Konrád Gaal

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Konrád Gaal
zvonolejárský a kovolejársky majster
Štefan Kovaľ, podobizeň majstra Konráda na pamätníku Miesto prianí, 2012, Radničné námestie v Spišskej Novej Vsi
Štefan Kovaľ, podobizeň majstra Konráda na pamätníku Miesto prianí, 2012, Radničné námestie v Spišskej Novej Vsi
Štát pôsob.Uhorsko
Narodenieprvá tretina 14. storočia
asi Eberswalde/prípadne niekde v Brandenbursku
Úmrtieasi 1380
Spišská Nová Ves
Národnosťnemecká
Rodičiapripisovaný: Šalamún (Konrád) Gaal ?
PríbuzníMikuláš Gaal ml. (syn Mikuláša Gaala st.)
Matej Gaal (neznámy príbuzenský vzťah)
Vincent Gaal a Pavol Gaal (synovia Mikuláša Gaala ml.)
SúrodenciMikuláš Gaal st.
Ján Gaal
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Konrád Gaal

Konrád Gaal[1] (iné mená pozri nižšie; * asi prvá tretina 14. storočia, Eberswalde/Brandenbursko – † asi 1380, Spišská Nová Ves)[2][3] bol prvý známy zvonolejársky a kovolejársky majster nemeckého pôvodu na Spiši. Zakladateľ najvýznamnejšej nekláštornej stredovekej kovolejárskej dielne na Spiši a na Slovensku.[4]

Mená[upraviť | upraviť zdroj]

Bronzová krstiteľnica od majstra Konráda, druhá polovica 14. storočia, Kostol nanebovzatia Panny Márie v Podolínci
  • V odbornej literatúre nesprávne označovaný ako: Konrád Gaal[5][p. 1]
    • iná nesprávna forma mena: Konrád Gál[7]
    • iná nesprávna (staršia) forma mena: Konrád Galurw,[8] Konrád Gaalnaw[9] alebo Konrád Gallus[10]
  • Niekedy sa v (najmä v novej) odbornej literatúre používa označenie ako: Majster Konrád[11][12][13] alebo zriedkavo: Majster Konrád Zvonár[7]
  • lat. Conrad campanista[7][13], Salmon Conrad campanista, Conradus magister, Conradus Salamonis de Galnow, Conradis Salamonis de Gaalnaw, Salmon Conrad.[14] V listinách sa niekedy nachádzajú aj iné latinské formy mena ako: Corrardus, Conrardus alebo Conradus.[6]
  • nem. Konrad Gaal[14]
  • maď. Gaál Konrád[15]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Konrádov život pred príchodom do Uhorska nie je veľmi známy.[p. 2] Okrem toho, že pochádzal z Eberswalde (prípadne odniekiaľ z Brandenburska)[p. 3] a bol talentovaný zvonolejárský majster. Prvou písomnou zmienkou je príchod majstra Konráda spolu s jeho bratmi Mikulášom a Jánom na uhorský kráľovský dvor Ľudovíta I. na Vyšehrade. Tam majster Konrád niekedy pred 1. augustom 1357 pre kráľovské rezidenčné sídlo odlial jeden z najväčších zvonov (campana magna) v stredovekej Európe.[1][4] Svedčí o tom archeologický objav zvyškov lejárskej formy s odtlačkami reliéfnej výzdoby na nádvorí dolného hradu pri Šalamúnovej veži.[2] V listine z 1. augusta 1357 kráľ Ľudovít I., za zásluhy o uliatie zvonu pre chrám na Vyšehrade, udelil majstrovi Konrádovi a jeho bratom viaceré výsady – prijal ich medzi svojich familiárov, povýšil ich do šľachtického stavu, oslobodil od všetkých pozemkových daní a umožnil im usadiť sa kdekoľvek v Uhorsku.[p. 4][1][4]

