Kopa (vrch v Spišsko-gemerskom krase)
| Kopa | |
| vrch | |
 Kopa vľavo | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obec | Vernár |
| Pohorie | Spišsko-gemerský kras |
| Podcelok | Slovenský raj |
| Povodie | Hnilec |
| Nadmorská výška | 1 127,5 m n. m. |
| Súradnice | 48°52′43″S 20°16′11″V / 48,8785°S 20,2698°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Dobšinskej Ľadovej Jaskyne |
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kopa[1] (1 127,5 m n. m.[2]) je vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad Dobšinskou Ľadovou Jaskyňou, približne 9 km severozápadne od Dobšinej.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severovýchodnej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Slovenský raj.[3] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území obce Vernár.[1] Najbližšími sídlami sú východne situovaná osada Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Stratená a Dedinky, severne ležiaci Vernár, západne Telgárt, južne Rejdová a juhovýchodne Dobšiná.[4] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský raj.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Kopa vystupuje nad údolie Hnilca v centrálnej časti Slovenského raja. Severným smerom sa nachádza Popová (1 099 m n. m.), Barbolica (1 013 m n. m.), Javorina (1 186 m n. m.) a Kopanec (1 132 m n. m.), východným Vahan (1 139 m n. m.), Štrbáková (1 078 m n. m.), Doštianky (1 110 m n. m.) a Duča (1 142 m n. m.), južným Čierna hora (1 152 m n. m.), Honzovské (1 172 m n. m.), Ondrejisko (1 271 m n. m.), Borovniak (1 272 m n. m.) a Trsteník (1 390 m n. m.) a západným Rakytovec (1 068 m n. m.), Gregová (1 168 m n. m.), Kráľova skala (1 690 m n. m.) a Kráľova hoľa (1 946 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia rieky Hnilec, ktorá preteká južným úpätím. Údolím vedie tiež cesta I/67 a železničná trať Červená Skala – Margecany.[5] Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[4]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s riedkou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu a údolie Hnilca, no tiež Volovské vrchy, Stolické vrchy a východnú časť Nízkych Tatier.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný iba lesnými cestami a chodníkmi z blízkej osady Dobšinská Ľadová Jaskyňa.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-20]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
- 1 2 3 Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-20]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-20]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 62.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-20]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-20]. Dostupné online.