Kontaminácia pôdy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Kontaminácia pôdy je spôsobená xenobiotickými (ľuďmi vytvorenými / cudzími) chemikáliami v pôde, alebo inou zmenou prírodného prostredia v pôde. Tento typ kontaminácie môže vznikať znečistením povrchu pôdy, porušením podzemných nádrží, priemyselnou činnosťou alebo nesprávnou likvidáciou odpadu.

Medzi najbežnejšie chemikálie znečisťujúce pôdu patria ropné uhľovodíky, chlórované uhľovodíky, viacjadrové aromatické uhľovodíky, ťažké kovy, MTBE, herbicídy, rozpúšťadlá, niektoré hnojivá, pesticídy a iné.

Pôdu je možné dekontaminovať. Ide však o veľmi náročný proces a náklady sú často veľmi vysoké. Pre jednu generáciu nie je ľahké napraviť škodu, ktorú spôsobili generácie pred ňou.

Príčiny znečistenia pôdy[upraviť | upraviť zdroj]

Odlesňovanie
  • Priemysel - v rozvinutých krajinách sú síce emisie a skládky regulované, ale priemysel často uvoľňuje do pôdy alebo atmosféry, toxický či materiálový odpad - rádioaktívne látky, najnebezpečnejší druh odpadu, musia byť veľmi starostlivo skladované v podzemí. Mnohé rozvojové krajiny nemajú právne predpisy o emisiách, či skládkach - účinky priemyselného odpadu na pôdu sú tak škodlivé a vyvolávajú negatívne zmeny vo svojom mikrobiologickom a minerálnom zložení.
  • Ťažba - bane prispievajú k erózii odstraňovaním pôdy. Asi 40% všetkých svetových baní tvoria povrchové bane - úrodná pôda je kvôli získavaniu minerálov osekávaná alebo vypaľovaná. Podzemné uhoľné požiare môžu horieť stáročia a vytvárať toxické plyny a popol; okrem toho sa na ťažbu minerálov využívajú ďalšie chemické a elektrické procesy, ktoré tiež prispievajú k degradácii pôdy.
  • Skládky a odpad – skládky majú tendenciu byť preplnené a konštrukcia, z ktorej je skládka vyrobená, sa môže časom zrútiť - to vedie k úniku toxických kvapalných a plynných odpadov, ktoré kontaminujú pôdu. V prípade nesprávnej konštrukcie skládky môže sústavne a v menších množstvách dochádzať k presakovaniu obsahu do okolitej pôdy.
  • Urbanizácia - rozširovanie miest v dôsledku zvyšujúceho sa počtu obyvateľov, vedie k ďalšiemu využívaniu pôdy kvôli dopytu po bývaní, potravinách, vode a po likvidácii komunálneho odpadu[1]

Znečistenia pôd[upraviť | upraviť zdroj]

Vykopávky ukazujúce kontamináciu pôdy v nepoužívanej plynárni v Anglicku.
  • Kontaminanty prirodzeného pôvodu - odumreté časti rastlín a živočíchov s ich výlučkami - patogénna a podmienečne patogénna mikroflóra, ktorá sa do pôdy dostáva prostredníctvom živočíšneho odpadu.
  • Kontaminanty antropogénneho pôvodu - z poľnohospodárstva (pesticídy a priemyselné hnojivá), priemyslu, energetiky a dopravy (forma emisií z týchto činností), príp. zo závlahy znečistenou vodou, z kalov, z odpadových vôd alebo odpadov.

Kvapalné znečistenie - jedná sa o kvapaliny, ktoré sú ťažšie ako voda a ktoré sú ľahšie ako voda (petrolej, naftu, kerozín).

V dôsledku kapilarity pôdy, sa kvapalina vzlína smerom nahor a do strán; keď kvapalina dosiahne hranicu podzemnej vody, potom kvapalina pláva na hladine a vytvára tzv. plávajúcu vrstvu. Malé percento kvapaliny sa rozpustí v podzemnej vode, čím dôjde k jej znečisteniu - podzemná voda tečie (napr. smerom ku kanálu), znečistenie je nesené ďalej a teda roznášané, čo spôsobí podstatné zvýšenie nákladov na sanitáciu.

Úniky ropných látok do prostredia môžeme podľa rozsahu rozdeliť na:

  • Úniky malého rozsahu - únik len niekoľko litrov ropnej látky
  • Úniky väčšieho rozsahu - únik niekoľko desiatok litrov ropnej látky v maximálnom objeme do 200 l
  • Ropné havárie - únik viac ako 200 l ropnej látky

Pevné znečistenie - železné časti skorodujú najskôr, syntetické časti a nerezové časti a pod. môžu vydržať mnoho storočí, než sa rozložia. Rozložené častice sa môžu rozložiť v dažďovej vode, ktorá vsiakne do pôdy - znečistenie sa rozšíri ďalej cez pôdu, prúdiacou podzemnou vodou.[2]

Kategórie kontaminovaných pôd[upraviť | upraviť zdroj]

Kategóriami vyjadrujeme stav kontaminácie pôd podľa limitov najvyšších prípustných hodnôt škodlivých látok.

  • Pod A, A1 Nekontaminované pôdy s obsahom všetkých hodnotených rizikových látok pod limitom A (pre celkový obsah prvku), resp. A1 (pre obsah prvku 2M HNO3, resp. 2M HCl).
  • A - B Rizikové pôdy - obsah najmenej jednej z rizikových látok prekračuje limit A1 A, až po limit B. Obsah týchto látok je nad hranicami prirodzeného pozadia a môže sa prejaviť zvýšením ich obsahu v rastlinách (na kyslých pôdach, alebo u rastlín, resp. ich častí, ktoré v zvýšenej miere prijímajú rizikové stopové prvky).
  • B - C Kontaminované pôdy - obsah najmenej jednej z rizikových látok prekračuje limit B, až po limit C uvedeného legislatívneho predpisu. Vo väčšine prípadov sa už prejavuje zvýšeným obsahom v rastlinách, a to nad hygienickými limitmi pre potraviny, alebo krmoviny.
  • Nad D Silne kontaminované pôdy - obsah najmenej jednej z rizikových látok prekračuje limit C a prejavuje sa takým vysokým obsahom v rastlinách, že legislatívna norma určuje sanáciu takýchto pôd a prísnu kontrolu ich vstupu do potravového reťazca.[3]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Znečistenie pôdy: Hrozba pre zem, na ktorej žijeme [online]. [Cit. 2022-05-23]. Dostupné online.
  2. Pôda: Znečistenie pôdy [online]. moodle.uniag.sk, [cit. 2022-05-23]. Dostupné online.
  3. Kontaminácia pôd - Enviroportál - životné prostredie online [online]. www.enviroportal.sk, [cit. 2022-05-23]. Dostupné online.