): F/A-18F Super Hornet amerického námorníctva štartuje z lietadlovej lode USS Abraham Lincoln, 27. februára 2026; letka stíhačiek F-16 izraelského letectva prelietava nad Dajr az-Zaurom a smeruje k Iránu, 4. marca 2026; zničenie krytej haly Ázádí v Teheráne, 5. marca 2026; zničená budova v Kermánšáhu, 3. marca 2026
Dátum 28. február 2026 – súčasnosť
Miesto juhozápadná Ázia (predovšetkým oblasť Perzského zálivu)
Stav prebiehajúci konflikt
atentát na iránskych vládnych predstaviteľov, vrátane Alího Chámeneího, ktorý vyústil do krízy vedenia krajiny
uzavretie Hormuzského prielivu iránskymi revolučnými gardami
Protivníci
USA USA
Izrael Izrael		 Irán Irán
Os odporu
Velitelia
USA Donald Trump
USA Pete Hegseth
USA Dan Caine
USA Brad Cooper
Izrael Benjamin Netanjahu
Izrael Jisra’el Kac
Izrael Ejal Zamir
Izrael Tomer Bar		 Irán Alí Chámeneí X
Irán Masúd Pezeškiján
Irán Alí Larídžání
Irán Azíz Nasírzádeh X
Irán Abdolrahím Músaví X
Irán Alí Šamchání X
Irán Mohammad Pakpúr X
Sila
Vojenské letectvo USA
Vojenské námorníctvo USA
Izraelské vzdušné sily		 Ozbrojené sily Iránskej islamskej republiky
Ľudové mobilizačné sily
Húsíovia
Straty
1 zabitý izraelský civilista, 121 zranených[1]
1 osoba zabitá v Abú Zabí padajúcimi troskami[2]
1 osoba zabitá a 7 zranených pri útokoch na Medzinárodné letisko Abú Zabí[3]
4 zranení pri útokoch na Palm Jumeirah[4]
3 zranení kuvajtskí vojaci
celkovo 12 zranených ľudí v Kuvajte[5]		 Irán 3 zabití, ~3 zranení[6]
201 mŕtvych, z toho najmenej 110 civilistov (vrátane obetí vzdušného útoku na školu v Mínábe)[7]
747 zranených

Konflikt na Blízkom východe[8] začal 28. februára 2026 spoločnými vzdušnými útokmi Spojených štátov a Izraela na Irán. Boli zamerané na vojenské a vládne objekty, pri ktorých bol zavraždený najvyšší vodca Iránu Alí Chámeneí a ďalší iránski predstavitelia. Došlo tiež k obetiam medzi civilným obyvateľstvom. Tieto prekvapivé útoky začali počas rokovaní medzi Iránom a USA. Irán reagoval raketovými a dronovými útokmi proti Izraelu, americkým základniam a spojencom USA na Blízkom východe a uzavretím Hormuzského prielivu, čím narušil globálny obchod.

Po vypuknutí krízy na Blízkom východe v roku 2023 si Irán a Izrael v roku 2024 vymenili raketové útoky a opäť aj počas dvanásťdňovej vojny v júni 2025, čo vyústilo do amerického vzdušného útoku na iránske jadrové zariadenia. V januári 2026 iránske bezpečnostné sily zmasakrovali tisíce civilistov pri potláčaní najväčších protestov v krajine od roku 1979. Americký prezident Donald Trump reagoval hrozbou vojenskej akcie a začal najväčšie posilňovanie amerických vojsk v regióne od invázie do Iraku v roku 2003.

Izraelsko-americké letecké údery poškodili vojenské základne, vládne budovy, školy, nemocnice a pamiatky.[9] Irán v odvete vystrelil stovky dronov a balistických rakiet na Izrael a na americké vojenské základne v susedných arabských krajinách, vrátane Bahrajnu, Jordánska, Kuvajtu, Kataru, Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov.[10] Irán tiež so svojimi spojencami zaútočili na Iracký Kurdistan. Britskú vojenskú základňu Akrotiri na Cypre zasiahol dron a nad Tureckom boli zostrelené rakety. Boli zasiahnuté civilné infraštruktúry, vrátane Ománu a Azerbajdžanu. Irán poprel útoky na Azerbajdžan, Omán a Turecko s tvrdením, že išlo o útoky pod falošnou vlajkou.[11][12] Konflikt medzi Hizballáhom a Izraelom eskaloval do libanonskej vojny v roku 2026, pri ktorej zahynulo viac ako 2 000 civilistov a militantov.[13][14][15]