Majster Konrád sa spolu so svojimi bratmi usadil v Spišskej Novej Vsi z logických dôvodov a to: blízkosť palivového dreva, ložiská medi, hámrov a dobré cestné spojenia na dovoz cínu z Krakova. Na základe týchto výhod vznikla zvonolejárska dielňa majstra Konráda.[1][4] Kráľovské výsady si nechal Konrád potvrdiť 6. októbra 1364 pri návšteve kráľa Ľudovíta I. v Levoči. Počas svojho života majster Konrád pôsobil ako člen mestskej rady. V roku 1369 sa majster Konrád dohodol s mestskou radou a miestnym farárom Jánom na vydržiavaní osobitého kaplána (presbyter capella), ktorý mal na úmysel zakladateľa každodenne slúžiť omšu vo farskom kostole. Kaplán dostával 12 zlatých od Konráda a ďalších 12 zlatých od mesta. Na základe čoho bola 8. júna 1369 v Spišskej Kapitule vydaná listina, ktorá svedčí o zriadení kaplnky a vydržiavaní kaplána. Okrem toho Konrádovi sa pripisuje zriadenie majetkovej a finančnej základiny na výstavbu špitála vo výške 1 zlatého.[p. 5] Dokazujú to listiny uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského, poľských kráľov Jána Albrechta a Žigmunda Starého vydané pre mesto Spišská Nová Ves. Pravdepodobne po zriadení základiny majster Konrád ešte 10 rokov žil. Posledná správou je z roku 1379, keď postavil pri kaplnke špitál pre chorých, chudobných a starých. Podľa dobovej kresby z roku 1501 sa kaplnka a špitál nachádzali na dnešnej Levočskej ulici mimo mestských hradieb pri Levočskej bráne.[13] Majster Konrád zomrel v roku 1380 vo Spišskej Novej Vsi. Pravdepodobne po sebe nezanechal žiadnych potomkov.[16]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Bronzová krstiteľnica od majstra Konráda, druhá polovica 14. storočia, Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici.

Zvonolejárska dielňa[upraviť | upraviť zdroj]

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Zvonolejárska dielňa majstra Konráda.

Rok 1357 sa všeobecne považuje za začiatok činnosti spišskej zvonolejárskej dielne, ktorú majster Konrád spolu s jeho bratmi založil a viedol v Spišskej Novej Vsi. Dielňa vznikla na výhodách blízkosti mestských lesov, medenej rudy a dovozu cínu z Krakova. Nástupcovia majstra Konráda boli súčasne aj banskými podnikateľmi. Zvonolejárska dielňa majstra Konráda nepretržite fungovala až do 20. rokov 16. storočia. Produkcia dielne sa sústredila na výrobu zvonov, krstiteľníc a ďalších predmetov každodenného života. Dvojdielne krstiteľnice a zvony sa vyznačovali jemnou ornamentálnou a epigrafickou výzdobou. Okruh objednávateľov siahal od Hevešskej župy po Malopoľsko. Na území dnešného Slovenska to bol hlavne klientela zo Spiša, Šariša, Liptova, Abova, Gemera a Oravy.[13][2]

Zvony a krstiteľnice[upraviť | upraviť zdroj]