Trumpova administratíva uvádzala rôzne a meniace sa dôvody na začatie vojny:[16] zabrániť iránskej odvete po očakávanom izraelskom útoku,[17] zastaviť bezprostrednú iránsku hrozbu, zničiť iránske raketové kapacity, zabrániť Iránu vo vývoji jadrových zbraní,[18] zmocniť sa iránskych ropných zdrojov a dosiahnuť zmenu režimu dosadením iránskej opozície k moci.[19][20] Iránski a niektorí americkí predstavitelia odmietli tvrdenia, že Irán pripravoval útok.[21] Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu uviedla, že hoci Irán má „ambiciózny“ jadrový program a odmietol povoliť inšpekcie svojich poškodených zariadení po vojne v roku 2025, neexistovali žiadne dôkazy o prebiehajúcom programe na výrobu jadrových zbraní. Generálny tajomník OSN António Guterres a niekoľko nezúčastnených krajín odsúdili americko-izraelské útoky; Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu odsudzujúcu iránske odvetné útoky na štáty Perzského zálivu.[22] Kritici vojny, vrátane odborníkov na právo a medzinárodné vzťahy, označili útoky USA za nezákonné podľa amerického práva a za porušenie suverenity Iránu[23] podľa medzinárodného práva.[24]

Medzi ekonomické dôsledky vojny patrí najväčšie narušenie dodávok ropy na svete od energetickej krízy v 70. rokoch 20. storočia, prudký nárast cien ropy a zemného plynu, narušenie leteckej dopravy a cestovného ruchu, ako aj nestabilita na finančných trhoch. Dodávky ropy a plynu boli narušené uzavretím Hormuzského prielivu Iránom a izraelskými a iránskymi útokmi na energetické zariadenia.[25][26] Dňa 19. marca boli náklady na vojnu pre americké ozbrojené sily odhadované na 18 miliárd dolárov,[27] pričom Pentagón požiadal o ďalších 200 miliárd dolárov.[28] K 31. marcu boli náklady pre arabské krajiny odhadované na viac ako 120 miliárd dolárov. Iránska vláda odhadla škody na vlastnej ekonomike k 11. aprílu na najmenej 300 miliárd dolárov a možno až na 1 bilión dolárov, pričom do tejto sumy zahrnula nielen vojenské náklady, ale aj dôsledky zničenia petrochemických závodov, oceliarní, farmaceutických tovární, univerzít, škôl, nemocníc, bánk, námorných prístavov, letísk, mostov, železníc a častí elektrickej siete.