Za prvú prácu na území Uhorska od majstra Konráda sa tradične považuje odliatie zvonu na kráľovskom dvore na Vyšehrade (1357). S dolným priemerom 280 cm, výškou 300 cm a hmotnosťou približne 13 ton išlo pravdepodobne o jeden z najväčších zvonov v stredovekej Európe. Ďalšou Konrádovou prácou bol veľký zvon v Kysaku (1375, dosiaľ najstarší známy datovaný zvon na Slovensku), veľký zvon v Hrabušiciach (pôvodne pochádzal z Kláštoriska), stredný zvon renesančnej zvonice v Spišskej Sobote, zvon v Batizovciach (nezachoval sa) a zvon v Nižných Lapšách (dnes vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach). Majstrovi Konrádovi sa prisudzujú fragmenty zvona zo Spišského hradu (1393) a úlomky nájdené v Krypte svätého Leonarda vo Wawelskej katedrále v Krakove.[7] Okrem iného vytvoril bronzovú krstiteľnicu vo Švedlári (1360, pôvodne odliata v dnes neexistujúcej obci Tichá Voda), na ktorej sa nachádza desať odliatkov erbu kráľa Ľudovíta I.,[14][7] krstiteľnica v Spišskej Novej Vsi (vrchná kupa), krstiteľnica v Podolínci a Gelnici.[7]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podľa Františka Žifčáka priezvisko Gaal vzniklo nesprávnym transkribovaním textu listín z rokov 1364 a 1369 Matúšom Pajdušákom, Alexandrom Münnichom a Jánosom Illéssym. Autori nesprávne transkribovali časť textu listiny z roku 1369: „ac Jacobo Andrei Judice Item Saal nato Salmon Conrado Campanista et Hanus Koch Civibus Juratis de eadem Nova Villa“. Namiesto časti „Saal nato Salmon“ [v preklade: „(z) Saalom rodeným Salmon(om)“ alebo „Saalom synom Salmona“] tak prišli s transkripciou „Gaalnaw Salom“, z čoho odvodili chybnú interpretáciu priezviska Gaal. Starší bádatelia tak nesprávne spojili priezvisko Gaal [pôvodne Saal], ktoré patrilo členovi mestskej rady istému Salmonovi [Šalamún] s majstrom Konrádom. Tieto chybné informácie neskôr preberali automaticky ďalší historici. Žifčák upozorňuje na fakt, že neexistujú dôkazy o prítomnosti rodiny Gaalovcov počas 14. a 15. storočia v Spišskej Novej Vsi. Rovnako spochybňuje súvis rodín Gallenhof a Gaal Topper so zvonolejárskou dielňou majstra Konráda, ktorá mala údajne patriť rodine Gaalovcov).[6]
  2. Regionálny historik Eduard Pavlík na základe všeobecnej mylnej interpretácie spomína otca majstra Konráda istého Šalamúna (Konráda) Gaala, ktorý bol miestnym učiteľom farskej školy v Spišskej Novej Vsi
  3. Väčšina historikov sa prikláňa k pôvodu majstra Konráda v nemeckých hovoriacich krajinách, kým Matúš Pajdušák mu pripisoval francúzsky pôvod.
  4. Listina sa nezachovala v origináli, ale je transkribovaná v neskoršej listine z roku 1364.[6]
  5. František Žifčák toto tvrdenie spochybnil kvôli nezrovnalostiam medzi listinami uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského a poľských kráľov Jána Albrechta a Žigmunda Starého vydané pre mesto Spišská Nová Ves.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d GAAL, Konrád. In: Slovenský biografický slovník: od roku 833 do roku 1990. Zväzok II. E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. S. 146.
  2. a b c Majster Konrád [online]. Levoča: Spišský dejepisný spolok, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online.
  3. Gaal, Konrad. In: WISPELWEY, Berend. Biographical Index of the Middle Ages. Vol. 1. A – I. Berlin : K. G. Saur, 2008. ISBN 978-3-598-35437-3. S. 401.
  4. a b c d GAAL (Gaalnaw), Konrád. In: SPIRITZA, Juraj. Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2002. ISBN 80-968632-5-8. S. 27 – 28.
  5. Juraj Gembický. Zvonolejári, zvonári a zvonenie vo zvoniciach na Spiši. In: Pramene slovenskej hudby IX: Slovenská hudba a architektúra v rôznych perspektívach. Ed. Lucia Jakubisková, Anna Žilková. Bratislava : Slovenská národná skupina IAML, Hudobné centrum, 2020. Zborník z 9. konferencie hudobných knihovníkov, archivárov a dokumentaristov 27. – 28.11 2019. ISBN 978-80972230-5-2, 978-80-89427-48-2. S. 46.
  6. a b c d František Žifčák. Zo stredovekých dejín Spišskej Novej Vsi. In: Poznávanie dejín Slovenska: Pramene, metódy a poznatky. Ed. Marcela Domenová, Drahoslav Magdoško. Prešov, Košice : Univesrum, 2015. ISBN 978-80-89046-90-4. S. 119 – 126.
  7. a b c d e f Juraj Gembický. GÁL, Konrád Majster (14. storočie). In: Historia Scepusii (Dejiny Spiša). Ed. Martin Homza, František Žifčák, Stanislaw Andrzej Sroka. Vol. I.. Bratislava : Katedra slovenských dejín FiF UK, 2009. ISBN 978-80-968948-2-6. Výber Osobnosti neskorostredovekého Spiša, s. 522 – 524.
  8. Slovenské pohľady na literatúru, umenie a život (Martin: Matica slovenská), 1949, s. 133. ISSN 1335-7786.
  9. SPIRITZA, Juraj; BORODÁČ, Ladislav. Podoby starého Spiša. Bratislava : Pallas, 1975. S. 133.
  10. KOTRBA, Viktor. Umělecké řemeslo ve službách památkové péče. Umění: časopis Ústavu dějin umění Akademie věd České republiky (Praha: ČSAV), 1972, roč. 20, čís. 6, s. 548. ISSN 0049-5123.
  11. SPIRITZA, Juraj; UČNÍKOVÁ, Danuta. Spišské gotické krstiteľnice z tvorivého okruhu Konráda Gaala. Zborník Slovenského národného múzea: História (Martin: Osveta), 1972, roč. 59, čís. 12, s. 40.
  12. RUTTKAY, Alexander T. Farebné kovy v hmotnej kultúre stredoveku na Slovensku s osobitným zreteľom na využitie striebra. Zborník Slovenského banského múzea (Banská Štiavnica: Slovenské banské múzeum), 2002, roč. 29, s. 17.
  13. a b c d Juraj Gembický. Výskum zvonov a zvonolejárov na Spiši. In: Zvony, zvonice a zvonenie na Spiši v minulosti: katalóg k výstave pri príležitosti 500. výročia úmrtia Jána Wágnera, poslednej výraznej osobnosti spišskonovoveskej stredovekej kovolejárne založenej Majstrom Konrádom, 1513-2013. Ed. Mirosav Šefčík, Zuzana Krempaská. Spišská Nová Ves : Múzeum Spiša, 2012. ISBN 9788085173086. S. 11 – 14.
  14. a b c K. Lyka. Gaal, Konrad. In: THIEME, Ulrich; BECKER, Felix. Allgemeines Lexikon der Bildenden Künstler von der Antike bis zur Gegenwart. Band. 13. Gaab – Ginus. Leipzig : E. A. Seemann, 1921. S. 2.
  15. Gaál Konrád In: Magyar életrajzi lexikon [online]. [Cit. 2022-05-02]. Dostupné online. (po maďarsky)
  16. Mátyás Szőke, Gergely Buzás, Beatrix Romhányi. Veľký zvon vo Vyšehrade. In: Zvony, zvonice a zvonenie na Spiši v minulosti: katalóg k výstave pri príležitosti 500. výročia úmrtia Jána Wágnera, poslednej výraznej osobnosti spišskonovoveskej stredovekej kovolejárne založenej Majstrom Konrádom, 1513-2013. Ed. Miroslav Šefčík, Zuzana Krempaská. Spišská Nová Ves : Múzeum Spiša, 2012. ISBN 9788085173086. S. 11 – 14.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ILLÉSY, János. Igló kir. korona- és bányaváros levéltára. Budapest : Athenaeum, 1899. (Preklad: Inventár kráľovsko-banského mesta Spišská Nová Ves od roku 1250 do roku 1700). S. 17.
  • PAJDUŠÁK, Matúš. Krátky prehľad dejín R. k. vikariátu nachodiaceho sa pod patronátom kr. kor. a baňského mesta Iglova. Igló : József Schmidt, 1906. S. 10, 39 – 40.
  • Anton C. Glatz. Stredoveké kovolejárstvo v Spišskej Novej Vsi. In: Spišská Nová Ves I.: Zborník príspevkov k dejinám a výstavbe mesta. Ed. Jozef Kuruc. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1968. S. 241 – 257.
  • SPIRITZA, Juraj. Spišské zvony. Martin : Osveta, 1972. 221 s.
  • PIIRAINEN, Ilpo Tapani; MEIER, Jörg. Das Stadtbuch von Schwedler/Švedlár: Texte und Untersuchungen zum entstehenden Neuhochdeutsch in der Slowake. Levoča : Polypress, 1993. ISBN 9788088704027. S. 35 – 36.
  • Zuzana Francová. Slovakia, V. Decorative arts. In: The dictionary of art. Ed. Jane Turner. Vol. 28. Savoy to Soderini. New York : Grove's Dictionaries Inc., 1996. ISBN 1-884446-00-0. S. 856.
  • Juraj Gembický. Majster Konrád. In: Zvony, zvonice a zvonenie na Spiši v minulosti: katalóg k výstave pri príležitosti 500. výročia úmrtia Jána Wágnera, poslednej výraznej osobnosti spišskonovoveskej stredovekej kovolejárne založenej Majstrom Konrádom, 1513-2013. Ed. Mirosav Šefčík, Zuzana Krempaská. Spišská Nová Ves : Múzeum Spiša, 2012. ISBN 9788085173086. S. 8.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Konrád Gaal

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]