Prezident Trump niekoľkokrát ohlásil víťazstvo a nepravdivo tvrdil, že iránska armáda bola zničená.[29] Následne Trump opakovane hrozil, že zničí iránsku infraštruktúru a „civilizáciu“, ak Irán neuzavrie dohodu s USA a neotvorí Hormuzský prieliv.[30] Nakoniec sa Irán, USA a Izrael dohodli na dvojtýždňovom prímerí sprostredkovanom Pakistanom, ktoré začalo 8. apríla. Prímerie sa okamžite dostalo pod tlak v dôsledku izraelských útokov v Libanone.[31]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ ynet. Woman killed, 22 injured in direct strike in Tel Aviv after siren sounded late [online]. ynetnews.com, 2026-02-28, [cit. 2026-03-01]. Dostupné online.
  2. ↑ Iran launches retaliatory strikes after major US-Israel attack – live. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2026-02-28. Dostupné online [cit. 2026-02-28]. ISSN 0261-3077.
  3. ↑ Dubai news live: UAE tells Iran ‘your war not with your neighbours’ after blasts in Dubai, Doha, Bahrain [online]. hindustantimes.com, 2026-02-28, [cit. 2026-03-01]. Dostupné online.
  4. ↑ Iran launches attacks across Middle East after US and Israel strikes on leadership sites [online]. bbc.com, [cit. 2026-02-28]. Dostupné online.
  5. ↑ 12 injured in Kuwait amid Iranian strikes, Ministry of Health confirmed [online]. khaleejtimes.com, 2026-02-28, [cit. 2026-03-01]. Dostupné online.
  6. ↑ VARSHALOMIDZE, Tamila; MOHAMED, Edna; MARSI, Federica; SIDDIQUI, Usaid. US, Israel attack Iran live: Trump announces ‘major combat operations’ [online]. aljazeera.com, [cit. 2026-03-01]. Dostupné online.
  7. ↑ Strike on Iranian primary school kills 148, authorities say [online]. ft.com, [cit. 2026-03-01]. Dostupné online.
  8. ↑ Konflikt na Blízkom východe. Denník N (Bratislava: N Press). Dostupné online [cit. 2026-04-05]. ISSN 1339-844X.
  9. ↑ Iranian schools, hospital and landmarks among civilian sites hit during US-Israeli strikes [online]. bbc.com, [cit. 2026-04-12]. Dostupné online.
  10. ↑ Smoke seen in Bahrain, Qatar and Kuwait as Iran retaliates against strikes [online]. apnews.com, 2026-02-28, [cit. 2026-04-12]. Dostupné online.
  11. ↑ KHALILOVA, Könül. Azerbaijan furious with Iran as war spills over its border [online]. bbc.com, 2026-03-05, [cit. 2026-04-12]. Dostupné online.
  12. ↑ YEŞILADA, Atilla. Khamenei Denies Iran Role in Turkey, Oman Attacks, Calls Them “False Flag” Operations [online]. paturkey.com, 2026-03-21, [cit. 2026-04-12]. Dostupné online.
  13. ↑ ABUSHAMALA, Rania. Death toll from Israeli attacks on Lebanon since March 2 exceeds 2,000 [online]. aa.com.tr, 2026-04-11, [cit. 2026-04-12]. Dostupné online.
  14. ↑ MAGEE, Caolán; URAS, Umut. US, Israel attack Iran updates: Trump says war to last 4-5 weeks [online]. aljazeera.com, [cit. 2026-04-12]. Dostupné online.
  15. ↑ STAFF, Al Jazeera. Israel attacks central Beirut in escalation of deadly assault on Lebanon [online]. aljazeera.com, [cit. 2026-04-12]. Dostupné online.
  16. ↑ SAROVIC, Alexander. Donald Trump und der Iran-Krieg: Präsident siegessicher, Kriegsziel unbekannt [online]. spiegel.de, 2026-03-11, [cit. 2026-04-12]. Dostupné online.
  17. ↑ STEIN, Chris. US strikes on Iran triggered by Israel’s plan to launch attack, Rubio says. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2026-03-03. Dostupné online [cit. 2026-04-12]. ISSN 0261-3077.
  18. ↑ PRESS, Associated. Read Trump's full statement on Iran attacks [online]. pbs.org, 2026-02-28, [cit. 2026-04-12]. Dostupné online.
  19. ↑ GLASSER, Susan B.. Can Donald Trump Win a War with Iran If He Can’t Explain Why He Started It? [online]. newyorker.com, 2026-03-02, [cit. 2026-04-12]. Dostupné online.
  20. ↑ White House says Trump’s ‘feeling based on fact’ that Iran posed an imminent threat led to strikes [online]. apnews.com, 2026-03-04, [cit. 2026-04-12]. Dostupné online.
  21. ↑ SCAHILL, Jeremy. EXCLUSIVE: Iran’s Deputy Foreign Minister Rejects Trump’s “Big Lie” About Why He Went to War [online]. dropsitenews.com, 2026-03-04, [cit. 2026-04-12]. Dostupné online.
  22. ↑ How the world has reacted to US and Israeli strikes on Iran [online]. bbc.com, [cit. 2026-04-12]. Dostupné online.
  23. ↑ SCHNEID, Rebecca. How the World Is Reacting to the Attack on Iran [online]. time.com, 2026-02-28, [cit. 2026-04-12]. Dostupné online.
  24. ↑ SIDDIQUE, Haroon. What is the legality of the US and Israeli attacks on Iran?. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2026-03-02. Dostupné online [cit. 2026-04-12]. ISSN 0261-3077.
  25. ↑ NEVITT, Mark. Legal and Operational Issues in the Strait of Hormuz: Transit Passage Under Fire [online]. justsecurity.org, 2026-03-15, [cit. 2026-04-12]. Dostupné online.
  26. ↑ US, Israel defend strikes at UN as Iran alleges 'war crime' [online]. philstar.com, 2026-03-01, [cit. 2026-04-12]. Dostupné online.
  27. ↑ CRAFT, Will; WITHERSPOON, Andrew; GEDEON, Joseph. The war on Iran cost the US $12.7bn by day six. Here’s how it’s been spent – in charts. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2026-03-19. Dostupné online [cit. 2026-04-12]. ISSN 0261-3077.
  28. ↑ HALPERT, Madeline; ZURCHER, Anthony. White House seeks $200bn in military funding in wake of Iran war [online]. Londýn: BBC, 2026-03-19, [cit. 2026-04-12]. Dostupné online.
  29. ↑ Trump says "the war is very complete," and he's considering taking over Strait of Hormuz. cbsnews.com, [cit. 2026-04-12].
  30. ↑ GEDEON, Joseph. Oil, strait of Hormuz and empty threats: a timeline of Trump’s flip-flopping on the Iran war. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2026-04-04. Dostupné online [cit. 2026-04-12]. ISSN 0261-3077.
  31. ↑ Shipping stalls as Tehran dictates terms in Strait of Hormuz [online]. ft.com, [cit. 2026-04-12]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Konflikt_na_Blízkom_východe_(2026)&oldid=8197172“